Často si neuvedomujeme, čo rozprávaním spôsobíme…
Procvičujte mluvení s mírou, pomůže vám to v mnoha ohledech. Když uklouzne noha, rána se po pár měsících zahojí, když ale uklouzne 
jazyk, zranění způsobné v srdci druhého člověka bude hnisat celý život. Jazyk dělá čtyři velké chyby. Lhaní, hledání chyb u druhých, přehnané mluvení a pomlouvání. Těmto věcem je nutné se důsledně vyhýbat, pokud chceme mít mír v mysli každého i celé společnosti. Pouto lásky a bratrství bude silnější, pokud budou lidé mluvit méně a mluvit laskavě. Mlčení bylo předepsáno jako duchovní praxe právě z tohoto důvodu. Vy všichni jste duchovní hledající v různých fázích cesty a proto je tato disciplína přínosná i pro vás.
Promluva z 22.7. 1958
http://www.sathyasai.cz/cs/sai-inspiruje
ĎAKUJEME:
Veľká pravda!!! Ďakujem
Tiez som na to prisla, ze slovom sa da tak velmi ranit….
,,Mlčať je zlato,,:-D
2. chyba – hľadanie chýb u druhých! – ale čo ak tie chyby druhých priam o mňa mlátia!, kričia!, búšia do mňa!? – mám si zahryznúť do jazyka? niekedy sa to nedá!!!!
Ano,je to pravda,že slovom sa dá veľmi ublížiť.Neubližovala som nikdy,skôr som aj stale da sa povedať pomáham. Takú mám povahu.Niekedy musím povedať Žiaľ takú povahu,sebe na škodu.Ale aká odplata prišla od napr.susedov,ktorým som pomáhala roky finančne,čo nemali ani na rožok.Až im zomrel syn pred 2 rokami,mladý 20 ročný,pil,fajčil,robil neplechu,vyhrážal sa zabitím atď.ale nech odpočíva v pokoji,prišiel sa sa mnou rozlúčiť vo chvíli umierania v nemocnici.Bolo to už k polnoci.Vedela som čo sa deje,tak som mu odpustila a požiadala myšlienkou aby aj on mne odpustil ak som ublížila a nech odíde v pokoji.Pomodlila som sa.Od vtedy sa mi zle vodí,jeho rodina si do mňa toľko dovolila,že som skutočne ostala ako obarená.Za dobrotu a ochotu pomôcť ani len ďakujem.Ale to je ich vec,aj keď to človeka bolí..Jeho rodine sa zrazu začalo dariť.Nezávidela som nikdy,ani teraz,vždy som sa snažila byť pri zemi.Ale nebavíme sa spolu,načo aj?Ale toľko urážok čo si dovolili ku mne ,verte aj som si poplakala a pýtala sa sama seba prečo??? Ale pýtam sa ,do kedy ja mám odpúšťať,odpúšťať a odpúšťať ?? Veď nikomu neubližujem,ani sa neľutujem,beriem žvot taký aky je,ale to sa jednoducho niekedy nedá a človek si musí pomôcť aj tým,že sa MUSI VYROZPRAVAŤ,lebo by sa zbláznil,keby to všetko v sebe sústavne držal a dusil.Potom nastávajú choroby,lebo človeku je ťažko v hrudi a preto treba všetko vyrozprávaním dostať von.Nie každý máme rovnaku povahu a všetko hrdinsky znášame,dajme si ruku čestne na srdce.To nieje ohováranie,ale to je ako by sa človek dostal zo zvieracej kazajky.Ale ľudia si často nevedia vysvetliť túto ťažobu.A ešte treba vedieť komu to povedať,komu sa vyrozprávať.Niekedy je to dobrý priateľ(ka)ale musia byť skutočne spoľahlivý.Lebo ľudia sa radi bavia na nešťastí iných.Do očí porozumenie a v duchu sa smeje).Preto je dobre a bez hanby navštíviť psychologa,nie psychiatra.Majte sa krásne,želám veľa zdravia,lásky,porozumenia.Omlúvam sa ,ale musela som takto reagovať na článok.J
Jarka vobec sa neomluvajte,lebo mate uplnu pravdu,držim vam palce a vy to určite zvladnete:-D
Ďakujem pekne.Musím,človek nesmie padnúť,aj keby sa diali veci,vždy by mal dokázať sa postaviť.A ja sa snažím vždy dostať hore,lebo by to bola moja prehra so životom a v živote.Želám krásnu večernu sobotu,síce studenú ,ale aj peknú nedeľu a ostatné dni v živote.