A ešte 😀
Zákon zmeny
Otvorme myseľ pravde- prijatím všetkého, čo nás stretne, ako lekcie pravdy. Prostredníctvom správneho reagovania môžeme náš život úplne zmeniť. Táto možnosť výberu reakcií umožňuje riadiť naše životy. Ak otvoríme našu myseľ pravde, zmierime sa s podmienkami, v ktorých sa momentálne nachádzame, pretože slúžia nášmu telesnému, duchovnému emocionálnemu a mentálnemu rozvoju. Teda mali by sme všetko prijímať s vedomím, že je to dobré pre náš ďalší rast, pre lepšie pochopenie pravdy. Pravda je v nás. Keď ju tam začneme hľadať, nájdeme ju v prežitých životných skúsenostiach.
K tomuto zákonu ma napadlo niečo z môjho života. O túto zmenu som prosila môjho drahého priateľa: keďže som pokojná vtedy, keď viem, že je v pohode a zdravý, prosila som ho, aby mi dal vždy popredu vedieť, keď sa mi nebude môcť dlhšie ozvať. Jeho odpoveďou totiž boli vždy hory ospravedlnení. Myslím, že som ho nahnevala, keď som mu na to povedala, že z jeho ospravedlnenia nemám nič. Prečo som takto reagovala? Napíšem vám niečo z de Mellovej knihy Bdelosť: Radšej by som vás počul povedať „Prebudil som 
sa“, ako „Ospravedlňujem sa“. Radšej by som počul:“ Odkedy sme sa naposledy videli, zmenil som sa, prebudil som sa. To, čo som vtedy urobil, sa už nebude nikdy opakovať“, ako „Ospravedlňujem sa za to, čo som urobil“. Načo je komu ospravedlnenie? Skutočne, zamyslite sa nad tým. Aj keď vám dajme tomu niekto ublíži, načo vám bude jeho ospravedlnenie? Nikto vám neublížil. Ublížili tomu, o kom si myslíte, že ste to vy, ale neublížili VÁM (teda to, čo si myslím, že som). Vás nikdy nikto nemôže raniť alebo odvrhnúť. Ale to potom samozrejme znamená, že vás nikto nemôže ani prijímať. Kým ľudia spia, majú o vás svoju predstavu, ktorú buď prijímajú, alebo odmietajú. Keď si to plne uvedomíte, môže to byť trochu šok. Je to možno až príliš oslobodzujúce. Ale keď to pochopíte, zrazu je veľmi ľahké ľudí milovať. Aké je jednoduché zrazu mať každého rád, keď sa už neidentifikujeme s tým, čo si o nás druhí myslia!
Čiže chcela som jednoducho povedať: prosím zmeň svoj prístup. Prebuď sa a buď bdelý. Buď si vedomý toho, čo robíš a aké to má následky (ako tvoje správanie pôsobí na iných). I keď si možno poviete, načo som si o neho robila popredu starosti 😀 … jednoducho pretože viem aký je – ale hlavne je veľmi blízky môjmu srdcu!
Týmto som chcela poukázať na najťažšiu zmenu- zmenu nás samých. Ale všetky pozitívne zmeny, ktoré urobíme v sebe, sú tie najlepšie, ktoré môžeme urobiť! A k tomuto zákonu sa krásne hodí
Zákon individuality
Individualita je to, čo žiari z vnútra nás a oddeľuje nás od druhých. Tak ako ctíme, rešpektujeme a milujeme svoju vlastnú jedinečnú individualitu, tak ctime a rešpektujme individualitu druhých. K tomuto zákonu by som rada vložila kúsok posolstva Alžběty Šorfovej na tento rok: Další dobrá zpráva je, že ta desítka roku 2010 nás začne spojovat, spojovat náš národ. Lidé, kteří pracují na duchovním poli, už pochopili, že je třeba spojit potenciály jednotlivců, a tím vznikne velký silný potenciál. Duše se začnou navzájem přitahovat. Každý člen skupiny bude hledat sám sebe a své poslání, a tím se stane silným. Transformace je právě o tom, že přestaneme být ovečkami, ale budeme sami sebou – nikdo nikoho nesráží, neponižuje, ale bude sám sebou. Nikdo nebude za nás rozhodovat, co máme dělat, co studovat atd.
Nastane „otevírání duší“ = naše duše se začne sama otevírat. Duše sama se otevře do vědomí a začne propojovat sama sebe se svým vědomím, a to vědomí začne propojovat nejen se svou duší, ale i s duchem čili vedením. To vědomí se stane jakousi křižovatkou pro informace z vlastní duše a informace z kosmu skrze naše duchovní vedení, což je úžasná věc.
A sem dám ďalší zákon
Zákon rovnosti
Naše skutočné potreby, túžby, priania, sny, nádeje a ich splnenie je rovnako dôležité, ako skutočné potreby , sny túžby priania a nádeje iných. Preto sa nemáme nad nikoho povyšovať, ale ani sa pred nikým neponižovať. Všetci sme si rovní. A na záver ešte jeden citát z posolstva A. Šorfovej: Jakmile se lidé naučí poznat sami sebe, nebudou už chtít být ovládáni nikým a ničím. Jakmile budou dozrávat, dospívat, nebudou chtít být ovládáni nějakým hloupým, iluzorním systémem, ani zlem. Najednou pochopíme a pocítíme, že už nechceme, aby zlo ovládalo nás, ale ucítíme obrovskou potřebu, abychom my ovládali ten svůj stín, všechny ty své chyby, strachy, závislosti a fixaci na někom nebo něčem. To je právě to probouzení, ta adolescence lidstva.
Jak tu bude obrovská vlna strachu, která bude podporovaná ze všech stran současného systému, tak najednou se lidé začnou probouzet a říkat: „Já tohle nechci, aby mě od rána do večera válcovali strachy.“
Tímto postojem začneme zrát, dospívat. Najednou zjistíme, že to všechno je lež, že můžeme být sami sebou. Tím, že se naučíme ovládat svůj vlastní stín, tím vyspějeme. Uvědomíme si, že můžeme zaujmout postoj, a sice zeptat se sám sebe: „Teď se budu bát – ANO nebo NE?“ A zjistíme, že máme svobodnou volbu.
Dostaneme obrovskou podporu tím způsobem, že dostaneme velkou sílu překonat ty naše strachy a dostat se do Světla, kde žádné strachy neexistují.
Afirmace pro každý den roku 2010
Zbavuji se starých názorů a přesvědčení, které mi už neslouží a neprospívají mi.
Zbavuji se potřeby někoho posuzovat a odsuzovat.
celá predpoveď na rok 2010 je tuto:
http://www.novoucestou.cz/?p=4903
Ako krásne všetky zákony na seba nadväzujú… a vlastne v každom zákone je kus iného zákona 🙂
Mariaaab, presne s tým ospravedlňovaním sa som zažila podobný príbeh vo svojom živote. Neviem ako je to s tvojim kamarátom teraz, ale ja som mala tiež takúto kamarátku. Bola veľmi milá a mala dobré srdiečko. No z jedného dňa na druhý sa veľmi zmenila. Nič nestíhala, lepšie povedané, nestíhala ľudí, ktorí ju mali radi. Stále bola vo vetre, na nič sa nesústredila a vždy, keď sme sa o ňu báli, povedala len prepáčte, nechcela som. Nevedeli sme, čo sa to s ňou deje.
Z jedného dňa na druhý zmizla. Nikde jej nebolo, v práci dala výpoveď. Jej rodičia, súrodenci odmietali povedať, kde odišla. Až napokon povolili a my sme sa dozvedeli, že na nejaký čas odcestovala do Anglicka.
Mysleli sme, že už ju neuvidíme nikdy…ale po dvoch rokoch bola späť. Zvláštne na tom bolo, že to už nebola tá zmätočná kamarátka, ale nový človek. Vyrovnaná, láskavá a hlavne…už sa neospravedlňovala, ale každému vysvetlila, že v tom období pred odchodom stretkla človeka, ktorý jej prevrátil všetko, čomu dovtedy verila, že jej vniesol iný pohľad na svet a lásku a ona to nedokázala „stráviť“. Sama to neviem pochopiť, lebo som nikdy také niečo nezažila, ale vôbec sa na ňu nedokážem hnevať, ani jej nič vyčítať.
Po návrate si zariadila život tak, ako to túžila a s tým človekom, ktorý jej tento chaos v hlave a v živote vytvoril. Sú ten najšťastnejší pár a ona už sa nemusí ospravedlňovať…lebo zrazu má čas na všetko…hlavne na svoje city a srdce.
Prečo to píšem, keď to možno nie je ani základom tohot článku? Možno preto, že si tento krásny článok prečíta i niekto, kto tiež pozná takého človeka a pochopí, že ten človek to nerobí schválne…len potrebuje byť sám so sebou, lebo stretol niekoho, či niečo, čo mu zničilo všetky piliere jeho života. Škoda, že to musí v niektorých prípadoch trvať tak dlho…ako v tomto 🙂 .
Isia,
nebudeš veriť, ale tie príbehy sú skoro totožné! neviem, či on dokáže svoj život zmeniť pre ženu, ktorá zmenila ten jeho (vlastne zmenili si ho vzájomne). i on sa odmlčal a zmizol svojim priateľom bez vysvetlenia. tak teraz čakáme, kedy sa ozve 🙂
Ejha, tak to ma dostalo. Tiež niekam odišiel? Keď jedného dňa na neho zabudnete, tak sa objaví 🙂 . Aspoň u nás to tak bolo. Keď som na túto kamarátku úplne zabudla, len v srdiečku samozrejme bola, tak zrazu bola späť v meste.
Držím palce, nech sa vráti čo najskôr a hlavne sa pre neho netrápte. Asi si len potrebuje prečistiť hlávku. Teda dúfam, že je to tiež tak. 🙂
Necháme sa prekvapiť…je v tom totiž viac…