zdroj: Sergej Nikolajevič Lazarev
To je náš život rozložený v čase.
Nespokojnosť s osudom – to je nespokojnosť človeka so svojím životom v minulosti, súčasnosti i 
budúcnosti. Keď je človek nespokojný s niečím na úrovni vedomia, bojuje a mení situáciu okolo seba, to znamená, že energia, ktorá sa uvoľňuje počas stresu, sa premení na aktívnu akciu. Ak sa nespokojnosť nepremieta do aktívnej činnosti na zmenu situácie, zmení sa na nenávisť.
Jednoducho povedané, ak sa nemôžeme zmieriť, zmeniť, vychovávať iného človeka, potom ho chceme zabiť. Ak nemôžeme zmeniť svoj život, začneme ho nenávidieť. To znamená želanie smrti svojmu životu, čiže sebe v súčasnosti aj v budúcnosti.
A viete, odkiaľ pochádza nespokojnosť s osudom?
Začína sa uctievaním budúcnosti. Čím svetlejšiu perspektívu som si pre seba nakreslil, čím priaznivejší osud očakávam, tým tvrdšia je moja nespokojnosť so situáciou a osudom, ak sa líšia od ideálu. Ukazuje sa, že uctievanie budúcnosti vedie k nespokojnosti s realitou, a to k nespokojnosti s osudom, ktorý spája prítomnosť a budúcnosť a tak k strate samotnej budúcnosti.
Lazarev S.N. Človek budúcnosti