Každý vzťah vo vašom živote možno napraviť a každý vzťah môže byť krásny ale záleží to len na vás. Musíte mať odvahu vysloviť pravdu nie len pred inými ale aj pred sebou. Možno nemusíte byť úprimný ku každému koho stretnete no môžete byť úprimní samy k sebe. Možno nemôžete kontrolovať všetko čo sa okolo vás deje, môžete však ovládať svoje reakcie.
Práve ony usmerňujú sen vášho života, váš osobný sen. Vaše reakcie vás robia šťastnými alebo nešťastnými. Vaše reakcie sú kľúčom ku krásnemu životu. Ak sa naučíte ovládať svoje reakcie potom môžete zmeniť návyky. A tým zmeniť svoj život.
Ste zodpovedný za dôsledky všetkého čo si myslíte, robíte, hovoríte, cítite. Možno je pre vás ťažké rozpoznať, ktoré činy, aké pocity, aké myšlienky- čo spôsobujú, dôsledky si však uvedomíte, pretože vďaka nim viete, čo je utrpenie a čo radosť. Svoj osobný sen ovládate tým, že sa rozhodujete. Musíte však vnímať, či sa vám dôsledky vášho rozhodnutia pozdávajú. Ak sa vám dôsledky páčia, pokračujte v tom čo robíte. Ak vám však nevyhovuje to, čo sa vo vašom živote deje, ak nemáte radosť z vášho sna, pokúste sa zistiť, čo spôsobilo tie dôsledky, ktoré sa vám nepáčia. Toto je spôsob, ako zmeniť svoj sen.
Váš život je prejavom vášho osobného sna. Ak dokážete zmeniť program vášho osobného sna, stanete sa majstrami snov. Majster snov vytvára zo svojho života majstrovské dielo. Ovládať sny je však veľká výzva, pretože ľudia sa stávajú otrokmi snov. Spôsob akým sa učíme snívať, nevedie nikam. Je totiž ťažké uniknúť snu o strachu, keď sme presvedčený o tom, že nič sa nedá zmeniť. Aby ste sa z toho sna prebudili, musíte byť pánom svojich snov.
Toltékovia preto vyvinuli učenie o transformácii, aby sa vyslobodili zo zajatia starého sna a vytvorili nový sen, v ktorom je možné všetko ba aj únik zo sna. Podľa náuky o transformácii Toltékovia rozdeľujú ľudí na snívačov a stopárov. Snívači vedia, že sen je len ilúzia a prijímajú pravidlá sveta, ktorý je tiež len ilúzia. Stopári sú ako tigre alebo jaguáre, ktoré sledujú každú akciu a reakciu. Musíte sledovať svoje reakcie musíte na sebe pracovať v každom okamihu. Vyžaduje si to veľa času a odvahy, pretože jednoduchšie je veci brať osobne a reagovať zvyčajným spôsobom. No potom robíte chyby, spôsobujete si utrpenie a bolesť, pretože vaše reakcie vytvárajú len viacej emocionálneho jedu a stupňujú drámu.
Ak dokážete kontrolovať svoje reakcie, čoskoro zistíte, že začínate vidieť – to znamená, že vnímate veci také, aké skutočne sú. Naša myseľ normálne vníma veci také aké sú. Keďže nás už od detstva určitým spôsobom programovali a my sme si vytvárali predstavy, všetko, čo prijímame, počujeme a najmä vidíme, sa usilujeme ju interpretovať. Je veľký rozdiel medzi tým ako ľudia vidia vo sne a ako vidia veci také aké sú bez akéhokoľvek posudzovania. Rozdiel je v spôsobe akým naše telo reaguje na to čo vnímate.
Napríklad keď idete po ulici a niekto kto vás ani nepozná, povie, že ste hlupák, môžete to vnímať a reagovať na to rôznymi spôsobmi. Môžete sa stotožniť s názorom dotyčnej osoby a povedať si „Áno, asi som hlupák.“ Môžete sa však aj rozzúriť, cítiť sa potupení, alebo to jednoducho ignorovať. Pravda je však taká, že ten človek zápasí s emocionálnym jedom, a vás urazil preto, lebo ste boli prvý koho stretol. Nemá to s vami nič spoločné. Nie je na tom nič osobné. Ak si uvedomíte ako sa veci majú, nezareagujete. Môžete si povedať: „Hľa ten človek musí veľmi trpieť.“ Neberiete to osobne. Toto je len jeden príklad vzťahuje sa však takmer na všetko, čo deje v každej chvíli. Máme svoje malé ego, ktoré všetko berie osobne, a preto reagujeme neprimerane. Nevidíme,čo sa v skutočnosti deje, reagujeme okamžite a robíme z toho súčasť svojho sna. Vaša reakcia vychádza z hlboko zakoreneného presvedčenia. Tisíckrát ste reagovali takýmto spôsobom až sa z toho stala rutina. Jednoducho ste pripravený reagovať určitým spôsobom. A práve to je tá výzva pre vás. Zmeniť zvyčajné reakcie aby ste sa zbavili rutiny, mali by ste väčšmi riskovať a robiť nové rozhodnutia. Ak vám dôsledky nebudú vyhovovať môžete svoje rozhodnutia znovu a znovu meniť až kým nedosiahnete to, čo chcete. Náboženstvá hlásajú, že boh obdaril človeka slobodnou vôľou. To je síce pravda, ale Sen nám ju vzal, pretože ovláda myseľ väčšiny ľudí.
Sú ľudia, ktorí hovoria: „Chcem sa zmeniť, naozaj sa chcem zmeniť. Neviem, prečo by som mal žiť v chudobe, som predsa inteligentný. Zaslúžim si lepší život, zaslúžim si zarábať viac.“ Uvedomujú si to lebo im to vraví ich myseľ. A čo spravia? Idú, zapnú si televízor a strávia pred ním celé hodiny. Ako potom môžu mať pevnú vôľu?
Ak si toto uvedomíme, máme možnosť rozhodnúť sa. Keby sme si to uvedomovali stále, mohli by sme zmeniť svoje návyky, reakcie a vôbec celý život. Keď dospejeme k tomuto poznaniu, získame späť slobodnú vôľu a v každom okamihu sa môžeme rozpamätať na to, kto sme. Potom, keď na to zabudneme, môžeme sa rozhodnúť znova, ak sme si toho vedomí, ak si to neuvedomujeme, nemáme na výber. Uvedomenie si toho čím sme, nás vedie k zodpovednosti za svoj život. Skutočným poslaním vášho života je byť šťastní. Ak by ste však mohli byť šťastní musíte preskúmať to, čomu veríte, akým spôsobom posudzujete seba a ako zo seba robíte obeť.úprimne si priznajte či ste naozaj šťastní. Ak nemáte radi samých seba, nešírte o sebe nepravdy a nehovorte druhým:“Pozrite sa na mňa. Som úspešný, mám všetko, načo si len pomyslím, som taký šťastný.“ Všetko na tomto svete je tu pre nás, no predovšetkým musíme mať odvahu a otvoriť oči, hovoriť pravdu, byť si vedomý reality.
Ľudia sú slepí, pretože nechcú vidieť. Uvediem príklad.
Mladá žena sa zoznámi s nejakým mužom, ktorý ju od prvej chvíle zaujme. Jej hormóny sa prebudia a po mužovi zatúži. Priateľky však vidia, čo je to za muža, je závislí na drogách, bez práce, skrátka má všetky vlastnosti, ktoré môžu žene strpčiť život. Žena však vidí len to, čo vidieť chce. Vidí, že je vysoký, pekný, silný, šarmantný. Vytvorí si o mužovi ideálny obraz a snaží sa potlačiť to, čo nechce vidieť. Klame samú seba, lebo naozaj túži uveriť tomu, že tento vzťah má perspektívu. Priateľky však vravia: „Veď berie drogy, pije, nepracuje.“ A ona im na to odpovie: „Áno, ale moja láska ho zmení.“ Samozrejme, jej matka a otec toho muža neznášajú. Rodičia majú o dcéru strach, lebo vidia do čoho sa rúti. Hovoria: „Ten muž nie je pre teba.“ Ona však povie: „Nehovorte mi, čo mám robiť, a čo nemám robiť.“ Obráti sa proti rodičom, riadi sa hormónmi a ďalej si navráva klamstvá, aby ospravedlnila svoje rozhodnutie. „Je to môj život a budem si robiť čo sa mi zachce.“
O niekoľko mesiacov neskôr sa jej ilúzie rozplynú. Pravda výjde najavo a ona začne obviňovať muža z toho, čo predtým nechcela vidieť. Zistí, že v ich vzťahu niet úcty ani rovnováhy. Jej pýcha je však silnejšia, ved ako by sa teraz mohla vrátiť k rodičom, keď mali pravdu. To by bolo pre nich zadosťučinenie. Ako dlho bude trvať, kým sa táto žena poučí zo svojich chýb. Ako veľmi miluje samú seba. Kde sú hranice jej sebazneužívania. Celé naše utrpenie vzniká preto, lebo nechceme vidieť to čo je očividné a jasné. Keď stretneme niekoho, kto predstiera, že je bezchybný, ani maskou falše nedokáže prekryť to, že si nás neváži a nemiluje nás. My to však nechceme ani vidieť ani počuť. Preto jeden staroveký prorok povedal: „Nikto nie je väčšmi slepý ako ten kto nechce vidieť. Nikto nie je nedoslýchavejší ako ten kto nechce počuť. A nikto nie je šialenejší ako ten kto nechce rozumieť.“ Sme veľmi slepý a naozaj draho za to platíme. Ak však otvoríme oči a uvidíme život taký aký je, zabránime duševnej bolesti, to však neznamená, že neriskujeme. Sme živí, rizikám sa nevyhneme, a čo na tom, že zlyháme. Nikoho to nebude trápiť, nezáleží na tom. Poučíme sa a postúpime ďalej. Nemusíme nikoho kritizovať, nemusíme sa obviňovať a robiť si výčitky. Musíme sa len vyrovnať s pravdou a chcieť začať odznovu.
Ak samých seba vidíme takých ako v skutočnosti sme, je to prvý krok ku tomu, aby sme samých seba tolerovali. Ak toto dokážeme sme schopní zmeniť aj svoj život.
Don Miguel Ruiz
ĎAKUJEME:
vynikajúci článok ,ďakujem