Ďakujeme Janke za tento článok 🙂
Čítala som nedávno článok o bezpodmienečnej láske, v ktorom autorka hovorila o tom, že si ľudia bezpodmienečnú lásku zamieňajú s emocionálnym pocitom. Súhlasím.
Bezpodmienečná láska nie je pocit, ale stav. Stav mysle, srdca, v ktorom prežívame vnútorný mier, pokoj, súcit voči všetkému a všetkým. Ale súcit si mnohokrát zamieňajme s ľútosťou. Ľútosťou a ľutovaním zneschopňujeme človeka alebo znižujeme jeho schopnosť riešiť svoju situáciu, v ktorej ho ešte utvrdzujeme. Súcitom alebo súcitnou láskou ho uschopňujeme, splnomocňujeme, pomáhame, dodávame silu, odvahu. Použila som termín súcitná láska, pretože je to pre nás niečo termínovo prijateľnejšie, bližšie nášmu rozumu, predstave súčasného 3D rozmýšľania.
Súcit má obrovskú silu, ktorú ľudia nedoceňujú. Nepoznajú jej hlboký význam. Súcit máme vyjadrovať nielen pri úmrtí niekoho niekomu alebo pri krízových situáciách, prípadne keď stretneme na ulici napr. bezdomovca, človeka na invalidnom vozíku viditeľne postihnutého. Vtedy u niektorých toto vnútorné pohnutie môže vyvolať súcit, u iných ľútosť, ale aj odpor. Súcit má aj svoju veľkú pozitívnu stránku, oblasť. Predstavme si niekoho, kto prežíva radosť. Keby sme verbálne vyjadrili niekomu súcit práve v takejto súvislosti, asi by nás považoval prinajmenšom za čudných. Súcitnou láskou nás miloval a miluje Majster Ježiš. Zomrel na kríži nie z ľútosti nad ľudstvom, ale zo súcitu ako najvyššieho prejavu svojej lásky. A podľa Jeho slov, máme sa radovať s radujúcimi a plakať s plačúcimi. Ja si myslím, že práve toto je o súcitnej láske. Súcit nie je len o smútku a nešťastí, ale aj o radosti a šťastí. Je to jedna z foriem lásky, ktorá zdieľa všetky oblasti života. Radosť a šťastie nevynímajúc. Ľudia nie sú zvyknutí prejavovať naozajstný súcit. Čo to vlastne je? Súcit je jednou z najvyšších kvalít bezpodmienečnej lásky, ktorá má svoj špecifický prejav. Súcitná láska je o vnútornom postoji, ktorý neposudzuje, neodsudzuje, nekomentuje, nehodnotí. Prosto je. A človek ju vysiela z najhlbšieho vnútra svojho srdca. Súcitná láska je láska stredu. Byť v strede svojho vnútra, srdca. Jej súčasťou je aj empatia čiže vcítenie sa do druhého alebo jeho situácie, ale len do tej miery, v ktorej zdieľam jeho smútok, bolesť, ale aj radosť, šťastie a môžem mu svojím názorom, nezávislým pohľadom či nadhľadom alebo reálnym činom pomôcť, povzbudiť, tešiť sa.
Predstavme si, že napr. stretneme na ulici postihnutého človeka; človeka, ktorý žobre; dieťa, ktoré neposlúcha svoju matku; hlučnú mládež v doprave, ľudí pod vplyvom alkoholu a mohli by sme menovať ďalšie negatívne prejavy správania sa ľudí. V tom momente v našej mysli začne prúdiť množstvo myšlienok a vznikne určitý názor či hodnotenie toho človeka alebo situácie. Napríklad: prečo sa asi dostal do takej situácie, asi sa mu to stalo za niečo; načo pil; matka zle vychováva svoje dieťa, ja by som také niečo nestrpela; bezdomovca, ktorý je hanbou spoločnosti, by sme najradšej nechali niekam odviezť, aby nebol na očiach nám „slušným“ ľuďom, žijúcim na inej úrovni atď., atď.
Ale kde je súcit? Ak sa chceme nad tým hlbšie zamyslieť, musíme siahnuť asi niekam veľmi hlboko. Tým, že dáme euro bezdomovcovi, uchlácholíme svoje ego, lebo si povieme, že sme pomohli. Zároveň si ale pomyslíme, že aj tak si za to euro kúpi alkohol či cigarety. Nehovorím, že mu to euro nemáme dať. Ale to nie je súcit, pokiaľ je za tým X hodnotiacich a devalvujúcich myšlienok. Dôležitý je motív, zámer. Súcit neznamená že musíme súhlasiť s tým čo ten druhý robí, ale uznanie a akceptáciu jeho spôsobu života, rozhodnutia. Čo je teda súcit? Čo robil Ježiš? Sklonil sa k tým najbiednejším. Vysielal im svoju súcitnú lásku, ktorá liečila ich telá i duše. Hovorím o zámere. Zámer, s akým pozriem na toho bezdomovca, s akým zámerom mu dám tú mincu. S akým zámerom pozerám vôbec na život okolo seba, na seba, na problémy ľudí, na svet, našu Zem. A to už je o súcite. Hovorím o tom, čo vysielam zo svojho srdca. Je to o komunikácii od srdca k srdcu prostredníctvom súcitnej lásky.
Určite poznáte obraz Ježiša, ako stojí, pričom si drží jednu ruku na srdci a druhú má vystretú, otvorenú, dávajúcu. Zo srdca mu tryskajú farebné lúče energie lásky. Tie všetky farby tam nie sú náhodou. Od bielej, žiarivej, svetlo modrej, ružovej atď. Každá z tých farieb má svoju frekvenciu a teda silu a spôsob vyjadrenia určitej kvality lásky. Vidíme Jeho tvár plnú pokoja a celá Jeho postava žiari. Toto je podľa mňa výraz – obraz bezpodmienečnej súcitnej lásky. Ježiš nám je príkladom, ktorý je hodný nasledovania. Preto skúsme aj my pri najbližšej príležitosti zistiť, ako je to s naším súcitom. Pociťujeme ľútosť, či súcit? Aké myšlienky k nám prichádzajú? Následne ich môžeme prehodnotiť a vykročiť iným smerom. Pošlime potom tomu človeku svoje svetlo zo srdca, svoju úprimnú súcitnú lásku, ktorú ten človek pocíti. Neodvracajme svoje oči od ľudí tváriac sa, že tam nie sú. Práve oni nám dávajú dobrú školu, lekciu života naučiť sa niečo viac. Samozrejme, že ich osud, postihnutie, má svoju príčinu. Rovnako ale pre nich, ako aj pre nás. A je na ich aj našej zodpovednosti a rozhodnutí, ako k tomu pristupujeme alebo pristúpime. Naša spoločnosť dlhé roky potierala a potláčala určité negatívne javy, ktoré sa ale už vyplavujú na povrch a pred ktorými sa už nedajú zatvárať oči. Tým, že nás nenaučila brať ako samozrejmosť inakosť ľudí, vytvorila v našom myslení určité bariéry, bloky, niečo, čo nevieme dostatočne spracovať a prijať. Sme naučení na jeden model, typ normality, toho, čo spoločnosť uznáva ako normu. Teda toho, čo je dobré a správne. A všetko ostatné, čo sa z tejto normy vymyká, je niečo nežiaduce, negatívne, nesprávne, zlé. Máme to za celé stáročia zakódované v našich myšlienkových vzorcoch. Je na čase to zmeniť. Ako? Láskou. Bezpodmienečnou láskou, súcitnou láskou. Tvorme a vytvorme nový vzorec myslenia či správania, ktorý nám pomôže k otvoreniu nového vedomia pre inú D. Ak sa neodpútame od starého, nemôžeme vstúpiť do nového. Naši duchovní sprievodcovia a pomocníci sú pripravení nám v tom pomôcť.
Prajem Vám krásne skúmanie seba samých, pochopenie a správne rozhodovanie. Nech Vám vždy svieti krásne svetielko súcitnej lásky vo Vašom vnútri, srdiečkach, ktoré sú také potrebné ako pre ľudí, tak aj pre našu Matku Zem.
S láskou, pod vedením duchovných sprievodcov, pre Vás napísala
Janka Bálintová
e mail: svetlozeny@gmail.com
Ilustračný obrázok maľba na skle: Mgr. Jana Bálintová – „Rezonátor lásky“.
Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely.