Ľudské šťastie sa skladá z toľkých čiastočiek, že stále niektorá chýba.
(Jacques-Bénigne Bossuet)
Stále nám niečo chýba… stále po niečom túžime, za niečim sa ženieme… stále máme málo, sme nespokojní. Áno, je potrebné mať sny, túžby, ciele. Avšak koľkokrát sa poďakujeme za úplne obyčajný, pokojný deň, ktorý nás ničím nezaujme, veď nič extra sa neudialo, je to „len“ deň. No práve z takých obyčajných, ničím neohurujúch dní je najviac tvorený náš život. Tých dychberúcich dní je pomenej.
Že načo byť vďačný za obyčajnosť? Možno preto, že práve počas týchto pokojných dní je čas na to, aby si naša myseľ a dušička oddýchli. Aby mali čas na zahĺbenie do seba, regeneráciu, vnímanie toho, čo je okolo nás – či prší, či svieti slniečko, či je daždivo… užiť si to, že stačí len vnímať, nad ničím sa nepozastavovať, len byť.
Ako využiť takéto obyčajné dni?
Robme to, na čo inak nemáme čas, do čoho sa nám nechce/nemáme na to čas, venujme sa sebe, svojim nápadom, záľubám.. urobme niečo, čo sme ešte nerobili, ale na čo sa dlho chystáme, skrátka, urobme si „svoj“ obyčajno-neobyčajný deň. Pokiaľ vieme, že budeme mať „obyčajný“ deň, zmeňme si ho podľa seba. Mám to vyskúšané, je to super 😀 …Minulý týždeň som mala taký ne-obyčajný deň 🙂 Voľný deň využitý na zber húb som využila na trojhodinový pobyt v lese, v hmle, sama, v tichu… deň sa prebúdzal, vyzliekal sa z hmly, kvapky rosy na pavučinkách a listoch, na lúke stuhnuté motýle zachytávajúce teplé lúče .. typicky jesenná atmosféra. No pre mňa s nádychom neobyčajnosti, vnútorného „rozliatia sa“ do priestoru, prírody. Úplný oddych a radosť z chladného vlhkého rána.
V každom čase, dni a chvíli sa dá nájsť neobyčajnosť. Len musíme správne „pozerať“ 😉
Využite každý obyčajný deň a zmeňte si ho na krásne neobyčaný 😉
Veľa slniečka a farebných okamihov Vám všetkým,
Mária 🙂
ps: a zopár záberov zo spomínaného výletu, žiaľ len mobilom, preto farby nevidieť ako boli v skutočnosti 🙂
