zdroj: Sergej Nikolajevič Lazarev
Ak sa na človeka usmejete, mimovoľne sa usmeje tiež.
Ak sa budete usmievať na osud, bude sa na vás tiež usmievať. Ľudia, osud a svet okolo nás však nereagujú primárne na naše myšlienky, ale na naše pocity, pričom na tie hlbinné. Ak ste sa dlhý čas na ľudí urážali, pohŕdali ste nimi, potom, aj keď sa začnete usmievať, vaša podvedomá myseľ o stave ktorej ani netušíte, bude dlho nenávidieť ostatných
„Je čas rozhadzovať kamene a čas zbierať kamene.“
Ibaže rozhadzujeme vedomím a zbierame podvedomím. Hovoríme, že hriech to je vražda, krádež, samovražda. No v ich základe ležia emócie – také ako chamtivosť, závisť, hnev, nevôľa, žiadostivosť. A jadrom týchto pocitov je zvýšená pripútanosť k šťastiu tela, ducha a duše. A jadrom pripútanosti je strata správnej cesty.
Keď strácame lásku k Bohu a túžbu posilniť s ním jednotu, vtedy uctievame povrchné hodnoty a nenápadne sa stávame ich otrokmi. A potom sa zmeníme na hriešnikov a zločincov. Preto je možné láskou k Bohu prekonať akýkoľvek hriech – vonkajší aj vnútorný. A akúkoľvek chorobu. Nakoniec choroba – zasahujúca telo a ducha, má priaznivý vplyv na ľudskú dušu. Ale najlepším liekom je láska k Bohu.
Lazarev S. N. Skúsenosť prežitia, časť 2
