Vravím si, že ak mám byť vo svojom pravom strede, musím sa naučiť hovoriť veci, ktoré cíti moja
duša, zrozumiteľne, pevne a stáť si za nimi. Ak tak neurobím, neustále si k sebe budem priťahovať ľudí, ktorí mi budú iba „brať“ a budem pre nich iba „zdroj“… a ja od nich budem očakávať vďaku. Budem si od nich svojim spôsobom kupovať lásku, ktorej sa samozrejme nikdy nedočkám. Tu lásku, ktorej sa mi nedostalo v ranom detstve. Je dobré objaviť chybné vnútorné mechanizmy, podľa ktorých nevedome konáme a potom plačeme, prečo stále vrážame do steny.
Pavel Hirax Baričák
