Nemůžeš napravit život někoho, kdo o to nemá zájem, ale můžeš zruinovat ten svůj tím, že se o to budeš stále snažit.
(citát z FB, našla som ho u priateľov, ak viete autora, napíšte, rada doplním )
Deje sa toho toľko, že až! A naraz! V podstate sa nám prelínajú staré programy (naučené od narodenia, programy predkov, programy z kolektívneho vedomia) s našim novým Ja (ktoré sa intenzívne hlási o slovo). Otázka je, ktoré naše Ja (staré či nové) reaguje na aktuálne situácie. Divočina od jesene pokračuje aj v marci, a bude čiastočne aj v apríli. No, máme sa na čo tešiť…
Dávajme si pozor, aby ste neskočili znovu na manipuláciu starých programov. Ak by som v skratke mala upozorniť na lekcie, ktoré aktuálne prebiehajú, tak začnem tým, že
- všetko je hore nohami, chaos a zmätok, kam dohliadneme. Práve pre to, že sa vytvára nový svet. Nemáme naň návody. Máme len staré, ktoré ale nie sú použiteľné v takej podobe, ako sme boli kedysi zvyknutí. Za pochodu vytvárame nové návody, na základe toho, čo sa deje práve teraz. Zajtra ale už bude treba ďalšie korekcie. A pozajtra ďalšie. O mesiac súčasný návod vyhodíme a tvoríme nový… chaos, ako prapočiatok všetkého – to je to, čo sa deje. Sme na začiatku nového veku.
- cítime beznádej, bezmocnosť, strach z budúcnosti, nemožnosť sa pohnúť. Akoby stojíme na kruháči, okolo hmla, nijaké smerníky, nijaké mapy, kompas, nič … Ak máme pocit, že nevidíme nijaké svetielko na konci tunelu, vedome si ho vytvorme. Robme si aspoň malé ciele, krátkodobé plány. Práve pre to, že sa všetko neprestajne mení. VEDOME sa držme v pokoji a hľadajme odpovede na: čo môžem urobiť teraz, aby mi bolo lepšie?
- sústreďujeme sa na prítomnosť a budúcnosť. ALE netlačme všetko cez „JA CHCEM“, lebo to zle dopadne (fakt, nepokúšajme osud, stop príde cez bolesť. Fyzickú, alebo emočnú) … Meňme programy pokojne, postupne. Hlavne kvôli našim potomkom. Snažme sa naprávať čo sa dá, hlavne ak vieme ako na to, ak je na to príležitosť. Posledné 4 roky máme najväčšiu možnosť zmeniť programy predkov a žiť úplne inak. Videla som to cez mnohé terapie, čistenia. Alternatívne životy, ktoré sa ukazujú ako lepšia verzia budúcnosti. Už nie programy predkov (vychodené cestičky, ktoré dávali istotu a bezpečie), lebo vnímame, že to už nie je naše, toto už nechceme. Neslúži nám to, cítime sa v tom nepríjemne. Skúšame už nové cesty, nové mapy, nové tempo (hoci nevieme presne ako na to – nevadí, kráčame vpred). Prispôsobené tomu, čo je TERAZ… Spracujme čo sa dá, aby sa programy neposúvali do našej budúcnosti, alebo do budúcnosti ďalších detí, vnúčat. Zároveň sme zodpovední aj za to, čo posielame do kolektívneho vedomia.
- ako sa dá robiť zmena? Je veľa možností. Nech začneme akokoľvek, v podstate je to jedno. Dôležité je začať. Robme to, čo nám robí radosť, v čom sa cítime dobre – buďme v láskavosti, zhovievavosti (aj voči sebe) … ale aj to má hranice, ktoré treba dodržiavať. Nezatvárajme oči pred realitou.
- pustime sa očakávaní a toho, čo nám dávalo v minulosti stabilitu a istotu. Dnes to môže byť úplne inak … či skôr by som mala napísať – je to už úplne inak. Pustime sa minulosti – čo bolo, čo sme sa naučili, kto nám kedy ublížil, kto nás sklamal, nahneval, urazil… Ale odpustime aj sami sebe – čo sme mali robiť inak, kde sme zlyhali. Je to minulosť, a tú môžeme len prijať. Teraz ju už nezmeníme. Vedome pracujme na negatívnych pocitoch, ktorými sme veľmi zaplavení, je ich veľké množstvo. Lebo sa prelína minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Všetko sa deje naraz- a z toho môžeme mať veľké vnútorné rozpory. Nevieme to uchopiť, nevieme s tým pracovať. Nevadí, robíme čo vieme, ako vieme. Od vlani sa učíme ľahkosti a používať intuíciu. Od jesene máme prax. Stojíme priamo pred tabuľou, pred zrakmi všetkých okolo. Dovoľme si robiť chyby a byť omylnými. Ale prestaňme dokola opakovať staré chyby (aj chyby predkov). Prestaňme ich programy brať za svoje. Trápiť sa nimi, alebo sa hrať na záchranára. Pracujme s dôvodmi – prečo tým potrebujeme žiť, načo nám to slúži? Chceme aby mali rovnaký osud aj naši potomkovia?
- dbáme o svoje fyzické zdravie, počúvame potreby svojho tela! Vitamíny, minerály, dobrý spánok, čistá voda a primeraná strava (kto na čo je zvyknutý) je pomoc na veľkú únavu a vyčerpanosť. Cítime ju všetci. Niekto viac fyzicky, niekto emočne. Pozor na obe úrovne, súbežne musíme dbať o všetky naše Ja. Pomáha cvičenie, pohyb na čerstvom vzduchu, zadýchať sa, rozhýbať srdce aj svaly. Je to skvelá pomoc na ukotvenie, uzemnenie a nastavenie pokoja. Pozor na trávenie (stravujme emócie a minulosť), na dýchanie (čo a kto nás dusí? nedusíme sami seba?), kosti, krv – radujeme sa? Hľadajme prírodné zdroje pomoci – bylinky, tinktúry, homeopatiká. Za seba môžem povedať – fungujú skvele a hlavne nezaťažujú systémy.
- prelínajú sa roky (8.kový a 9.tkový) a my máme potrebu byť sami so sebou. Lebo Pustovník potrebuje vnímať čo je jeho a čo je cudzie. Upratať si v sebe – osamote. Pochopiť súvislosti a porozumieť svojim pocitom. Konečne prestať žiť drámami, ktoré si častokrát vytvárame len vlastnými domnienkami. Niekedy aj tým, že sa zbytočne rýpeme v tom, čo netreba. Lebo máme radi drámu 😀 + si občas sadneme do kresla Obete. ALE už stačilo!
- sme dostatočne múdri, aby sme vedeli naraz používať hlavu aj srdce. Už nijaká neprimeraná empatia, preberanie zodpovednosti za to, ako sa kto cíti (samozrejme stále zachovávame úctu a rešpekt voči iným, vždy robíme najlepšie ako vieme), ale už sme bez pocitov viny, hnevu, obviňovania. Pokoj nájdeme v prijatí (života, seba, iných). Pokoj nájdeme cez to, že venujeme pozornosť svojmu životu, upratovaniu svojho vnútra. Vedome spracúvame a púšťame to, čo nám ruší vnútorný pokoj. Preto toto všetko odchádzame zo vzťahov. Z niektorých len na čas, z niektorých úplne. Podľa toho, ako čo vnímame, cítime, v čom je nám dobre.
- meníme prácu, vzťahy, ale pozor – 4x zmerať, premyslieť, vyspať sa na to, čo nám príde dnes ako dobrý nápad. Navnímajme všetky možné budúcnosti, a vyberieme tú, v ktorej sa cítime najlepšie. Ale dajme – skutočne si dajme načas. Lebo zajtra to môže byť už inak. Nenáhlime sa, nohy do zeme, rozvaha – tie nám pomôžu na ceste vpred, k správnym rozhodnutiam. Pri tomto sa pristavím Na čo všetko ešte dávame pozor: na pochybnosti a neistou. Na manipuláciu a tlak ostatných. Na manipulácie, ktoré sú na nás smerované cez médiá. Prestaňme viesť žabo-myšie vojny kvôli blbostiam. Nemajme strach z komunikácie, z prejavenia toho, ako sa cítime (ak povieme čo pokladáme za svoju pravdu). Ale vždy s úctou, rešpektom (komunikujme a správajme sa tak, ako chceme, aby sa k nám správali iní). Mnohí majú potrebu dokazovať svoju pravdu krikom, agresiou – nedajme sa zastrašiť. Argumentujme pokojne, vecne. Nie každý, kto kričí má vždy pravdu. Nemusíme sa podvoliť, súhlasiť, ak nám vnútro hovorí nie. Nezotrvávajme vo vzťahoch nasilu, pod tlakom. Pozor na nedorozumenia, lipnutí na svojich predstavách, očakávaniach. Nechcime, aby sa iní správali podľa našich očakávaní. Ani my sa nesprávame podľa očakávaní iných. Nad láskou je sloboda. Doprajme si ju, dajme ju iným.
- znovu – čo platilo včera (istoty) je dnes inak. Našim novým heslom je: jediná istota je neprestajná zmena. Nikdy to už nebude ako bolo. Ale môže to byť oveľa lepšie. Viem, že to práve teraz znie ako ťažko uskutočniteľný sen. Ale už vieme aspoň to, že si chystáme budúcnosť tým, čo žijeme teraz. Vítajme zmenu, lebo vieme s ňou pracovať. Vieme ako vybrať to, čo je práve teraz vhodné. Lebo máme intuíciu a skúsenosti. Súčasnosť by som prirovnala k nákupu na nedeľný obed. V strede týždňa (dnes plánujeme budúcnosť) premýšľame, čo bude v nedeľu na obed (cieľ, sen ktorý chceme, aby sa uskutočnil). Premyslíme, čo všetko na varenie treba (podmienky ktoré sú dnes, v čom teraz žijeme). Čo máme doma (schopnosti, vedomosti, veci, kontakty), čo treba kúpiť (čo si musíme zadovážiť, naučiť sa, s kým sa spojiť na uskutočnenie budúcnosti). Toto je najjednoduchší návod, ako pristúpiť ku každodenným situáciám.
- zdá sa nám, že sa celý svet zbláznil. Sme v extrémoch. Doznieva 8.kový rok a máme pocit, že žijeme všetky možnosti, hodnoty a kvality, ktoré existujú. Je to ako pri švédskom stole. Kuchár/život nás núti ochutnať všetko. Aj keď sme na mnohé alergickí, je nám už zo všetkého zle a lezie nám to ušami. Musíme skúsiť všetko. Aby sme poznali, vedeli kvality toho, čo nám budúcnosť prinesie. Ale aj pochopili kvality minulého. Nerozumieme, prečo sa to deje. Hoci potrebujeme informácie (a veľa), skúsme to teraz inak. Skúsme jednoducho – len žiť. Prestaňme aspoň na chvíľu hľadať odpovede, lebo aktuálne si nájdeme ešte viac otázok. Plávajme tokom života vedome. Hoci sú to práve samé zákruty a prepady, nech je to čo najbezpečnejšie.
- buďme vďační za to, čo máme. Vychádzajme z tohto bodu. Ukotvuje nás do prítomnosti, otvára budúcnosť. Nie každý zvláda čo sa deje pokojne a v zdraví. Majme otvorené oči a uši pre tých, ktorí potrebujú pomoc. ALE myslime vždy hlavne na seba. Zachráňme najskôr seba, a až potom pomáhajme iným. Vieme že pomáhame – keď sme požiadaní, alebo máme vnútorný pocit – pomoc ponúknuť. Vo všetkom si dajme voľnosť v rozhodovaní, či pomáhať, či nie. Netlačme na seba, lebo … sa to patrí, čo by druhí povedali, nemôžem povedať nie, slušnosť mi káže vyhovieť atď .. to sú všetko staré programy, ktoré vedome prejdeme a zvážime, či v nich ešte stále chceme žiť.
Priatelia, myslite na svoj pokoj, zdravie, nechoďte proti sebe, nebuďte na seba prísni/zlí. Dbajte o seba s láskavosťou, počúvajte svoje Ja a dovoľte si všetko, čo Vám prinesie radosť, dobre naladí aj okolie, podporí a povzbudí na ceste vpred.
Naše duše sa rozhodli byť v čase veľkých zmien, využime na maximum čo vieme. Pre svoju budúcnosť, pre budúcnosť potomkov.
Opatrujme sa najlepšie, ako vieme!
M 🙂
–
