Od Ninky 🙂
Je to už dlhší čas, čo rozmýšľam nad tým, prečo ma niektorí ľudia priťahujú viac a niektorí zas menej. Keď 
neprehliadnem známu myšlienku“rovnaké priťahuje rovnaké“, mám už prvú jednoduchú odpoveď. Túto som však poznala už dávnejšie. Odkedy cítim naplnenie v srdci, rozmýšľam mierne nad rámec tejto myšlienky a pátram hlbšie. Nestačí mi rozumová odpoveď “je vo mne niečo, čo má aj on“ alebo “je v ňom niečo, čo mám aj ja“, ale už ma zaujíma, čo presne to je.
Čo je to, čo je v nás rovnaké?
Čo je to, čo nás zbližuje?
Na základe čoho cítim túto blízkosť?
Okrem toho, že som odpoveď na svoje otázky vnútorne cítila, pomenovať ich mi pomohla aj Kniha Zohar. Ide o rovnosť vlastností. Zohar túto rovnosť vysvetľuje síce v súvislosti s Bohom, ale človek cítiaci toto duchovné naplnenie, bude sa cítiť viac priťahovaní aj k ľuďom, ktorí takéto naplnenie tiež prežívajú, pretože to je to, čo majú rovnaké, čo je v nich podobné a čo ich spája. Spájajú ich vlastnosti, ktoré im umožňujú vnímať a prežívať Božie svetlo. A aby to dokázali, musia svoje vlastnosti vyrovnať tým Božím.
Michael Laitman píše:
„Všetko, čo človeka odlišuje a vzďaľuje od Stvoriteľa, je odlišnosť vlastností, a tak všetko, čo je nutné napraviť, sú naše vlastnosti a priania.“
„Miera vzdialenia je určená mierou odlišnosti vlastností.“
(Stvoriteľova vlastnosť je dávanie, vlastnosť človeka prijímanie. Ak sa teda chceme vlastnosťami rovnať Bohu, je potrebné, aby sme sa stali tiež dávajúcimi).
Pokiaľ ma nejaký človek priťahuje, sú to naše rovnaké vlastnosti, ktoré nás zbližujú a približujú k tomu druhému. V niektorých špecifických prípadoch je možné presne povedať, o akú vlastnosť ide. Na základe týchto analogických vlastností cítime blízkosť, blízkosť v zmysle rovnosti (rovnakosti), alebo jednoty.
„Do tej časti svojich vlastností, ktorou sa človek pripodobnil Stvoriteľovi, získava vnímanie Stvoriteľa, Jeho svetlo, svoju dušu, duchovné naplnenie.“
Myslím si, že toto vnímanie Stvoriteľa mu umožňuje vnímať Stvoriteľa nielen v sebe, ale aj v iných stvoreniach. Ak má teda človek v sebe svetlo, dokáže ho vycítiť aj z iných. Je to však aj naopak. Ak sa cítim od niekoho vzdialená, je to tým, že sa naše vnútorné vlastnosti nezhodujú. Človek má veľa túžob a prianí a každou jednou premenenou túžbou na prianie dávať sa vlastne približuje k Bohu, nabýva jeho vnímanie na vnímaní Stvoriteľa.
Celým týmto malým zamyslením som sa snažila demonštrovať, ako nás priblíženie k Bohu približuje aj jeho stvoreniam a že to, čo nás približuje alebo vzďaľuje (či už k Bohu alebo k ľuďom) sú vlastnosti, ktoré sú buď analogické alebo odlišné.
Po tomto môžeme ľahšie pochopiť, že Stvoriteľ či Jeho svetlo sa nachádza v absolútnom pokoji. Svetlo neprichádza ani neodchádza, ale keď sa naše samotné vlastnosti menia(vlastnosti prijímania na vlastnosti dávania), pociťujeme v závislosti na zmene svojich vlastností väčší či menší výskyt svetla, čo vnímame ako príchod alebo odchod svetla, priblíženie či vzdialenie Stvoriteľa.
ĎAKUJEME:
http://nina450.wordpress.com/2012/09/28/duchovne-splynutie-rovnost-vlastnosti/
