Toltécka láska nie je žiarlivá. Tam, kde je žiarlivosť, chýba láska.
Oni nevidia lásku tak ako my, nevidia vzťah ako závislosť, nevidia vzťah ako drámu, ako sebavlastnenie.
Ty si moja žena, môj muž, moje deti.
Oni to vnímajú tak, že sa stretnú dve bytosti, ktoré sa navzájom podporujú. A podporujú sa navzájom tak, že každá z tých bytostí rozvíja svoj dar, skryté vnútorné driemajúce tiché vedenie.
Láska je podľa toltékov priestor, ktorý umožní rozvinúť našu unikátnosť.
Naše poňatie je, že sa musia ľudia prispôsobiť, je potrebné, aby každý pekne ustúpil, aby vytvorili nejaký kompromis. A pre tých toltékov je to úplne obrátene, každý rozvíja ten dar a vzájomne ho umocňujú.
Toltécka láska nie je žiarlivá. Tam, kde je žiarlivosť, chýba láska; žiarlivosť je výrazom túžby ovládať, vlastniť a je tiež výrazom strachu z toho, čo by sa stalo, keby som bol sám.
Vlastne ten toltécky kľúč je prijať seba samého.
Jaroslav Dušek
