Úspěch podléhá zcela jednoduchým pravidlům. Jakmile je poznáme a začneme se jimi řídit, bude úspěch „nevyhnutelný“.
Tato pravidla neboli zákony úspěchu existují a působí bez ohledu na to, jestli je uznáváme a souhlasíme s nimi nebo ne.
Nejdůležitější pravidla úspěchu zní:
1. Úspěch je něco, co následuje za něčím.
2. Než může něco následovat, musí tomu něco předcházet.
3. Každý je úspěšný na 100 procent.
4. Každý dostane od života jen to, co zapříčiní.
5. Život nemá jinou možnost než nechat následovat přesně to, co odpovídá vámi stanovené příčině. Nemůže nenechat následovat nic nebo nechat následovat něco jiného.
6. Každá myšlenka, každý pocit, každé slovo a každý čin je příčinou a vrací se k vám zpátky jako událost.
7. Každému podle jeho víry.
8. Každá námaha pouze ukazuje, že jinak to jde snadněji.
9. Jak uvnitř, tak vně, jak v tom nejmenším, tak v tom největším.
10. Můžete mít od života všechno.
Kurt Tepperwein- Duchovní zákony
ĎAKUJEME:
Každý dostane od života to čo zapríčiní. Ako zákon to je presne tak,ale v dnešnej dobe by bolo dobré povedať aj viac,aby sme viac pochopili princípy Univerza,ale si myslím,aby aj ľudia začali chápať,že veci sa dejú hlavne preto,aby nás poučili/pri niektorých skúsenostiach to zasiahne viacerých/ ale aby sme napriek tomu chápali,že to sú hlavne herecké role na doskách svetového divadla. Vo všetkom je slobodná vôľa. Mali by sme hlavne rozpoznať to, čo zožneme tým ako sme na jednotlivé skúsenosti reagovali. Veľmi by som si priala,aby ľudstvo pocítilo svoju Podstatu,ktorou je láska a radosť.
suhlasim s duchovnými zakonmi … ale co poradit, ak ma napr. niekto v rodine alkoholika /manzela, syna, otca…/ ako v tomto pripade uprimne precitit lasku a radost ….. a skutocne odpustit,
ak dotycny je v „opojeni“ na svojich najblizsich hruby a neprijemny ?
Ak vylúčime karmu a ostatné veci, tak každý z nás je učiteľom ale aj žiakom. vidieť niekoho, ako uteká pred realitou/skutočným životom k alkoholu/drogám alebo iným závislostiam je o učení sa: prečo/pred čím ten človek uteká? vždy dostaneme naložené len toľko, koľko dokážeme zvládnuť. vždy sa dá začať nanovo!
ak sa pozrieme na život takýchto ľudí, skúsme sa spýtať: ako by som sa ja zachovala v jeho koži, ak by som žila jeho život? dokázala by som odolať nástrahám, byť iná? aké mali tí ľudia detstvo, rodičov? čo dali do života tomu človeku?
títo ľudia potrebujú veľa pomoci, žiaľ práve tou hrubosťou a nepríjemným správaním od seba iných odháňajú. a práve našou dobrou vôľou/láskou ukazujeme, že máme chuť pomôcť…. ak napriek všemožnej pomoci nevidíme nijakú snahu o zmenu, ak je to len hádzanie hrachu na stenu a pomoc/život s takým človekom nás doslova vysáva z energie- vtedy je načase povedať dosť. všetko- aj pomoc má svoje hranice. nemôžeme vlastný život obetovať inému človeku.