Doplnenie k Osvieteniu I.

Ninka mi poslala niečo z toltéckeho učenia, čo pekne zapadá do môjho článku. Je trošku doplnený- určite o to, čo je potrebné. Súčasných nagalov  Marésa a Ruiza si za ich prácu veľmi vážim (pretože idú Novou školou- cestou srdca a práce na sebe),  i keď toto je od Castanedu (ktorý šiel Starou školou- mágie a čarodejníctva). Tento článoček je  z učenia Dona Juana. Avšak viem, že čokoľvek pozitívne, čo človek nájde, ho obohatí!

Cieľom učenia dona Juana bolo ukázať postup, pomocou ktorého je možné stať sa ,,vediacim“ človekom. Celkový koncept vediaceho človeka zahrňuje spôsob riadenia samých seba, určitý spôsob chovania, ktoré je možné naučiť sa pomocou dlhého a tvrdého výcviku. Tento koncept však nie je iba návod, je to súbor pravidiel, ktoré náuku tvoria.

Na to, čo znamená vediaci človek si Castaneda vytvoril sedem predstáv:

1. aby sa človek stal vediacim, musí sa učiť
2. takýto človek musí mať nezlomné odhodlanie
3. vediaci človek musí mať jasnú myseľ
4. aby sa takýmto človek stal, musí investovať náročnú prácu
5. vediaci človek je bojovník
6. premena vo vediaceho človeka je proces, ktorý nikdy nekončí
7. vediaci človek má spojenca

Don Juan:

,,Vediaci človek je ten, ktorý poctivo prešiel všetkými ťažkosťami učenia. Človek, ktorý bez náhlenia a zaváhania rozmotal všetky tajomstvá poznania a moci až k hraniciam svojich možností.“

Aby sa človek stal ,,vediacim“ človekom, musí zvíťaziť nad všetkými prirodzenými nepriateľmi.

,,Keď sa človek pustí do učenia, nemá o svojom cieli nikdy jasno. Jeho odhodlanie je slabé a mýli sa v účeli. Dúfa v odmenu, ktorá nikdy nepríde, pretože netuší nič o ťažkostiach, ktoré ho pri učení očakávajú. Začína sa pomaly učiť – kúsok po kúsku a potom po väčších kúskoch. Jeho myšlienky čoskoro narazia. To, čo sa učí, nie je nikdy to, čo očakával, alebo to, čo si predstavoval. A tak sa začne báť. Učenie sa náuke nie je to, čo od neho ľudia očakávajú. Každý krok prináša nový problém a strach, ktorý pritom človek zažíva sa nemilosrdne a nekonečne hromadia. Nastáva bitka“.

,,A tak človek narazí na prvého zo svojich prirodzených nepriateľov – na strach. Je to strašný nepriateľ. Veľmi ťažký k prekonaniu. Schováva sa v každej zákrute cesty, obchádza a číha. A keď sa človek vydesený jeho prítomnosťou obráti na útek, ukonči nepriateľ prvý jeho cestu za poznaním“.

Aby človek strach prekonal, nesmie pred ním utiecť. Musí ho prekonať a bez ohľadu naň pokročiť vo svojom učení o ďalší krok.

„Nakoniec príde okamih, kedy prvý nepriateľ ustúpi. Človek začne byť sebaistý. Jeho odhodlanie je ešte silnejšie. Prestane sa učenia báť. Keď sa tento okamih dostaví, môže o sebe človek povedať, že prekonal prvého prirodzeného nepriateľa.“

,,Akonáhle raz človek prekonal strach, už sa s ním v živote nestretne. Pretože miesto strachu získal jasnú myseľ, ktorá vymaže každý strach…Cíti, že mu nie je nič skryté. A vtedy narazí na druhého nepriateľa. Jasnosť! Táto jasnosť mysle, ktorú je také ťažké získať, síce zaženie strach, ale sama človeka oslepí. Vedie človeka k tomu, aby o sebe nepochyboval. Uisťuje ho, že dokáže čo sa mu zachce, pretože do všetkého jasne vidí. Pretože je mu všetko jasné, je veľmi odvážny a nič ho nezastaví. A to je všetko omyl. Je to len kúsok pravdy. Ak človek prepadne tejto klamlivej moci, podľahol druhému nepriateľovi a ukončí svoje učenie. Bude sa ponáhľať tam, kde by mal byť trpezlivý a bude čakať tam, kde by si mal pohnúť“.

Ako poraziť tohto nepriateľa?

Človek musí urobiť to, čo so strachom. Musí prekonať svoju jasnú myseľ a používať ju len k tomu, aby videl. Musí trpezlivo čakať a zvážiť každý krok. Musí si uvedomiť, že jeho jasnosť je zradná a potom príde čas, kedy zistí, že jeho jasnosť je len bod pred očami a tým prekoná druhého nepriateľa a dosiahne stav, kedy mu už nič nemôže ublížiť. Nebude to len bod pred jeho očami, bude to skutočná moc.

,,Spozná, že moc, o ktorú sa celú dobu usiloval, je konečne jeho. Môže robiť čo chce. Jeho spojenec ho poslúcha. Jeho prianie je zákonom…Ale zároveň stretne svojho tretieho nepriateľa – moc. Moc je najsilnejší zo všetkých štyroch nepriateľov. A prirodzene najjednoduchšia vec je jej podľahnúť. Vlastne ten človek už je skutočne neporaziteľný. Len rozkazuje. Začal tým, že riskoval a končí tým, že tvorí zákony, pretože je pán. Človek v tomto treťom štádiu len ťažko spozná, že podlieha tretiemu nepriateľovi. A zrazu, bez toho, aby si to všimol, prehrá celú bitku. Jeho nepriateľ ho zmení v krutého a svojvoľného človeka“.

Aby človek tohto nepriateľa prekonal a porazil, musí mu vedome vzdorovať. ,,Musí pochopiť, že moc, ktorú zdanlivo získal, v skutočnosti nie je jeho. Musí byť neustále pozorný a veľmi opatrne, ale s plnou sebadôverou, použiť všetko, čo sa doteraz naučil. Keď pochopí, že jasnosť mysle a moc sú len ďalšie chyby a zostane sám sebe pánom, dosiahne bod, kedy bude mať všetko pod kontrolou. A potom už bude vedieť, kedy a ako moc použiť. A tak porazí tretieho z nepriateľov.

,,Človek, ktorý sa ocitne na konci svojej cesty…narazí na posledného nepriateľa a tým je staroba. Tento nepriateľ je zo všetkých štyroch najkrutší. Nie je možné ho úplne poraziť, je len možné s ním bojovať. To je čas, kedy už človek nemá žiadny strach ani netrpezlivú jasnosť mysle – čas, kedy všetka moc je pod jeho kontrolou, ale aj čas, kedy pocíti neodbytnú túžbu si odpočinúť. Ak podľahne tejto túžbe, uľahne a zabudne, ak sa ponorí do únavy, stratí posledný boj. Jeho posledný nepriateľ ho premení v slabého, starého človeka. Jeho túžba stiahnuť sa prekoná jeho jasnosť mysle, jeho moc a jeho vedenie.“

,,Ale ak človek strasie únavu a ďalej žije svoj osud, potom má právo na to, aby bol nazývaný ,,vediacim“. I keby svojho posledného a neporaziteľného nepriateľa prekonal len na okamih. Ten jediný okamih jasnosti mysle, moci a poznania stojí za to.“