Je feminizmus prežitok?

Zo všetkých riešení vzťahových problémov mám dojem, že odpoveďou na otázku z názvu článku je ÁNO.

Napadlo ma nadviazať na včerajší „ženský článok“ niekoľkými mojimi skúsenosťami.

Často ku mne prichádzajú ženy s rôznymi zdravotnými/pracovnými/vzťahovými problémami. No a pri rozoberaní ich vzťahov skončíme pri tom,  že ich muž nič nerobí, na všetko sú samé (od vybavovania, behania po úradoch, cez ťažké nákupy až po zháňanie majstrov na opravy). Po otázke, prečo toto všetko nerobia ich partneri, odpoveďou zvyčajne býva: ale takto je to u nás od začiatku. A ja sa znova pýtam: prečo? Prečo ste od začiatku nenechali muža byť Mužom: starať sa o Vás, o rodinu, zahŕňať Vás pozornosťou, pomáhať Vám? Je tak ťažké vzdať sa potreby mať všetko pod kontrolou, všetko riadiť a dirigovať ako MAMA? Ale pozor, potom ste mamou aj vlastnému manželovi! Nevedomky rolu matky hráte aj na neho! Uvedomujete si to? Vtedy bývajú ženy zaskočené, a musia priznať, že je  to tak a doteraz si to vlastne neuvedomili. A keď začneme rozoberať vzťahy v rodinách, hľadať korene tohoto správania, prídeme na to, že: tak to mám naučené od svojej mamy, ona sa tak správala…

ALE! Je na nás vykročiť z tohoto bludného kruhu a začať sa správať v rámci svojich rolí. Nie, nechcem aby sme prechádzali do extrémov. Nechcem aby sme sa vrátili do stredoveku a boli len doma pri varení. To, čo chcem povedať je: ženy, ustúpte o krok a pustite pred seba Vašich Mužov. Ženy, nesprávajte sa ku svojim partnerom ako k deťom (budete mať doma o dieťa naviac). Ak to tak bude, nečudujte sa, že bude všetko na Vašich pleciach, že budete využívané a uťahané ako kone. Veď sa snažíte zastúpiť niekoľko rolí naraz! Dajte im priestor byť Mužmi. Dovoľte, aby prejavili to najlepšie čo v nich je a nebojovali s Vami o svoje miesto.

Mamy- nevychovávajte princov, ktorí doma nemusia nič robiť! Vychovávajte z nich Mužov, ktorí vedia čo je skutočný život, práca, ako sa správať s úctou k Ženám. A tu je prvý krok: ako sa ja správam sama k sebe, tak sa ku mne správa aj okolie! Neváži si ma niekto? Neprejavuje mi lásku, úctu? Dávam si toto všetko ja sama sebe? Ocením sa, pochválim, dám si čas len pre seba, na oddych, alebo makám ako strhaná, len aby bolo všetko okolo tip-top? Dokážem povedať NIE- bez sebaobviňovania a výčitiek? Alebo robím všetko „len aby bolo dobre“? Ženy, zmeňte toto všetko, uberte plyn vlastnej nenahraditeľnosti a potreby dokonalosti. Tým prevediete časť starostí o chod domácnosti  na Vašich partnerov.. a Vaše nevesty Vám raz za to poďakujú 😉

Že sa to s Vašim partnerom nedá? Že Vás nebude počúvať, rešpektovať? Skúsili ste to niekedy? Nie len jediný raz, ale viackrát (veď všetko chce istý čas); s láskou, pomaly, nevysypať na neho všetky výčitky: ako sa má správať a nespráva sa, čo má robiť a nerobí, ako sa pri ňom hrozne cítite …  stop- muži sú iní! Na to nikdy nezabudnite. Hovorte im čo chcete, ako to chcete, kedy to chcete- všetko priamo, bez omáčok – to je podstata jednania s nimi. A že to nepôjde hneď na prvý raz? Premyslite si, aký prístup máte rady Vy samé- aké jednanie je Vám príjemné? Určite prídete na to, že láskavé, mierne slová sú viac ako rozkazy a dirigovanie. Ak poviete: “ Zlatko, prosím ťa, mohol by si mi pomôcť s nedeľným obedom?“   – určite bude zaskočený, ale ak doložíte: „chcem byť s tebou viac, veď cez týždeň máme na seba málo času a  pritom mi pomôžeš  nakrájať mäso“ … tak určite nepovie nie 😉  Stačí zvoliť správny prístup. A takto sa to dá so všetkým.

Čo chcem, to najskôr dávam ja sama!

Čiže – ak chcem zmenu okolo seba, na začiatok je potrebná moja vnútorná zmena. Nemôžem chcieť niekoho zmeniť, pokiaľ nezmením svoj prístup k nemu. A budete prekvapení, že tá pozitívna zmena sa bude šíriť ďalej a zasahovať aj iných ľudí; tým sa začnú „opravovať“ aj iné vzťahy.

Potom nebudeme utekať zo vzťahov a vrhať sa do nových a nových, len preto, lebo sme ZASA stretli niekoho, kto nám nerozumie. JA je začiatok! JA sa musím zmeniť, aby sa zmenili aj ľudia okolo mňa. JA musím zmeniť prístup a dávať svetu/ľuďom to, čo od nich očakávam. Že to nejde hneď je samozrejmé, je toľko vecí, čo musíme v sebe riešiť/opravovať/prestavovať! Znova sa vrátim k JA a pátram v sebe, hľadám odpovede PREČO to nie je stále také, aké by som si to predstavovala. Vždy JA! Nie okolie, nie iní! JA je základ!

Na mnohých ezo stránkach som čítala, že my ženy sme tie, ktoré zmenia svet. Láskou, ktorú máme v sebe. Jemnosťou a nezdolnou vôľou ísť vpred. Sme ako voda: môžeme ísť ako povodeň- silnými nápormi, ničiť všetko okolo seba na čo dosiahneme- hej, aj tak  sa to dá- silou a tvrdosťou …. ale časom zistíme, že  jemnosťou a   láskavosťou dokážeme viac- pohnúť aj nehybnými horami. A zistíme, že takto to ide oveľa jednoduchšie. Bez akejkoľvek sily…. len tak.. ľahko 🙂

Mária

a ešte ps.:

nevracajte sa do minulosti. Nevyťahujte staré spory, konflikty a ublíženia. Pokiaľ to skutočne nie je nutné, neotáčajte sa- pozerajte len dopredu! Minulosť berte ako odrazový mostík- nerobiť rovnaké chyby, nie ako nástroj ubližovania. Nerobme iným to, čo nechceme aby oni robili nám 😉