Neviem, ako môžem byť slobodný teraz. Momentálne som so svojím životom veľmi nespokojný. Je to fakt a ak by som sa snažil sám seba presvedčiť o tom, že všetko je dobré, keď to tak rozhodne nie je, len by som si niečo nahováral. Pre mňa je teraz prítomný okamih veľmi zlý, vôbec nie je oslobodzujúci. Jediné, čo ma drží nad vodou, je nádej alebo možnosť, že. sa to v budúcnosti zlepší.
Ste presvedčení, že žijete v prítomnom okamihu, a pritom ste úplne lapení v čase. Nie je možné byť nešťastný a zároveň žiť naplno v prítomnosti.
To, čo nazývate vlastný „život“ by ste mali nazvať skôr „životnou situáciou“. Je to psychologický čas: minulosť a budúcnosť. Niektoré veci vám v minulosti nevyšli tak, ako by ste chceli. Stále sa vzpierate tomu, čo sa stalo v minulosti a vzpierate sa aj tomu, čo je teraz. Nádej je to jediné, čo vás drží nad vodou, ale nádej spôsobuje, že sa stále zameriavate na budúcnosť, a tým prehlbujete popieranie prítomnosti a spolu s ním aj vaše nešťastie.
Je síce pravda, že moja súčasná životná situácia je spôsobená tým, čo sa stalo v minulosti, ale toto je predsa súčasná situácia a ja som v nej nešťastný.
Aký je v tom rozdiel?
Vaša životná situácia jestvuje v čase.
Váš život je teraz.
Vaša životná situácia je záležitosťou mysle.
Váš život je skutočný.
Nájdite tú „úzko bránu, ktorá vedie k životu“. Nazýva sa prítomnosť. Zúžte svoj život na tento okamih. Vaša životná situácia môže byť plná problémov – tak ako väčšina životných situácií – ale zamyslite sa nad tým, či máte nejaký problém v tomto momente. Nie zajtra alebo o desať minút, ale práve teraz. Máte nejaký problém teraz?
Keď vás naplno zamestnávajú problémy, nie je vo vás priestor pre nič nové, na nájdenie riešenia. Kedykoľvek je to možné, vytvorte si priestor na to, aby ste našli život pod povrchom svojej životnej situácie.
Naplno využívajte svoje zmysly. Buďte tam, kde práve ste. Porozhliadnite sa, iba sa pozerajte, neinterpretujte. Všímajte si svetlo, tvary, farby, textúry. Uvedomujte si tichú prítomnosť všetkých vecí. Uvedomujte si priestor, vďaka ktorému to všetko môže existovať. Počúvajte zvuky, ale neposudzujte ich. Počúvajte ticho, ktoré je pod zvukmi. Dotknite sa niečoho – čohokoľvek – a pocíťte a uznajte bytie danej veci. Pozorujte rytmus svojho dychu: precíťte, ako vzduch plynie dnu a von, precíťte energiu vo vašom tele. Dovoľte, nech všetko vnútri aj vonku existuje. Uznajte súcno všetkých vecí. Hlboko sa ponorte do prítomného okamihu.
Opúšťate umŕtvujúci svet mentálnej abstrakcie, svet času. Opúšťate svoju šialenú myseľ, ktorá z vás vyciciava životnú energiu a otravuje a ničí Zem. Prebúdzate sa zo sna času do prítomnosti.
Eckhart Tolle
