Občas narazím na internete na články, ktoré sa stavajú kriticky k výchove rodičov. Kritizujú rodičov, že rodičia nedávajú hranice svojim deťom. Myslím si, že táto kritika pramení z bezmocnosti, z toho, že mnohí nevedia, ako s týmito deťmi komunikovať, ako si získať ich pozornosť či uznanie.
Zvyšuje sa počet detí, ktoré nemajú strach z autorít, nemajú problém „prelustrovať“ slová, ktoré autorita vysloví, z každej strany. Sú veľmi hravé, majú veľké množstvo energie, pocity u nich lietajú ako na hojdačke a ich hravosť a hyperaktivita sa striedajú s výbuchmi zlosti a agresie. Sú precitlivené a zároveň veľmi silné osobnosti. Postaviť sa vo výchove k týmto deťom s „pokojom Angličana“ je naozaj náročné. Viem to ako mama dosť „živého“ dieťaťa, u ktorej sa pocity zlosti, za ktorými sa ukrývala bezmocnosť, striedali s pocitmi silnej materskej lásky, ktoré som túžila realizovať a vyjadrovať smerom k dieťaťu s vnútornou pevnosťou.
ZVYŠOK ČLÁNKU + kopec dobrých článkov TU: https://eduworld.sk/cd/darina-vranova/826/ak-zvladneme-svoje-emocie-dokazeme-pracovat-aj-s-emociami-deti
