zdroj: Sergej Nikolajevič Lazarev
Jedna moja priateľka po smrti slávneho herca povedala:
„A ja, len niekoľko mesiacov predtým, než sa to stalo, som si uvedomila, že je chodiacou mŕtvolou.“
– Akým spôsobom? – Bol som zvedavý.
– „Jeho oči boli vyhasnuté. Nebol v nich žiadny život.“ Pomyslel som si, že osud zvyčajne dáva človeku znamenia. Len im nevenujeme pozornosť. Niekedy znamenie prichádza vo forme choroby, ktorá signalizuje problémy v duši a vyzýva na zmenu. Pred nejakým časom som bol v Španielsku v spoločnosti a zrazu jednému z mužov zostalo zle – začala krutá bolesť v krížoch. Spýtal som sa jeho ruskej priateľky, či má takéto bolesti dlhú dobu.
„Už niekoľko rokov,“ povedala.- Je to niečo ako radiculitída. Je sám lekár, ale nedokáže s tým nič robiť. A aký je dôvod?“
„V znížení hlavnej životnej energie,“ odpovedal som. – Človek má minimálne dva druhy energie – vonkajšiu, spojenú s fyzickým telom a hlbinnú – spojenú s jemnými telami. V Číne sa to nazýva „čchi“ v Indii – „prana“. Z hľadiska východnej medicíny sa hlavná životná energia nachádza v prvej čakre, ktorá je spojená s urogenitálnym systémom. Keď energia padá v obličkách, tak sa objavuje bolesť v dolnej časti chrbta, v kostrči. Lekári sa domnievajú, že ischias je spojený so zovretím nervu. V skutočnosti je príčinou ischiasu zníženie vitálnej energie. Starecká radiculitída je zvyčajne spojená s týmto.
– A čo čaká na môjho Španiela za pár rokov?-
spýtala sa žena.
– Vitálna energia je spojená s dušou. Ak sú v duši nejaké problémy, energia klesá. Najprv strácajú svoju energiu orgány urogenitálneho traktu a potom ďalšie orgány tela. Môžu začať závažné chronické ochorenia.
Toto leto som bol opäť v spoločnosti s týmto, mne už známym párom. Španiel nevyzeral dobre, chodil s paličkou.
– Ako je to uňho so zdravím? – spýtal som sa jeho priateľky.
„Veľmi zle,“ povzdychla si. – „Bol nútený odísť z práce. Má problémy s kĺbmi, kosti mu začínajú hniť.“
„Nechcem robiť diagnostiku, ale pokúsme sa dať mu šancu,“ navrhol som.
– Takáto strata energie je s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom veľmi silného stresu, ktorý zažil. Podľa všetkého mal vo svojom živote nejaké udalosti, ktoré nedokázal akceptovať. Podvedome pokračuje v boji s Božou vôľou.
Urážky na osud, odmietnutie osudu – to je cesta k sebazničeniu.
Na jemnej úrovni urážka – to je vražda. A keďže osud zahŕňa v sebe viac ako jeden život, odpor k osudu je pokusom zabiť samého seba, a to nielen v tomto živote.
Nech prehodnotí svoj život, nech si spomenie a príjme všetko, čo sa stalo kedysi. A nech odpustí všetkým, vrátane seba a svojho osudu.
– „Načo spomínať? – povedala žena. – „Stále nemôže odpustiť svojej žene, s ktorou sa rozviedol pred 15 rokmi.“
„Prečo jej nemôže odpustiť?“-
„Pre smrť jediného syna. Pekný, šikovný syn sa zabil pri autonehode asi pred desiatimi rokmi.
– „Tak pre začiatok – nech skúsi odpustiť svojej žene!“
– „Ale on si je istý, že jej odpustil. Skutočne sa snažil odpustiť, chodil do kostola „… – žena unavene mávala rukou.
– „On odpustil, ale jeho duša – neodpustila. Jeden alebo dva pokusy o pokánie a odpustenie sú málo. Aby naše povrchové emócie prenikli hlboko do podvedomia, musia sa opakovať stovky a stovky krát, alebo musia byť veľmi silné. A aby sme ich v podvedomí neutralizovali, sú potrebné aj stovky pokusov. Pričom toto je len prvá etapa. A potom treba zmeniť svoj charakter tak, aby ste pri opakovaní tejto situácie nerobili viac podobné chyby. Zmena charakteru je dosť bolestivý proces.
Jedným z hlavných znakov pýchy je neochota meniť sa, je to neschopnosť zmeniť postoj k tomu, čo sa deje. Pýcha to je neschopnosť pochopiť, že Božská vôľa vždy pracuje v prospech nášho vyššieho „Ja“, pre záchranuu nášho kontaktu s vyšším „Ja“ – aj keď pri tom dochádza k zraneniu nášho „hlineného Ja“ prostredníctvom choroby, nešťastia alebo dokonca smrti.
Utrpenie by nás nemalo viesť k nenávisti, ale k láske. Zlyhania a straty by nás nemali postrkovať k urážkam a sklamaniu, ale k zmene a rozvoju.
Lazarev, S. N. Uzdravenie duše
