NAUČTE SA VIAC O SVOJEJ MYSLI

Zamyslite sa, aké náročné a ťažké je zmeniť samých seba. Keď sa chceme zbaviť čo len jedného zlozvyku, aké je to pre nás ťažké a náročné a častokrát to vôbec nedokážeme. Nedokážeme zmeniť samých seba, ako potom môžme očakávať , že zmeníme iných?

Každý z nás je unikátny a ma slobodnú vôľu. Nikto na svete nie je zodpovedný robiť nás šťastnými. Nie je to ničia povinnosť, iba naša vlastná. My sami sme zodpovední sa urobiť šťastnými. Ak očakávame, že to za nás urobia iní, neustále sa snažíme ich otesávať a meniť podľa toho, ako to nám vyhovuje. Ale my a naše nálady a túžby a predstavy sa neustále menia a podľa našich túžob a nálad potom následne neustále chceme meniť aj ľudí okolo seba.

Ak sa v jeden rok rozhodneme veľa cestovať, alebo veľa športovať, očakávame, aby náš partner takisto chcel cestovať a športovať ako my, inak nie sme šťastní. Ale povedzme, že na ďalší rok objavíme meditáciu a relaxáciu, zrazu chceme, aby aj náš partner začal vychutnávať to isté ako my, aby sme boli s nim spokojní.

Chceme neustále meniť naše deti, partnerov, rodičov, priateľov, kolegov a známych podľa toho, ako to nám vyhovuje, pretože sme tak zameraní na seba, na svoje šťastie, že nás zaujíma len to, ako by sme boli šťastní a ako by sa iní mali zmeniť aby sme my boli šťastní.

*

Kniha pre každého čitateľa

*

Tento egocentrizmus nám nedovoľuje prežívať skutočnú lásku a žiť v realite. Náš svet je plný fantázie, neustále si predstavujeme, aký by mal kto byť aby nás to neranilo, aký by mal kto byť, aby sme boli veselí, aký by mal kto byť aby sme boli šťastní, aký by mal kto byť, aby sme my boli šťastní.

Toto je fantázia, naša zbožná predstava ako by náš život mal vyzerať. Ale realita je úplne iná.Lenže, my sa nikdy nechceme pozerať na realitu takú aká je. Vidieť realitu takú aká je totiž znamená milovať ľudí takých akí sú, nie takých, akých by sme ich my chceli mat. Ak máme partnera preto, lebo dúfame, že nám ponúkne to čo my chceme, to čo mame v nasej fantázii, tak v skutočnosti nežijeme s naším partnerom, ale s našou predstavou o ňom. Toto však nie je skutočná láska, toto je len kontrakt. V každom vzťahu len niečo očakávame a iní na oplátku očakávajú od nás. Ak táto výmena dočasne úspešne funguje, hovoríme tomu “láska”. Avšak, akonahle niekto z partnerov prestane ponúkať očakávaný výsledok, stav bytia, očakávané správanie, “láska” sa vyparí. Toto však nie je skutočná láska, lebo tá sa nikdy “nevyparí”.

Skutočná láska však znamená milovať ľudí takých, akí sú. Prijať ich takých akí sú, a to s otvorenou náručou. Skutočná láska znamená neustále sa pýtať otázku: “Ako môžem prispieť do života tejto osobe? Ako mu/jej môžem pomôcť zmeniť jeho život k lepšiemu?”

Ak sa prestaneme zameriavať na seba, ale na pomoc iným, sami sa začneme zmeniť. Len keď sa my sami zmeníme, zmenia sa aj iní, zmení sa aj naše okolie. Ak nám niekto zdvíha tlak, alebo adrenalín, sú to naše engramy (pamäťové stopy), naše nesprávne mentálne vzorce, je to naša reakcia na situáciu, nie vina ľudí okolo nás. Keď máme s niekým akýkoľvek problém, je to problém v nás, nie problém v tej druhej osobe.

Čo sa musíme opýtať je: Prečo reagujem týmto štýlom? Je na príčine moja závisť? Moje nízke sebavedomie? Moja žiarlivosť? Môj strach? Je to preto, že ten dotyčný je viac “úspešný” ako ja? Je to preto že je krajší ako ja?

Na našu reakciu môže byť milión dôvodov. Vždy hľadajme príčiny v sebe a pracujme na ich odstránení z nás, nie na tom, ako zmeniť iných ľudí. Zmena musí prichádzať vždy od nás.