Pomaly sa učím, že energia, ktorú vynaložím, keď reagujem na každú zlú vec, ktorá sa mi stane, ma zbytočne vyčerpáva a bráni mi vidieť dobré veci v mojom živote.
Učím sa tiež, že nebudem vyhovovať všetkým a tiež nemôžem prinútiť každého, aby sa ku mne správal tak, ako si to ja predstavujem. A je to v poriadku. Pomaly sa učím, že snažiť sa nad niekým zvíťaziť, je strata času a energie a nenapĺňa ma to ničím, skôr cítim prázdnotu. Učím sa, že reakcia na veci, ktoré ma citovo rozrušia, dáva niekomu inému moc nad mojimi emóciami. Nemôžem a nechcem ovládať iných ľudí a ani to, čo robia, ale môžem ovládať, ako ja reagujem, ako to zvládam, ako vnímam a či dovolím, aby to pôsobilo na moje vnútro. Neberiem každú situáciu osobne. Učím sa, že takéto negatívne situácie nehovoria o tom, akým som ja človekom, ale je to skôr o tom, akí sú tí druhí. Učím sa, že všetky tieto sklamania, ktoré zažívam ma učia sebaláske, pretože to bude brnenie a štít, ktorý potrebujem, keď sa budú niektorí ľudia snažiť ponížiť ma. Sebaúcta a sebaláska ma ochráni, keď sa budú snažiť zničiť moju dôveru alebo, keď sa pokúsia vyvolať vo mne pocit, že som bezcenná. Pomaly sa učím, že aj keď reagujem, nič sa tým nezmení a ľudia ma nebudú zrazu milovať, či rešpektovať. A určite tým nezmením ich myslenie. A tak je lepšie nechať veci také, aké sú a nechať odísť ľudí, ktorí chcú stále iba bojovať. A nežiadať vysvetlenie, nečakať na odpovede a ani neočakávať, že pochopia moju situáciu, moje pocity. Pomaly sa učím, že život je krajší a ľahší, ak sa nesústredím na svoje okolie, ale na to, čo sa deje vo mne. Pracovať na sebe, snažiť sa o vnútorný pokoj, je cennejšie a zmysluplnejšie, ako reagovať na každú maličkosť. Učím sa, že toto je kľúčom k tomu, ako žiť šťastný a zdravý život .... Rania Naim zdroj: Odin - odkaz pre budúcnosť
