Pevne verím, že už si konečne unavený byť neustále unavený zo života..
Verím, že už ťa konečne prestalo baviť žiť život, ktorý ťa nebaví.
Pretože dnes je dokonalý deň pochopiť, že každý deň je dokonalý.
Dokonalý vďaka príležitosti uvedomiť si, že je to len a len náš pohľad, ktorý ho robí dokonalým či nedokonalým. Nie je totiž absolútne žiaden dôvod na to, aby bol dnešok nedokonalý, nie je absolútne žiadna príčina aby sme sa dnes zobudili a povedali si, že nejako to dofrasa proste zase prežijeme a zvládneme a ľahneme si večer nekonečne unavení z toľkého prežívania do postele s tým, že snáď to teda prežijeme a zvládneme i zajtra a pozajtra. A že to naučíme aj svoje deti aby to oni potom mohli naučiť svoje prežívacie deťúrence…
Nie, nie, nie.
Nie je jediný dôvod aby sme „iba“ zvládali a prežívali svoje životy a dni na tejto planéte. To nie je pointa tohto kozmického zájazdu, tejto vesmírnej hry, že naše duše sa vtesnali do týchto pozemských schránok iba preto, aby sa naše telá jedného dňa zrodili a po „zvládnutí a prežití“ ďalších dní jednoducho zanikli. To nie je cieľom miliardy spermií, aby zápasili o víťazstvo života v hmote len preto, aby sme „nejako prežili dnešok“. To nie je pointa slnka, že vychádza každý deň iba preto, aby sme si my veľavážené prežívacie mozgy kládli dôvody a výhovorky prečo dnešok nie je ten správny deň na to splniť si svoje sny.
Dnešok je a bude presne takým ako sa naň dokážem pozrieť.
Či už ako na príležitosť k životu, alebo ako na problém..
Netreba dnešok obviňovať iba preto, že nedokážeme uvidieť jeho potenciál.
Tak ako neobviňujeme more, že v ňom nevieme plávať.
Tak ako neobviňujeme cudzí jazyk, ktorým ešte nedokážeme rozprávať.
Sme to my, kto tvorí deň.
Tak teda aký deň chceme dnes mať?
Ako ho chceme prežiť? S kým? Kde?
Aký chceme mať svoj deň?
Vieme to vôbec? Alebo nám postačí, že to jednoducho „nie je náš deň“?
A presne taký bude, ten náš „DEŇ“…
M
zdroj, autor: Miroslav Detko
