Ďakujeme Lucke za preklad: Astrolucia Sk
1. Ak ostanete v prítomnom okamihu v pokoji, nikdy sa nezraníte.
Veľká časť našej bolesti pochádza z myšlienok, ktoré sa dookola točia okolo bolestivých epizód z minulosti alebo z úzkostných predstáv o najhorších možných scenároch v budúcnosti. Naučiť sa byť v prítomnom okamihu, môže ľudské utrpenie výrazne znížiť. To však zároveň znamená, že úplne sa vyhnúť ľudskej bolesti je nemožné, nech by to bola neviemaká lákavá myšlienka, že vôbec existuje takáto možnosť. Keď vám umrie milovaná osoba, keď utrpíte vážne zranenie, alebo vás zradí láska vášho života, bude to bolieť dokonca aj v prítomnom okamihu. Ak ste nastavení tak, že veríte, že byť v prítomnom okamihu znamená vyhnutie sa ľudskej bolesti, budete sklamaní. Ak sa pokúsite vyhnúť sa jej, prepasiete aj iné možnosti: úplnosť, vitalitu, aj radosť zažiť na sebe množstvo ľudských vecí.
2. Bolesť spôsobujú obmedzujúcimi presvedčenia a myšlienky, ktoré nie sú pravdivé.
Duchovné hľadanie je základom mnohých východných filozofií. Keďže máme skúsenosti s utrpením, ktoré prichádza po nejakom traumatickom zážitku, ktorý nás priviedol k hĺbaniu nad životom a priniesol obmedzujúce presvedčenia typu: „Nie som milá“ alebo „Každý ma opustí“, „Nikomu sa nedá veriť“, základným kameňom duchovnej praxe je naučiť sa spochybňovať vlastné myšlienky. Spochybňovanie vlastných myšlienok je veľmi užitočné, keď ste sa zacyklili v neustálom premýšľaní o udalostiach, ktoré sa stali už dávno. Určitú mieru bolesti však nemožno spochybniť. Keď napríklad práve prežívate akútny smútok, nijako vám nepomôže zisťovať, či máte zlomené srdce kvôli nejakým obmedzujúcim presvedčeniam. Keď vás bolí srdce, potrebujete komfort, podporu a potrebujete si dovoliť precítiť bolestivý zármutok obsiahnutý v hĺbkach vášho trápenia. Nadmerné používanie hlavy a duchovné hľadanie môže prerušiť zármutok a odviesť vás preč zo srdca, kde dochádza k skutočnému uzdraveniu.
3. Všetko, po čom túžime, je na dosah vďaka „zákonu príťažlivosti“.
Podľa mnohých New Age učení je treba len vizualizovať, afirmovať, zladiť si energiu, odstrániť bloky a HOTOVO, dostanete čokoľvek si zažiadate: milión dolárov, dievča snov, vytúžené povýšenie. Mnohých povzbudí, keď sa stretnú s učením o zákone príťažlivosti. Zistíte, že nie ste obeťou nehostinného vesmíru, naopak, máte neskutočnú silu a môžete sa podieľať na tvorení svojej reality, či už ide o liečenie sa z choroby, privolanie si lásky svojho života, alebo zhmotnenie si úspešnej kariéry. Na tomto učení však niečo nesedí. Ide totiž o to, že ak nezmanifestujete všetko čo chcete, ak dostatočne nepraktizujete zákon príťažlivosti, že ste akosi duchovne nižšie a keby ste boli dostatočne „duchovní“, dostali by ste všetko, po čom by vaše ego zatúžilo. Manifestácia je známa ako “siddhi” (v jóge je to duchovná supersila), je to dar, nie zákon, a možno ju použiť ako dodatočnú možnosť na naplnenie „hladného ducha“ nekonečnej a neúnavnej túžby ega. „Zákon príťažlivosti“, hovorí o tom, že ak ho robíte správne, môžete si vizualizovať Ferrari a nejako zázračne sa to Ferrari objaví pred vašim domom. Ale božia vôľa takto nefunguje. Je úžasné zistiť, že máte duchovnú silu a môžete sa podieľať na tvorení svojej reality, ale keď sa pohnete do ďalšej fázy duchovného rastu a uvedomíte si, že aj keby ste si dokázali „manifestovať“ každú túžbu ega, stále by ste neboli naplnení a začali by ste túžiť po hlbšom stupni odovzdania sa. Vaša túžba sa zmení z „pomôž mi získať všetko, čo moje ego chce“ na „sprav zo mňa nástroj božej lásky vo svete a pomôž mi rozoznať ju, lebo moje malé Ja nevie, čo slúži vyššiemu dobru.“
4. Všetko čo nám vadí na inom je zrkadlením niečoho, čo sa nám nepáči na sebe. Psychologická projekcia je známym obranným mechanizmom, pomocou ktorého projektujete nežiadúce pocity alebo emócie na niekoho iného, namiesto toho, aby ste si ich priznali, alebo riešili sami v sebe. Inými slovami, posúdite svojho blížneho ako chamtivého, zatiaľ čo po celú dobu si chamtivo strážite lásku, súcit a súhlas s osobou, ktorú posudzujete, alebo možno napríklad nedávate prepitné čašníkom. Hoci je vždy užitočné spytovať si svedomie, čím často získame veľký nadhľad, ktorý nám pomôže odhaliť naše vlastné hranice a umožní pestovať si súcit voči sebe aj druhým, toto učenie možno ľahko zameniť za spôsob, akým prehliadneme neprijateľné správanie druhého, ktoré vedie k nerešpektovaniu alebo dokonca k priamemu zneužitiu vašej osoby. Je dobré nájsť projekcie a otočiť zrkadlo späť na seba, ale nezabudnite si udržať schopnosť rozlišovať, neopomeňte jasné hranice a vyvodzujte zdravé dôsledky neprijateľného správania. Paradoxom býva, že hoci môže byť pravdou, že posudzované je aspektom vás samotných, rovnako vám môže ubližovať napríklad prudký narcista a vy s tým máte urobiť poriadok.
5. Odpustite a zabudnite.
Odpustenie je koreňom väčšiny duchovných rodín, a keď sa dotknete miesta skutočného, pravého odpustenia vo svojom vlastnom srdci, môžete pocítiť takmer extázu úľavy a skutočnej slobody. Avšak, ako píše Robert Masters v Duchovnom Obchádzaní, „predčasné odpustenie“ je naozaj len vyhýbanie sa konfliktu v duchovnom vedení. Skutočné odpustenie vyžaduje, aby sme úplne precítili hnev, zranenie, spravodlivosť, zdesenie a zúfalstvo, kým sa nedostaneme k skutočnému pravému odpusteniu. Aj keď odpúšťame, nemusíme chcieť zabudnúť. Ak niekto zradí vašu dôveru, možno budete chcieť obmedziť dôverný vzťah a ponúknete bezpodmienečnú lásku, ale podmienený prístup. Ak niekto stále potrebuje, aby ste mu odpúšťali, možno sa budete musieť odstrihnúť. Možno to znamená, že si nezaslúži vašu dôveru a zraniteľnosť. Ak si poviete, že by ste mali zabudnúť, a že duchovní ľudia nikdy nevyvodzujú konsekvencie, keď im niekto ublíži, budete zraniteľní voči opakovaným zradám vašej dôvery a otvorení ďalším bolestivým traumám na svojom citlivom srdci.
6. Ego je niečo, čoho sa treba zbaviť.
Osirotené dieťa, stojace pred davom duchovných hľadajúcich, sa plačúc obrátilo na gurua a požiadalo o pomoc. Zvraštil obočie, nahodil kamennú tvár, ukázal na ňu prstom a povedal: „Ego je šelma. Musíš ho zabiť. Viac na sebe duchovne pracuj.“ Au. Čo ak ego nie je žiadne monštrum, ktoré musíme zabiť, ale zranené dieťa, ktoré musíme milovať? Čo ak zavrhnutie nedokonalých, bolestivých alebo ochranných častí ega neposlúži duchovnému rastu, čo ak spôsobí len to, že tieto prirodzené ľudské časti sa stanú ešte odolnejšie, pretože sa zdvojnásobia, aby mohli mať väčší vplyv ako duša? Čo ak duchovný rast skutočne začína až vtedy, keď sa otvárame radikálnemu súcitu a akceptovaniu našich zranených častí?
ZDROJ: http://lissarankin.com/6-spiritual-teachings-we-might-need-to-question
