Člověk je především duše, proto je šťastný, když žije tak, jak si přeje jeho duše, to znamená svým city, srdcem, a nikoliv duchem a vědomím. Vědomí je spojeno s pojmem „musím“, kdežto duše s pojmem „chci“. Ten kdo žije hlavou, smyslem pro povinnost, žije cizí život a nepozorovaně začíná znásilňovat svou duši. Kvůli tomu dochází k oslabení citů, objevuje se pocit bezvýznamnosti života, vzniká nechuť žít. Je tu však jedna nuance: v naší duši existuje jak zvířecí princip, tak princip Božský. Žít podle zásady „Co chci, to udělám“ je dovoleno člověku věřícímu a mravnímu, jelikož jeho duše je orientována na lásku a jeho touhy rozvíjejí jeho duši a nevedou tak k otročení instinktům.
S. N. Lazarev – Zdraví člověka (40 otázek o duši, osudu a zdraví)
Prečo som začala takýmto citátom?
Lebo celý rok 2024 je o hodnotách. Rôznych. Hodnotách vnútorných, vonkajších. Ilúziách ktorým často
ne/vedome podliehame a pravde, ktorá nás skôr či neskôr dobehne, prekvapí, zaskočí, alebo zobudí. To, čo platilo predošlé roky prechádza stálou revíziou. Sme v neprestajne meniacom sa kaleidoskope. Učíme sa stavať na zelenej lúke, s novými plánmi. Lebo staré plány, návody, a to, čo bolo kedysi super, už dnes nefunguje. Už ani minuloročné plány nie sú aktuálne. To, čo bolo vhodné našim predkom, nielen že nebude dobré našim potomkom, ale aj my sami vnímame, že to kde sme, kým sme a čo chceme sami pre seba, vyžaduje veľkú zmenu. Hoci sami ešte nevieme, čo vlastne chceme 😀 Nevadí, sme na Ceste. Prídeme na to. Preto je jednou z dôležitých lekcií tohto roka viera a dôvera (v „tých hore“, čo vedia viac ako my, ale hlavne sebadôvera) a ľahkosť. Dať ju sebe, svojmu životu. Viera dôvera je opretá o to, čo chceme. Sústreďujeme myšlienky, slová a sny na reálne ciele. Dávame si pozor, aby sme sa vyvarovali neistoty a strachov. Prestaňme si robiť negatívne projekcie do budúcnosti. Pustime sa negatívnych očakávaní, čo všetko sa môže pokaziť, aké je čo zlé… znovu – myslime na to, čo chceme. To si tvoríme! Máme obrovskú silu, naše myšlienky sa rýchlo zhmotňujú, tak si tvorme svet, v ktorom chceme žiť. Nepíšem hlúposti, úžasné osobné príbehy by Vám porozprávali moji klienti 🙂
K viere a dôvere patrí PRIJATIE. Prijímam všetko tak, ako je. Čo môžem, viem a dá sa, to mením. Čo nie, nechám tak. Som trpezlivým pozorovateľom, lebo viem, že všetko sa neprestajne mení. Hoci je viditeľného málo, veľa sa deje pod povrchom. Nikdy nič nie je náhodou, vždy má všetko nejaký význam a dôležitý odkaz pre nás (každé zlo je vždy na niečo dobré).
Nedá sa jednoducho zhrnúť to, čo všetko sa udialo, aké lekcie sme prešli, vďaka ktorým sme tými, akými sme dnes.
Ale v skratke, v bodoch napíšem, čo sme sa mali od začiatku roka naučiť, čo sme zažívali, zažívame, a budeme do marca budúceho roka:
- všetko čo sa oko nás odohráva, je ilúzia. Všetko, čo počujeme sú slová a informácie. Nie úplná pravda. Učíme sa mať emočný odstup a objektívny nadhľad nad tým, čo sa deje. Učíme sa byť bez prehnaných emócií k tomu, čo sa deje. Za oponou ilúzie je veľmi veľa informácií. Dovoľujeme si uvoľniť limity a obmedzenia. Nech k nám príde čo najviac informácií, aby sme si rozšírili obzory, aby sme zmúdreli. A možno si uvedomili, ako málo nám médiá dávajú informácií (aj to skreslených), ako sme roky klamaní a ako málo je nám dovolené vedieť. Zbavujeme sa idealizácií ľudí, učíme sa, že každý človek má aj negatívne stránky, nikto nie je dokonalý, a každý má svoju cenu. Niekoho ľahko kúpite, pre iného je jeho morálny kompas dôležitejší, než peniaze, uznanie, či vlastný život
- sme síce zložení z DNA, programov a presvedčení predkov, ALE my sme originál a môžeme, ak si dovolíme, žiť svoje životy podľa toho, čo považujeme za správne, čo a ako aktuálne cítime, čo nás napĺňa spokojnosťou, radosťou a šťastím. Samozrejme, VŽDY s morálnym a hodnotovým základom, ktorý je v súlade s úctou, rešpektom a zákonmi
- učíme sa (konečne) vnímať vlastné pocity, počúvať intuíciu. Dovoliť si robiť to, čo pokladáme za (teraz) správne, je veľkou výzvou. Čo cítime, že je pre tento čas to, čo máme robiť. Vďaka tomu sa mení naše nastavenie. Vďaka našej zmene sa mení prostredie, kde sa nachádzame. Sťahujeme, sa, meníme prácu, vzťahy.
- veľký pozor dávame na to, čo je v kolektívnom poli (a často nás nevedome ovplyvňuje, sťahuje dolu): strach, neistota, pochybnosti. Chceme ich mať vo svojom živote? Ak áno, načo sú nám? … zopakujem: sústreďujem sa na to, čo chcem! V mojom svete je hojnosť všetkého. Pokoj, spolupráca, harmónia, láskaví, úctiví a rešpektujúci ľudia. Nikdy nie je len jedna, dve, desať budúcností. Sú ich desiatky. V niektorej z nich je ten svet, v ktorom chcem žiť. Ten svojou energiou podporujem. Ak myslím s obavami, strachom a neistotou do budúcnosti, tak svojou energiou podporujem práve tento svet. Načo, keď ho nechcem mať? Pozor na to, čo chcem, lebo to dostanem 😉
- to, čo vysielam, to prijímam. V tomto roku je to oveľa viac vidieť. Ak chcem zmenu – mením svoje nastavenie. Ak nemám vo svojom živote rešpektujúcich ľudí, rešpektujem svoje potreby? Je moje JA mojou prioritou? Oddychujem dostatočne? Alebo sú tí druhí, práca, povinnosti na prvom mieste, a moje ja na piatom, desiatom? Ako chcem mať úctu a rešpekt iných, ak tieto kvality nemám voči sebe?
- opakujú sa nám lekcie z minulého roka. Minulosť prišla s otázkou, ako sme na tom, keď pozrieme do roku 2008. Ale ideme aj hlbšie, do roku 1994. Sme múdrejšími? Splnili sme si sny, sme so sebou a svojim životom spokojní? Cítime sa v tom, v čom žijeme dobre? Zmenil sa náš život k lepšiemu? Ak nie, prečo nie? Čo nám v tom bráni? Čo môžeme urobiť pre to, aby sme sa cítili dobre?
- púšťame sa potreby obviňovať okolie za to, čo všetko nám nebolo dopriate, kto nám čo všetko povedal, ne/urobil. Od svojich 21. narodenín sme energeticky Dospelí, teda zodpovední za svoje životy. Ale určite si spomeniete, ako Vás rodičia učili upratať si hračky, opraviť známky … zodpovednosti sa učíme od malička. Uvedomujeme si to vo veku, v ktorom sme dnes? … Mali by sme 😉 Takže: už sme v Sile (aj to je energia tohto roku) a vieme, aké má základy – vnútornú silu tvoria sebahodnota, sebaistota, sebadôvera, sebaláska a – sebaprijatie (poradie nechám na Vás).
- učíme sa byť vedomými Tvorcami vlastných životov. Uvedomujeme si, že podliehame Univerzálnym, karmickým zákonom (aktuálne veľmi dôležitý je príčina- následok). ZÁ – KON. Kto je ten, kto koná: nad čím premýšľa, čo ho vedie, kým urobí nejaké konanie? Kto je za tým všetkým? Sme to my, s našim svedomím, múdrosťou? Alebo nás vedie niekto iný? Sme s vedomím si následkov toho, čo vyšleme, povieme, urobíme? Že sa nám to raz vráti ako úroda? … Priatelia, myslite na to, že každé konanie vždy prinesie vždy úrodu. Sejte to, čo chcete zberať . Výhoda tohto obdobia – úroda je veľmi rýchla. Rovnako tak si rozložme zámer. ZÁ – MER. Kto je ten, kto pozerá do mieridiel, kým vystrelí na cieľ? Čo je spojené s cieľom, aké očakávania? … Dobre mierte, merajte, kým niečo poviete, kým pomyselne vystrelíte. Dajte všetko do súladu so svojou hlavou (kde sú informácie, skúsenosti, spomienky) a srdcom (intuícia, pocit, empatia). Dajte do súladu morálne hodnoty a zodpovednosť. A uvedomte si, že: Vždy je to o JA. Nie o iných. JA. JA som sa nechal/a vyprovokovať k neprimeranej reakcií (a vystrieľal/a pol mesta), nie tí, čo ma vyprovokovali. STRIEDMOSŤ vo všetkom, OBJEKTIVITA v nazeraní na to, čo sa deje a ROZVAHA sú najdôležitejšie kvality, ktoré spolu s TRPEZLIVOSŤOU a VYTRVALOSŤOU vieme využiť ku svojmu prospechu. Ale hlavne – ďalšia téma – k prospechu iných. Od vlani platí 4x merať, raz strihať. Unáhlené konania prinesú vždy problémy
- na základe svojich kvalít, k sebe priťahujeme podobných ľudí. Už nefunguje ako kedysi – JA SÁM/SAMA ZA SEBA, ale už vytvárame komunity, skupiny, kde je cieľom dobro pre všetkých. UŽ IDEME VPRED SPOLU, podporujeme sa, povzbudzujeme. Títo ľudia sú pre nás často viac, ako pokrvní príbuzní. Lebo duše nie sú spojené len cez spoločných predkov, ale hlavne cez kvalitu, ktorú vyžarujú.
- učíme sa odvahe – ísť za tým, čo naše JA pokladá aktuálne za správne. Ak máme v smerovaní akékoľvek pochybnosti, výsledok je nie (alebo ešte nie)
- moja skúsenosť = moja pravda. Nenútim ju nikomu, lebo mám v úcte názor každého človeka. Ale zároveň si strážim hranice, aby mne nebolo nútené, čo je proti mne (lekcie ohľadom sebahodnoty, sebaistoty, sebadôvery). Stojím si za svojim, aj keby ma to stálo dobré meno, postavenie, priateľov – ak je to v súlade s mojim presvedčením. LEBO – „a predsa sa točí! … Moje svedomie je viac, ako ilúzia spoločenského postavenia a prestíže. Uvedomenie – JA SOM ORIGINÁL, som na to hrdá/ý a dovolím si nim byť, je neskutočne uvoľňujúce. Dáva nám krídla. Dovoliť si mať krídla a letieť je veľká odvaha. Hlavne v týchto rokoch. Kedy akákoľvek odchýlka od oficiálnych kritérií je nálepkovaná nepeknými, ponižujúcimi a arogantnými slovami. Stáť na pranieri a držať sa svojho presvedčenia, aj keby sme tam mali stáť sami – to je to, čo je od nás aktuálne vyžadované. Čo najhoršie sa môže sať, ak iní neprijmú moje názory? Kto je ten, čo ponižuje iných, znevažuje názory iných urážkami (aký je jeho zá-mer)? Ponižuje ten, kto je sám malý! Uvedomte si to vždy, ak chcete iných hodnotiť ponižujúcimi slovami. Znovu: ako si vážim seba, tak si vážim iných. Bez ohľadu na to, kto sú. Každý, kto potrebuje urážať, znevažovať, ponižovať a nálepkovať iných, kto neprijíma iné názory nevie prijať sám seba. Sebaprijatie je veľká lekcia v sebaláske a sebahodnote. Láskavé sebaprijatie v tom, kým som dnes, teraz, v tomto momente. Lebo zajtra môžem byť lepší v tomto, múdrejší v tamtom, rýchlejší v onom. Celý život je o Ceste vpred, za sebazdokonaľovaním cez sebaspoznávanie. Tak načo mi je dobré súdiť iných za to, že nie sú dosť…. alebo sa na seba hnevať, že Ja nie som dosť? Dosť dobrá, múdra, pekná, tenká, odvážna … atď… neexistuje univerzálny model dokonalosti. Uvedomme si to konečne a prestaňme sa týrať prehnanými nárokmi na to, kým máme byť. Lebo kto chce, robí zo dňa na deň sám zo seba lepšiu verziu. Kto nie, sedí na mieste a závidí, žiarli, nepraje … sedením na mieste, lamentovaním, frflaním, ľutovaním či hnevom sa ešte nikto neposunul vpred 🙂
Leto bolo extrémne ako celý rok (a bude aj zima), neoddýchli sme si tak, ako by sme chceli, čas je zrýchlený. Pocit, že nám v kalendári chýba mesiac nám teraz povolil. Sme v medzipriestore, kde môžeme (či skôr sme únavou donútení) doplniť energiu, dospať, oddýchnuť si. Znovu – počúvame svoje telo, dávame mu čo potrebuje. To, čo fungovalo vlani možno teraz nefunguje, lebo ako je Zem v prestavbe, aj naše telá sa menia. Takže od septembra si intenzívne uvedomujeme, že:
- energeticky je všetko inak, ako bývalo. Že fyzické zdravie je rovnako dôležité ako psychické (obe žiadajú pozornosť a sú našou prioritou). Počúvame svoje JA, veľmi dobre nám napovie, čo potrebuje. Samozrejme, ak máme dobrý kontakt so svojim podvedomím.
- všetko, čo sme sa doteraz naučili, musíme využiť k tomu, aby sme sa cítili dobre. Čo nevieme sami zmeniť, s čím si nevieme dať rady, s tým nám pomôžu iní – hľadáme pomoc u múdrejších od seba.
- púšťame sa pocitu viny za to, čo sme mali, mohli urobiť – a nepodarilo sa. Púšťame sa potreby vyhovieť ostatným, len aby bolo dobre – pre nich. Už sme si vedomí vlastnej hodnoty a že naše hodnoty, náš život a pocity sú rovnako dôležité, ako ľudí okolo nás. Lebo: ak stále ignorujeme sami seba, dostávame riadne lekcie. Od 2020 nám ide o život. Ak nás zastavuje vlastné zdravie, je 5 minút po 12.tej. ALE stále sme tu, tak svoj život konečne meňme! Čo sa stane, ak začneme konečne dbať o seba? Možno konečne prídeme na to, že sme pre ľudí okolo nás len „otrok domáci“. Alebo naopak – konečne vidíme, ako okoliu záleží na tom, aby sme boli v poriadku. Viete aké skvelé uvedomenie je k tomuto? NO A ČO … puberťácke no a čo. Majte si svoje vízie, ja mám svoje. Že som čierna ovca? No a čo? 😀 … viete aké je oslobodzujúce si toto všetko dovoliť? Nemyslíte, že máte už dosť rokov na to, aby ste mohli bez pocitu viny povedať nie? Že „po sto rokoch otroctva“ pre iných budete konečne dbať aj o seba bez pocitu viny a bez strachu z toho, čo si kto o Vás pomyslí?
- VŽDY a vo všetkom konáme vedome. Dokola to budem opakovať, lebo je to dôležité. Mať minulosť za chrbtom (ako skúsenosť a informáciu, nie niečo, čo ma blokuje, obmedzuje, zastavuje), budúcnosť si vysnívať/ vyžiadať podľa seba, ALE zároveň dovoliť, aby fungovala Božia vôľa. Lebo tá prinesie často jednoduchšie a rýchlejšie riešenia. Doplním: riešim to, čo je teraz. Nie to, čo by sa mohlo stať, nie „čo ak, čo keby“. Toto je strach spojený s budúcnosťou. Ale vieme, že tá sa neprestajne mení. Ďalšie skvelé uvedomenie, ktoré pekne nadväzuje na predošlé slová je
- púšťam sa sabotovania seba, limitovania sa tým, čo doteraz viem. Lebo si uvedomujem, ako veľa je toho, čo neviem. Ak dovolím budúcnosti aby mi priniesla všetko, čo je vhodné pre moju dušu, tak problémy vnímam ako výzvy, ako lekcie. Čo je ťažké? A čo je ľahké? Prečo by mal byť nejaký problém ťažký? Čo je ťažké na jeho prekonaní? Že to stojí čas, úsilie? Ale je to práve čas a úsilie, vďaka ktorým získam skúsenosti, nové kontakty, nové kvality pre svoje Ja. Tak čo je na nových skúsenostiach ťažké? … Zmeňte prístup a zmeníte tým všetko. Ak chcete mať život ťažký – budete ho taký mať 😉
- ešte sa vrátim k rovnováhe. Vo všetkých smeroch dostávame to, čo sme si dopestovali. 8 na ležato (energia tohto roku) je o rovnováhe. Vo všetkom. Má dať – dal. Koľko sme komu dávali – toľko sa má vrátiť. Ak už nemáme niekomu pomáhať, podporovať ho, a naše vnútro hovorí jasné nie, treba sa zastaviť. Bez ohľadu na to, ako druhá strana reaguje na naše stop. Ak vo vzťahoch nie je úcta, rešpekt, vďačnosť, načo sme v takých vzťahoch? Nie je najvyšší čas prestať robiť záchranára tam, kde nás využívajú? Ak to nedokážeme, prečo nie? Na čom ešte musíme zapracovať, aby sme sa aj tejto nekvality zbavili?
- ženy od júna vnímajú svoju premenu. Do skutočnej ŽENY, amazonky, lovkyne, bojovníčky. ALE v plnej láskavosti voči všetkým okolo. Svoju silu používame k rastu a nie k deštrukcii. Púšťame sa potreby s kýmkoľvek bojovať, dokazovať svoju kvalitu. Boj je únavný. Boj vytvára a aj očakáva tlak. Výsledok je protitlak. Napätie na jednej, vytvára napätie na druhej strane. Všetko sú to spojené nádoby. Ak chcem mier, myslím na mier, a na riešenia. Inšpirujem iných tým, kým som (svojim životom, čo som dokázal/a), to je najlepší spôsob, ako meniť iných bez tlaku
- muži majú rok, ktorý je voči nim dosť mierny, a láskavo ich núti do úlohy MUŽA, ktorý podporuje svoju ŽENU. Táto veta je možná ale len za istých podmienok: miernym môže byť len ak na sebe, svojom živote muži aktívne pracovali už predošlé roky. To platí samozrejme aj pre ženy. Ak nie, tak žiadne hranie sa v rukavičkách, ale riadny tréning. Podpora vo vzťahu môže byť, a kvalitu vzťahov vidieť tiež vo vyrovnaní „má dať-dal“. Ale len v tom prípade, ak je to obojsmerné, vzájomná výmena energie, podpora, vnímanie toho druhého – ako seba samého. Akýkoľvek nesúlad sa vyťahuje pomyselne „na stôl“ a – poďme ho spolu riešiť. Ak chce riešiť len jedna strana, je zbytočné pokračovať vo vzťahu. V novom svete, ktorý je symbolicky spojený s očistou, s minulým a týmto rokom, môžu fungovať len vzťahy (všetky, aj osobné, aj pracovné), ktoré sú založené na rešpekte, úcte, spolupráci. Kde tieto kvality nie sú, tie vzťahy končia. Svet sa delí na dve časti. Na empatickú a na materiálnu časť. Každý je v tej, ktorá je mu energeticky bližšia. Ani jedna nie je lepšia či horšia. Je len iná. Dovoľme si byť tam, kde sa cítime dobre, ale neponižujme, nehaňme druhú stranu. Znovu – vypovedá to o nás. Nie o druhej strane.
- na záver spomeniem dôležitý zákon – Slobodnej vôle. Myslite na to, že Vaša duša si vybrala žiť v tomto čase. Takže prosím, prestaňte nadávať na to, čo sa deje. Čo sa Vám nepáči – meňte. Hýbte sa, buďte aktívni v tom, čo je pre vás neprijateľné, nepohodlné a nepríjemné. Ak vyskúšate všetky možnosti a aj tak sa nedá nič zmeniť, prijmite to. Všetko je dočasné. Aj bolesť, utrpenie, smútok. ALE Vy rozhodujete, koľko budete emočne zúčastnení na danej situácií. Je to LEN Vaše rozhodnutie, či chcete trpieť. Alebo sa sústredíte na to, čo je pozitívne, pekné a dobré vo Vašom živote. Alebo máte vo svojom živote všetko len negatívne? Čo je veľmi dôležité pri tomto: od ničoho neutekajte. S každým problémom ide aj riešenie. Každá výzva Vás niečo učí. Ak sa duša rozhodne mať náročné lekcie, vyžiadala si zrýchlené učenie. Ak to tak je, vždy to zvládnete! Alebo opačne – nikdy nedostanete také lekcie, ktoré by Vaša duša nezvládla 🙂 Toto vedomie dáva veľkú úľavu.
Ešte by sa dalo veľa písať, ale zatiaľ stačí 😀 Veľa sa prelínalo a opakovalo, alebo mi na seba nadväzovalo. Verím, že si v texte nájdete to svoje 🙂
Majte pekné jesenné dni priatelia, buďte bdelými, láskavými, ale vo vnútri pevnými pozorovateľmi toho, čo sa deje. Pomáhajte tam, kde vnímate, že je správne pomáhať. Hovorte nie tam, kde to pokladáte za správne. Buďte v ľahkosti, spokojnosti a radujte sa. Posledné roky sa akosi zabúdame tešiť. Ak sa netešíme, nie sme vo vďačnosti. A verte, stále máme toho veľmi veľa, za čo môžeme, máme, mali by sme ďakovať 🙂
Opatrujte sa v láske priatelia,
M:-)