Ak sa nebudeme mať v úcte my, nikto na svete nás nebude mať v skutočnej úcte.
Keď toto pochopíme, prestaneme očakávať akékoľvek prijatie od sveta.
Svet nám totiž nedlží absolútne nič.
Väčšine ľudí sme kompletne ukradnutí a jediný kto nám skutočne niečo dlží sme my sami. Koľko nesmiernej slobody je v tomto pochopení zistí každý kto sa na seba a svoj život začal pozerať s úctou a láskou, kto sa začal mať rád. Pretože ak máme v úcte samých seba, potom môžeme očakávať úctu od sveta. Ak sme však sami sebe ukradnutí, ak nám je jedno ako sa na seba denne pozeráme, potom nekričme o ukradnutej slobode, o ukradnutých životoch kvôli niekomu tam vonku…
Pretože vonku je v skutočnosti vo vnútri, nikde inde.
Vraví sa nerobme druhému čo nechceme aby robili nám. Avšak takisto nerobme sami sebe to čo nechceme, aby nám robili ostatní.
V opačnom prípade strávime naše životy v očakávaní, že svet nám niekedy potvrdí zmysel nášho žitia, že nás spasí a naleje do nás seba-úctu, že nás presvedčí o našej výnimočnosti, že uzná naše kvality a urobí nás šťastnými… zatiaľ čo my sa budeme báť pozrieť na seba ako na dokonalé božské bytosti. Ak to neurobíme my, potom to neurobí nikto.
M.
zdroj, autor: Miroslav Detko
