Spirituálne ego sa v ničom nelíši od materiálneho ega.
Možno to však nie je úplne pravda.
V podstate je o čosi rafinovanejšie, prefíkanejšie, zákernejšie, je oveľa ťažšie odhaliť ho, oveľa ťažšie uvedomiť si jeho „modus operandi“…
Spirituálne ego ti povie, že všetci sme jedno a preto nezáleží koľko ľudí zomrie a koľko z nich bude trpieť, pretože veď „nikto sa nerodí ani nezomiera“.
Spirituálne ego ťa presvedčí, že všetko je dokonalé tak ako je, a preto je úplne jedno komu si ublížil, koho si zranil, komu si vynadal, koho si psychicky zničil. Chyby sa predsa nedejú.
Toto nesmierne prefíkané ego spirituality ti nahovorí, že si osvietený a každý kto s tebou nesúhlasí je tmár, šváb žijúci v jaskyni nevedomia, nechápajúci „jednotu a dokonalosť“, ktorú si pocítil počas zábleskov vo svojich modlitbách a meditáciách.
Aby sme boli presnejší, spirituálne ego zbožňuje ukazovať prstom na materiálne ego so slovami o tom, aké sú materiálne egá plytké a povrchné a že „peniaze nie sú dôležité.“ Týmto spôsobom si častokrát obhajuje vlastnú neschopnosť urobiť niečo v „pozemskom živote hmoty“. Je totiž oveľa jednoduchšie zavrhnúť svet ako ilúziu než vstať zavčasu ráno z postele, zacvičiť si a následne sa pustiť do napĺňania snov a plánov, navzdory pádom a sklamaniam bežných dní.
Nie, spirituálne ego predsa nemá nemá pády ani vzostupy, nemá plány ani sny, nemá túžby. Jeho jediná túžba je zničiť akúkoľvek túžbu, ktorá sa objaví na obzore, jeho jediný plán je zmariť akékoľvek plány, priam sa vyžíva v tom, aby poukázalo na svoj „nadhľad nad vecami pozemšťanov“.
Zostáva teda už len otázka: „Aký je význam života človeka so spirituálnym egom, ktoré je dokonalé, nebetyčné, buddhovské, ježišovské, osvietené, sväté? Ega, ktoré už všetkému rozumie a všetko dosiahlo?“ Teda aspoň o tom samé seba presvedčilo.
No a odpoveďou, priatelia spirituálni či materiálni, priatelia celého ľudského druhu, odpoveďou je život sám. Život náš každodenný, ktorý postupne prebudí a vymixuje každé spirituálne ego vo víre nepredvídateľných udalostí, aby mohla v jedincovi nastať pokora, aby sme pochopili, že my najsamväčší spirituálni mágovia sme v skutočnosti len nafúkaní individualisti odtrhnutí presne od tej istej Jednoty a Lásky a Mieru a Pochopenia, o ktorých tak radi šteboceme všetkým „nevedomým a nepočujúcim.“
Len život nás naučí, že prečítané neznamená to isté ako precítené, a že naučené nie je to isté ako nacítené. Preto ak sa ešte niekedy pristihneš, ako si úžasne osvietený a majúci pravdu, zastav sa, nadýchni a pripomeň si, že Boh sa drží od smiechu za brucho. A že tvoje záblesky v modlitbách a meditáciách ti neboli umožnené, aby umocnili tvoje spirituálne ego, alebo akékoľvek ego.
Tento sladký nektár ti bolo umožnené okúsiť, aby si pochopil, že všetko čo sme sa naučili o Láske je úplne k ničomu, ak v tom nie je kus Lásky…
zdroj: Miroslav Detko | Facebook
