Ako sme sami k sebe poctiví? Ako sme poctiví k iným? … v tomto sa dnes trošku „pohrabeme“ 🙂
Mnohí z nás sú ochotní pomáhať koľko vládzu. Pomáhajú aj keď sami nemajú dostatok – a teraz nemyslím na financie, ale pomoc aj keď sami nemajú dostatok zdravia, sily, energie, ale aj chuť pomáhať. Mnohí pomáhajú zo zvyku, pretože sa to má, pretože musia, pretože tak boli naučení.
Kde je hranica pomoci? Kedy ešte máme- a kedy už nemáme pomáhať? 
Odpoveď nie je jednoduchá a určite u každého človeka je hranica pomoci inak nastavená. Mnohým ľuďom dokážeme pomáhať roky, pretože vidíme, že naša pomoc má význam- títo ľudia postupujú vpred ( i keď možno pomalšie, ale efekt je). Avšak čo ak pomáhame niekomu, komu „musíme“ a je nám to proti srsti? Často sa to týka ľudí v rodine. Naša pomoc je „hádzanie kamienkov do bezodnej studne“… efekt nula bodov. Z morálneho hľadiska, výchova a „dobré mravy“ nás nútia pomôcť! Veď komu by sme pomohli, ak nie tým, čo sú nám najbližšie? Nečíta sa to dobre, že? Určite aj Vám naskočí obraz niekoho takého, koho máte vo svojom živote/rodine. Využívačníka, príživníka, ľahtikára .. často mi to pripadá, že v každej rodine je takýto človek ako príklad toho, ako sa pomáhať nemá.
Príklad: mamička má obľúbeného syna, ktorého podporuje viac, ako ostatných členov rodiny. Otec by ho najradšej roztrhal, pretože doma nepohne ani prstom a všetko má ako „na zlatom podnose“. A čo na tom, že už má 25 rokov a nijakú prácu. Veď ešte má čas.. a dnes je tak ťažko zohnať prácu.. a veď ho nejako uživím…a nevadí že ja robím 16hodín denne, veď ešte vládzem.. ťažko pochopiteľné, ale nie zriedkavé jednanie mamičiek. Toto môže vydržať pár rokov, ale príde deň, kedy si „hore“ povedia, že je najvyšší čas tento nezmyselný spôsob života ukončiť. A môže sa stať: buď otcovi prasknú nervy a syna vyhodí- mama ho napriek tomu bude podporovať… alebo- mamu postretne vážna choroba, ktorá ju núti byť doma a prestať pracovať. Toto je moment, kedy by mal syn začať platiť „dlhy“ voči rodine. I keď – načo by mal, veď to bola obetavosť mamy, za ktorú môže nevhodná výchova (nijaké povinnosti, nijaká zodpovednosť) … ťažko povedať, ako to dopadne, každý človek je iný … koľko životných osudov, toľko odpovedí. Žiaľ mnohí si to STOP neuvedomujú – a tí, čo by si mali všímať – nevidia.
Ako ste na tom Vy? Komu koľko a ako pomáhate? Nepomáhate tam, kde už by ste mali dať STOP?
Napíšem Vám o sebe a možno na niečo prídete 😉 dlho som mala tendencie pomáhať koľko som mohla/vedela/vládala… ale tiež ich to „hore“ prestalo baviť a capli mi po paprčkách 😀 Teraz pomáham len keď ma požiadajú, keď mám čas/energiu/chuť, keď môžem, keď vidím, že moja pomoc má zmysel (3x a dosť). Dlho som nevedela prijať to, že „niečo za niečo“- energia má byť na oboch stranách vyrovnaná. Pochopila som až vtedy, keď ma pár múdrych ľudí na to upozornilo, keď som dávala a dávala … a ubúdalo mi na zdraví… žijem, pomáham a konám už inak a vidím skutočné zmeny vo svojom živote …. no čo, učíme sa stále 😉
Kde Vám ubúda? Kde je nepomer? Kde dávate a nevidíte návratnosť? Skúste popátrať a určite prídete na zaujímavé veci!
Krásny jarný čas Vám všetkým priatelia,
Mária
vždy som si myslela, že čím viac človek pomáha, tým viac robí pre seba….
No akoby som citala o sebe,potvrdzujem z praxe- hlavne rodina dokaze cloveka zneuzit a este sa cita ukrivdeni,ked priskrtis davanie a venujes svoj cas inym smerom a sebe……..
Denne varim a periem pre 9 ludi – moja rodina plus pribuzni,co si chceli v zahranici privyrobit. Ale cim dalej menej pomahaju,z mojho brata sa vyklul alkoholik…
A kde je chyba?Jasne,vo mne, ale po zapale priedusiek,ked som 2 dni lezala a vsetci boli mimo, pritom skoro vsetci dospeli, som povedala dost, ja vyzadujem pomoc od nich….
a tak hovorim pomoct-ano-ale do urcitej hranice………
Krásny článok,všetci by sme mali zamyslieť nad tým čo robíme a do akej mieri sa ideme rozdať.Musí byť rovnováha,inak to nejde.
Tiež som sa, môžem to nazvať dala využívať,a kde to viedlo?Nikde!Škodila som sama sebe,pociťovala som to predovšetkým na zdraví….
Dnes,aj vďaka Majke, žijem iným životom,kvalitnejším…
Majka,veľmi pekne ti ďakujem za všetko čo si pre mňa urobila.Si super osôbka.
Táni,
ĎAKUJEM <3
Mária, mohla by si v skratke, nám neznalým, vysvetliť metódu SRT? Rada si čítam tvoju rubriku, zisťujem, že sa pomaličky dostávam ku knihám o ktorých píšeš – akoby náhodou. Som v úplných začiatkoch, ale cítim, že sa nemám ponáhľať a musím o veciach dosť dlho premýšľať kým sa pohnem ďalej. Stále objavujem veci, ktoré si musím naštudovať a vaša stránka mi v tom veľmi pomáha. Zaujíma ma aj REIKY ale tiež to nechcem uponáhľať. Vlastne prosím o pomoc – kadiaľ vedie cesta? – to je asi individuálne, ale snáď ma nakopneš. Ďakujem
Anele,
skopírujem čo som ti sem už písala 😀
SRT je systém čistenia (všetkého na čo si len spomenieš a čo z hora dovolia), odstraňovania blokov pomocou Vyššieho Ja cez systém tabuliek (učí sa kurzami). ja ho robím 8 rokov. popri praxi, skúšaní, overovaní, kope kníh a nových skúseností, som si vybudovala trošku iný systém, alebo doplnila pôvodný (ktorý aj učím). pri terapiách používam aj vysvetlenia a rady na zmenu života, ktoré občas píšem aj sem… za roky pribudli nové tabuľky práve na základe vecí, čo sme spolu s priateľmi skúsili… nie je problém sa SRT naučiť, no je dobré, ak si človek vopred prečíta nejaké základy okolo karmy, minulých životov (Michael Newton, Lazarev, Svijaš), duchovných príčin chorôb.. potom je menej vysvetľovania … asi toľko na rýchlo 🙂
No a k Reiki- som majster už 9 rokov a nepoužívam ho. Momentálne som v tom, že viac pomôže ľuďom ak im poviem, prečo sa im deje čo sa im deje. Kto chce zmeny, vezme si rady, prípadne pátra inde- je to každého vec, ako sa a pre čo rozhodne. Ak ľudia chcú čistenie cez SRT- urobím, ale vždy je najdôležitejšia vnútorná zmena. Vonkajšie príznaky sú len signálom, že niečo nie je v poriadku vo vnútri 😉
Ďakujem Mária, opäť mám o čom premýšľať. Lazareva mám doma, ale ešte som sa k nemu nedostala, mám taký pocit, že musím spomaliť a ujasniť si kopec vecí. K týmto úžasným veciam, o ktorých píšete, som pričuchla až vlani (hanba, vzhľadom na to, že mám 43 rokov) a hltám všetko bez ladu a skladu – a som šťastná ako nikdy v živote. Takže si prečítam literatúru, budem čítať vaše stránky a potom sa ti ozvem. Zatiaľ veľká vďaka.
Anele,
všetko má svoj čas, neurýchlime nič.. k čomu sa máme dostať sa dostaneme až vtedy, kedy máme 😉 a na veku vôbec nezáleží 😉
Držím palce na Ceste 🙂