Dnes v noci prišla k človekovi Babka. Už je to mnoho rokov, čo nežije v tomto svete. Len prišla, mlčky niečo povedala a potom odišla. Odkaz dala pisateľovi. A pisateľ dáva ďalší odkaz čitateľovi.
Robíte chybu, keď sa na svojich predkov pozeráte ako na mŕtvoly. Nie sú mŕtvi. Živa má svoje chody. Prejavený život sa napája na neprejavený život, aby sa cez bránu neprejavenosti znova prejavoval.
Predkovia nie sú mŕtvi. Keď sme boli malí, chodili sme do farského dvora. Preškrabali sme sa cez stenu a skočili sme do nádvoria. Bol tam strašidelný čierny koč so strašidelnou čiernou čipkovanou výzdobou. Okolo neho bola burina väčšia ako my. Hrali sme tam skrývačku. Vtedy bolo veľmi veľa detí a menej starých ľudí. Občas niekto zomrel. Vtedy ten koč asi vybrali a odviezli ho na ňom. Nikdy sme to nevideli. Nechceli by sme aby nás viezli na takom koči.
Predkovia nie sú mŕtvi. Človeku sa nikdy nesnívajú nehybní, v jame, nahnití ani skamenení. Vždy sa snívajú živí. A ´varujú pred zlým, alebo dávajú dobré rady. V našom rodnom duchovne je zvyk – Na Dušičky sa s predkami stretávať. Hodovať s nimi – hodovať ako hodinu hodnú s nimi tráviť. Dať im obetiny, chváliť spolu dary, jesť, piť a tancovať a spievať piesne, aj také, ktoré oni poznajú. V jazyku, ktorý oni poznajú.
Predvčerom bol u mňa hosť – že zakladá s cudzincami nejakú spoločnosť, všetko v cudzích slovách a výrazoch, aby mohli celozemsky spolu prijímať myšlienky a „prostriedky“. teda – peniaze. Človek ho skarhal – že prečo na dušičky jazdí do cudziny zachraňovať Zem, keď zem je závislá na tom, ako sa spájame s ňou, so našimi živlami, s našimi divmi, cez prírodné duchovno predkov. Jeho starý rodičia by mu asi nerozumeli. Človek odmietol sektory a granty a vypovedal takú myšlienku zo svojho stredu. My nie sme kolónia, my sme všehomír. Naši predkovia nám k tomu dávajú silu. S úctou k iným, s vierou k rodnému, sme deti Matky Zeme, sme synovia a dcéry Všehomíra. A tento svet je nielen náš. V súlade s povesťou o troch grošoch môžeme povedať, že sme v našom svete, vo svete našich predkov a vo svete našich potomkov. Medzi našimi predkami a potomkami, či nasledovníkmi, je len jedna tenká hranica. Sme to my.
—
Často sa človeka ľudia pýtajú: A to je z ktorého obdobia to pôvodné duchovno?
Vtip je v tom, že pôvodné duchovno nie je z jedného obdobia, ale je z vekov. Nie je len slovenské, len slovanské, len baltoslovanské, len indoeurópske… Nie je len rodinné, rodové, národné. Zahŕňa všetky bytosti. Nie len ľudské, rodina. Všetky. Je všehomírne. Tiahne sa od nepamäti, od najstarších dôb až podnes a tiahne sa do budúcnosti. Vedci majú škatuľky, ako panteizmus (všebožstvo), polyteizmus (mnohobožstvo), monoteizmus (jednobožstvo), či ateizmus (nebožstvo)… Človek ale nie je zaškatuľkovaný v žiadnom z týchto obmedzených stavov. Niektorí by to radi, ale keď sloboda, tak sloboda. Nechajte si svoje škatuľky…
Prechádzaš týmito pojmami ako veľký čarovník život. Nenecháš sa obmedziť vyklieštením z celostnosti. Žiješ v súlade s predkami, mocný, neoklieštený a pritom v súlade s celkom a dokonca aj s jeho prúdmi. V súlade s prúdmi, to neznamená podriadený prúdom, ale vyrovnaný. To je rozdiel.
Pôvodné, prírodné, rodné duchovno, to je skutočné pochopenie. Historici si myslia, že chápu históriu. Dejiny celostne nechápu, chápu len svoje vzorce o dejinách. Len svoje vzorce. Je len málo znalcov deja, ktorí sa dostanú k veľkému tajomstvu vývoja. Veľké tajomstvo vývoja a života nášho bytia nemôžeš pochopiť cez naučené a rozpitvané úseky.
Áno, pisateľ číta , pozerá, sleduje úchvatné vedecké rozbory, popisy, výpočty i svedectvá o vývoji vesmíru, hviezdnej sústavy, Zeme, o zemovedných – geologických obdobiach a vývoji živých druhov, i o vývoji človeka a jeho dejov. Nik ale nezvládne dnes zhltnúť výsledky čo i len jediného vedného odboru. Nie to ešte viacerých. Aj malý pododbor odboru je pri dnešnom stave vedy ťažko zvládnuteľný jedinou ľudskou bytosťou.
A predsa je spôsob, ako pochopiť dejiny, svoju cestu, seba, bytosť, bez rozbitia všehomírneho kruhu, bez rozsekania vesmírnej závitnice.
Je to spôsob najtajomnejší a najcelostnejší. Pochopiť svet a jeho dej cez duchovno predkov. Od prvého záblesku nebeského ohňa až po tento tep srdca.
—
K Dušičkám r. 15 Žiarislav
Snímky: 1. z knihy Ľudové kožušníctvo na Slovensku, 2. Ladomíra
Súvisiace články:
Tip redakcie Eugenika:
Peter Weleslaw Kuzmišín – Bohovia starých Slovanov
Jedinečné dielo! Slovami autora:
„Svarog, Perún, Veles – kto by nepoznal tieto staré slovanské božstvá? To som si myslel pôvodne i ja predtým, než som začal pracovať na tejto knihe. Prišiel som však na to, že väčšina z nás vie o božstvách našich predkov veľmi málo. Poznáme rôzne staroveké mýty: grécke, rímske… poznáme množstvo božstiev indických či tibetských, ba aj o Ódinovi alebo Thórovi toho vieme viac, ako o našich pôvodných slovanských božstvách. A tak som sa podujal na napísanie tejto knihy, ktorá nemá byť vedeckou publikáciou, ale skôr takou slovanskou Odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili aj čo im obetovali.
Pri písaní som čerpal informácie z rôznych zdrojov. Nielen zo slovenských či českých, ale aj z poľských, a v neposlednom rade ruských a ukrajinských.“
Pôvodná cena: 13.20 EUR, Naša cena: 11.88 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 1.32 EUR
ZDROJ:
http://www.2012rok.sk/wp/rodne-duchovno-2/33016-nasi-predkovia-nie-su-mrtvi-dusickami-si-uctime-ich-zivu-ktora-je-aj-v-nas