Súhlasím so všetkým, overené praxou 🙂
ZDROJ: Pavel „Hirax“ Baričák
Čosi k pomoci druhým… Mňa život naučil:
1, Pomáhaj len tým, ktorí o to poprosia. Ak to porušíš, zachraňuješ v niečom seba.
2, Ak pomáhaš slepo, je to program, ktorý ťa bude uberať o silu, nik ti nebude ďakovať a prídu údery, ktoré ťa budú smerovať k zobudeniu a opusteniu modelu „zachraňovateľa“ (pracanta, ktorý si lásku, ktorá k nemu neprišla v detstve alebo po silnom sklamaní či zrade, snaží odmakať pomocou iným).
3, Ak si bol požiadaný pomáhať, cítil si do danej záležitosti vstúpiť, bol si do danej udalosti zapletený a prichádzajú údery, vyrovnávaš svoj starý dlh. V tomto prípade neber „boj“ ako boj, ale ako cestu očistenia seba. Staň sa čistým bojovníkom za pravdu, nemáš čo stratiť, strachy bokom, môžeš iba získať, zosilnieť, urovnať v sebe staré a ešte aj pomôcť iným.
4, Pomáhaj na úrovni, ktorú druhá strana potrebuje. Nerozprávať teda smädnému na púšti o duchovne, keď potrebuje pomôcť na fyzickej úrovni, teda podať džbán s vodou. Preto sa dobrý psychológ prepína medzi rovinami osobného kouča, finančného poradcu, psychológa, právnika, doktora až po duchovného. Vždy vycíti, ktorú oblasť treba „hasiť“ ako prvú a v akom poradí harmonizovať ostatné.
5, Základ pomoci je súcit, dokázať sa naladiť na zraneného, súcitiť s ním, pochopiť ho a potvrdiť jeho emócie. To je prvá brána, nazýva sa ľudskosť. Takže mentorovanie, vyčítanie, nadávanie, zosmiešňovanie po chybnom kroku nech ide bokom, treba v prvom rade počúvať a prikyvovať zranenému. Keď sa brány otvoria, vtedy treba zronenému vliať do duše svetlo, podporu a rady. Tak sa nové semienka majú šancu uchytiť…
Ak som na čosi zabudol, píšte svoje skúsenosti…
Pavel