Nikto z nás sa nemôže chrániť pred urážkami. Nepríjemnosti sú súčasťou života. Sú prakticky na dennom poriadku, najmä v blízkych vzťahoch. Všetci sme boli urazení a všetci sme urazili iných. Niektorí z nás sa tvária ako pokeroví hráči a bolesť odsunú na druhú koľaj alebo predstierajú, že sú v pohode. To však neznamená, že bolesť nepretrváva v podvedomí. Len si to neuvedomujú. Nie každý reaguje na urážku takýmto spôsobom.
Na niektorých ľudí môžu mať urážky taký silný vplyv, že ich úplne vyradia z činnosti. A nie, nie sú to len citliví ľudia medzi nami, často sú to veľmi sebavedomí ľudia, ktorých len tak niečo nezlomí a ktorí zvládli mnohé krízy vo svojom živote.
Preto skôr, ako prídeme s výrokmi typu: „Neber si to tak vážne!“, je dôležité pozrieť sa bližšie na to, čo sa s urazeným človekom skutočne deje. Z vlastnej skúsenosti viem, že prežíva emocionálne peklo. Ľahká ujma je vážna psychická ujma. Výskum mozgu ukazuje, že má rovnaký účinok ako fyzické zranenie. Urážka je poškodenie dôstojnosti, hodnôt, citov a sebaúcty inej osoby. Urážky sa menia na vojny, urážky na vraždy, urazení ľudia sa dostávajú do amoku. Urážky treba brať veľmi vážne.
Keď sa prejavia urážky, sú ničivou silou.
Nie nadarmo sa hovorí: čo ťa uráža, z toho je ti zle.
Hlboko urazení ľudia potrebujú pomoc. Prežívajú koktail deštruktívnych pocitov, ako je bezmocnosť, hnev, nenávisť, smútok, hanba, vina a mnohé ďalšie.
Najneskôr vtedy, keď sa sťažnosť stane stredobodom života, je človek uväznený v klietke, z ktorej sa už bez pomoci zvonka nemôže dostať. Namiesto toho, aby ste sa s tým snažili nejako vysporiadať sami, určite by ste mali vyhľadať odbornú pomoc. Ak je bolesť hlboká, ale neovláda celé naše myslenie a cítenie, môžeme sa s ňou naučiť vyrovnať a prekonať ju.
Ako to však urobiť?
Potvrdiť
Prvým krokom je priznať si, že ste urazení a že nie ste nad tým. Nezľahčujte to, pretože chceme byť cool alebo preto, že niečo také nezapadá do nášho sebaobrazu. Zranenie nezmizne a môže naďalej pôsobiť ako tlejúci oheň v duši. Preto je dôležité brať zranenie vážne a uvedomiť si ho. A je dôležité priznať si, že tým trpíme.
Rozhovor
Sťažnosť riešte s osobou, ktorá nás urazila. To si vyžaduje odvahu, pretože nechcete vyzerať ako slaboch, ale – na jednej strane to nie je slabosť, keď poviete, čo cítite, ale skôr to ukazuje sebadôveru a silu – a na druhej strane to dáva osobe, ktorá urážku spôsobila, príležitosť vysvetliť sa alebo ospravedlniť. Ak tak neurobí, vzťah je zničený.
Potrebujeme niekoho iného, s kým by sme sa mohli porozprávať. Empatický človek, ktorý nás berie vážne, pozorne nás počúva a utešuje nás, aby sme prekonali bolesť. Človek, ktorý nás prijíma v našom zranení, zmätku, bolesti, hanbe, hneve a smútku a berie nás vážne.
Sebakritika ako šanca
Jednou z možností, ktorá sa podarí len veľmi málo ľuďom, je prijať sťažnosť ako užitočnú kritiku, aby sme z nej mohli vyrásť. V tom zmysle, že sa o sebe dozvieme niečo, čo sme si možno neuvedomovali. Každá nepatrnosť zasiahne boľavé miesto – zasiahne ranu, ktorá tam bola predtým a nezahojila sa. To nám ukazuje, kde sa ešte môžeme uzdraviť.
Môžeme sa pýtať:Prečo som taký urazený?
Čo presne ma tak hlboko zranilo?
Čo v mojom sebavedomí bolo zranené?
Ktoré z mojich hodnôt boli porušené?
Čo som ešte nevidel?
Aké staré bolestné zážitky sa vynárajú prostredníctvom sťažností?
Tieto otázky nás vedú k sebe samým a preč od toho, kto nás urazil. Ak tejto osobe nedáme moc nad sebou, potom z tejto lekcie vyrastieme. Ale ako som už spomenula, je ťažké prekonať hlbokú krivdu a môže to trvať dlho. Žiaľ je strata mnohých vecí, niekedy dokonca aj osoby, ktorú sme milovali alebo ktorej sme dôverovali.
Prekonať to si vyžaduje čas a trpezlivosť so sebou samým. V podstate je to ako smútok. Tento smútok nám však nakoniec pomôže nezatrpknúť.
Ava & Pozemská Bytost‘
