Ak budeš dlhodobo skúšať rozvíriť pokojnú hladinu trpezlivého človeka, môže sa stať, že príde cunami. A zmetie všetko, bez ohľadu na to ako veľmi budeš ľutovať predošlé skutky, bez ohľadu na to, ako veľmi budeš žiadať o odpustenie.
Áno, bude ti odpustené, ale až potom čo príde víchrica, ktorá zmetie aj posledný kúsok tvojej predošlej snahy o poškodenie mierumilovného človeka, ktorý neželá nikomu nič zlé. Nepomôžu slová, nepomôžu prosby, príliš dlho si skúšal trpezlivého človeka, a on ti už prestal veriť, prestal dúfať, že mu dáš pokoj. Už je hore, už sa prebudil, už nespí. Pretože trpezlivosť neznamená slabosť, trpezlivosť neznamená hlúposť. Trpezlivosť je iba ešte stále pretrvávajúca nádej, že škodca prestane škodiť, že prestane vyvíjať nezmyselný tlak a uvedomí si násilnosť a slepotu svojich skutkov. Tento pohár nádeje však nie je bezodný, jedného dňa pretečie, a potom… Potom, priateľ môj slepý, nič nezastaví silu človeka, ktorý sa prebudil z naivity, ktorý sa prebudil zo spánku o akomsi lepšom zajtrajšku na neustály úkor dnešku, nič nezastaví búrku, ktorú spôsobí prebudený človek myšlienkami, slovami, skutkami, keď pochopí, že nik iný mu nepomôže, ak si on sám nepomôže. A udeje sa to spôsobom aký ťa nenapadne ani vo sne, spôsobom, ktorý sa vymyká tvojmu chápaniu hmoty a energie. Nie je možné zastaviť človeka, ktorý už nemá čo stratiť, nemá sa viac čoho báť, pretože všetky najhoršie obavy sa už beztak naplnili. Človeka, ktorý sa začal spoliehať na seba, na svoju intuíciu a svoj vlastný sedliacky rozum. Človeka, ktorý na dne svojich síl pochopil, že je nesmrteľný! Nie, nie je sily, ktorá by zastavila srdce a dušu takého človeka. Má na svojej strane celý vesmír! A je jedno koľko tieľ vzíde z tohto sveta, pretože srdce a duša prebudeného človeka je nesmrteľná, putuje z bytosti do bytosti každým dňom, krok za krokom, neustále, bez toho aby o tom musela kričať. Preto maj na pamäti, ak budeš naďalej skúšať rozvíriť pokojnú hladinu trpezlivého človeka, môže sa stať, že príde cunami.
M.
autor + zdroj: Miroslav Detko
