Nevysloveným presvedčením je, že pokiaľ ťa ľudia neuznávajú, nestojíš za nič. (Byron Katie)
Jednou z najväčších prekážok ľuďom k vybudovaniu ich sebadôvery je ich nepretžitá potreba mať uznanie ostatných.
Cítia, že pokým im niekto nepovie, akú dobrú prácu odviedli alebo ako sú krásni, nie sú jednoducho dosť dobrí. Neveria v samých seba a tak potrebujú nájsť niekoho iného kto bude.
Problém s týmto je, že pokiaľ neveríš sám v seba, nikdy nebude záležať na tom čo niekto iný vraví, pretože najdôležitejšia osoba tomu neverí – ty.
Stále budeš hľadať viac a viac ľudí aby ti povedali že si hodnotný. Hľadanie bude pokračovať, až stretneš jedného človeka, ktorý bude súhlasiť s tým, čo si o sebe skutočne myslíš; že si v skutočnosti podvod, alebo zlyhanie. Potom bude jedno či ti milión ľudí povie krásne veci o tebe, budeš si pamätať iba tú osobu, ktorá ťa zhodnotila negatívne.
Je to v tebe
Uznanie ktoré skutočne potrebuješ objaviť je od teba a to môže nastať jedine ak prestaneš hľadať uznanie v druhých a nájdeš si čas vyliečiť samého seba.
Často už len prosté uvedomovanie si svojich činov ti poskytne veľkú dávku liečenia. Určite si nájdi čas na skúmanie svojich pocitov a zisti prečo a odkiaľ prichádzajú. Akonáhle to urobíš s najväčšou pravdepodobnosťou už nebudeš potrebovať uznanie od druhých pre daný pocit.
Sloboda
Okamih, kedy si náhle uvedomíš, že nepotrebuješ uznanie nikoho ďalšieho je neuveriteľný. Je tu náhly kľud v tvojom vnútri, ktorý ťa úplne naplní radosťou. Je to akoby si sa zrazu zobudil z nočnej mory a stal sa voľným byť proste sebou. Celý tvoj život sa úplne zmení. Možno že po prvý raz v živote spoznáš, čo to znamená cítiť sa „spokojný“ a „šťastný“.
Ale ako sa dostaneš do bodu v ktorom dokážeš pustiť potrebu uznania od druhých? Ak je to niečo, čo si robil celý svoj život, ani si nemusíš uvedomovať, že to robíš.
Ako vyhľadávaš uznanie u druhých?
Začne sa tým, že si uvedomíš, ako hľadáš uznanie druhých. Napríklad:
- Váhaš vyjadriť svoj názor na niečo, pokým nepoznáš názory ostatných?
- Keď sa ospravedlňuješ, robíš to, aby si vyzeral lepšie?
- Pýtaš sa každého na názor predtým, než učiníš rozhodnutie?
- Prehnane sa staráš o to, ako sa máš obliecť?
- Nepočúvaš, čo hovoria druhí, pretože rozmýšľaš nad tým, čo povieš aby si zapôsobil múdro či vtipne či bystro?
- Zdá sa ti, že veľa myslíš na seba a trápiš sa, čo máš povedať?
- Bojíš sa povedať „nie“ zo strachu, čo si o tebe pomyslia druhí?
- Snažíš sa neustále potešiť ľudí?
- Kupuješ veci, aby mali ľudia o tebe vyššiu mienku?
- Robíš nejaké aktivity len preto, aby si urobil dojem na ostatných?
Toto sú len niektoré z bežnejších spôsobov, akými môžeš vyhľadávať uznanie od druhých.
Dôležitá indícia
Dôležitou indíciou že zúfalo túžiš po uznaní bude ďalší raz keď pocítiš bolesť, tieseň či nervozitu pri komunikácíi s niekym ďalším. Tvoj žalúdok zrazu cítiš akoby bol stiahnutý v uzloch, alebo sa cítiš byť vinným, alebo si zmätený a nevieš čo máš robiť. Spýtaj sa samého seba či sa tak cítiš pretože skutočne chceš uznanie tohto človeka. Nemusí to byť dokonca ani niekto koho poznáš. Môže to byť úplný cudzinec ktorému zrazu cítiš potrebu vysvetliť prečo si urobil to, čo si práve urobil.
Ako povedala Byron Katie, „keď povieš či urobíš niečo, aby si potešil, dostal, udržal, ovplyvnil, či ovládal kohokoľvek, či čokoľvek, strach je príčinou a bolesť vysledkom”. Takže, ak cítiš bolesť, môže to byť znamením, že si si ublížil potrebovaním uznania, ktoré nevieš nájsť v sebe.
Akonáhle si uvedomíš čo si robil aby si sa snažil ovplyvniť mienku druhých o tebe, veľmi rýchlo začneš rozumieť tomu, ktorá časť teba potrebuje byť vyliečená.
Taktiež si začneš všímať ako veľká kopa ľudí okolo teba je tiež chytená v cykle neustálej potreby uznania druhých. Môžno budeš zaskočený tým, koho vidíš, ako potrebuje toto uznanie. Rozhodne nie si jediný.
Ako prestať potrebovať uznanie
Aby si prestal potrebovať uznanie druhých, skotočne potrebuješ poroumieť „prečo“ motívu za tvojimi činmi.
1. Čo hľadáš je to, čo potrebuješ od seba
Najdôležitejšia vec, ktorej treba rozumieť o svojej potrebe byť uznaný druhými, je, že čokoľvek chceš od druhých – či už aby ti povedali že si krásny, múdry, alebo dosť dobrý – toto je to, čo si potrebuješ vyliečiť vo vnútri seba. Nedôveruješ tejto svojej kvalite a tak ju hľadáš inde. Akonáhle zistíš že si objavil tú časť seba, ktorá potrebuje byť vyliečená, nebudeš ju viac hľadať v druhých. Je to vedomie si samého seba.
Venovaním pozornosti svojim činom dokážeš odhaliť, o čo ti ide. Napríklad, prihlásiš sa robiť dobrovoľníka v nejakých charitách. Teraz, keď rozmýšľaš nad pomáhaním tej charite, nad čím rozmýšľaš?
– Predstavuješ si samého seba, ako hovoríš ľuďom o tom, ako pomáhaš druhým?
– Predstavuješ si rešpekt v očiach druhých, keď sa dozvedia o tvojich zásluhách?
– Predstavuješ si ako hrdí budú na teba tvoji rodičia?
Ak áno, je možné že to nie je tá kauza na ktorej ti záleží, ale je to skôr tvoje hľadanie uznania od druhých vo forme rešpektu. Chceš od druhých aby ťa rešpektovali za to, že pracuješ na tak vznešenej veci.
Nebude to však fungovať. Ľudia ťa nebudú rešpektovať, pokým sa nebudeš rešpektovať sám. Takže, keď sa načapeš pri tom ako vyhľadávaš činnosti kvôli zisku uznania druhých, obráť to a spýtaj sa sám seba, čo je to, čo skutočne potrebuješ. Ak je to rešpekt, tak skúmaj tento aspekt samého seba. Prídi na to, prečo sa nerešpektuješ. Vylieč túto svoju časť a nauč sa dávať si hlboký rešpekt, ktorý si skutočne zaslúžiš.
Toto je najdôležitejšia vec, ktorú treba pochopiť. Akonáhle zistíš, čo potrebuješ od seba, už to nehľadáš u druhých. A keď sa potom budeš činiť v istých aktivitách, prinesú ti omnoho viacej, pretože budú robené zo správnych dôvodov.
2. Buď zodpovedný a prijmi zodpovednosť
Musíš vstať a prijať zodpovednosť za poskytovanie samému sebe toho, čo skutočne potrebuješ. Napríklad, ak si hľadal lásku, potrebuješ najprv milovať seba.
Je to otázka odhalenia prečo ti chýba ten pocit (utrápené detstvo, zlá skúsenosť z minulosti, atď.) a potom naučenia sa darovať si ten pocit napriek všetkému.
Prijímanie tejto zodpovednosti môže byť občas nepohodlné. Je ľahšie zostať vo svojej zóne pohodlia a poprieť ten vnútorný hlas. Môže to vyžadovať aj odvahu, hrabať sa vo vnútri seba. Odmeny za postavenie sa svojmu strachu budú život meniace. Oslobodíš sa od tých démonov v útrobách tvojej mysle jednoducho ich vynesením na svetlo.
Pointou je, že len ty sám si môžeš splniť svoju najhlbšiu potrebu, nikto iný ti ju nemôže naplniť. Ani sa o ňu nebudeš schopný skutočne podeliť, pokým ju nedáš najprv sebe.
Nádherným darom naučenia sa vyhovieť svojim potrebám je, že potom im vyhovejú aj ostatní. Takže akonáhle sa naučíš milovať seba budeš schopní skutočne milovať druhých a oni budú milovať teba.. Nestane sa to však, pokým nespravíš prvý krok.
3. Je to tvoj život – Ceň si Ho
Je to tvoj život a mal by si si ho vážiť a aj všetko čo ponúka. Je to strata života minúť ho na naháňania uznania druhých. Zameraj sa na svoj život a zisti čo potrebuješ a čo chceš. Zaslúžiš si to.
Najťažšie je rozhodnutie konať, zbytok je len húževnatosť. Strachy sú papierové tigre. Môžeš robiť čokoľvek sa rozhodneš robiť. Môžeš konať tak, aby si zmenil a ovládal svoj život; a priebeh, proces je odmena sama o sebe. – Amelia Earhart
Ako prelomiť návyky honby za uznaním
Nasledujúce patria k najbežnejším návykom ktorými môžeš hľadať uznanie.
Akonáhle si začneš byť vedomý toho, čo robíš, je to už len otázka zmeny správania.
Posudzovanie druhých
Keď vkročíš do miestnosti plnej ľudí, čo urobíš ako prvé?
Premeriaš si každého a pomyslíš si, “Ach, ona vyzerá neprívetivo” alebo “Ten sa so mnou nikdy nebude rozprávať” či “To je populárna skupina, radšej sa nepozerať do očí žiadnemu z nich”. Ak áno, snažíš sa súdiť ľudí predtým ako môžu súdiť teba.
Predčasným súdením ľudí si spôsobuješ veľa trápenia a cítiš sa omnoho horšie než máš dôvod. Nechceš aby ťa ľudia súdili, no aj tak si ich predbehol súdil ich vopred. Prestaň súdiť a buď proste v prítomnom okamihu. Pamätaj si, že každý toho dokáže ponúknuť omnoho viac, než vidno na prvý pohľad.
Snaženie urobiť na ľudí dojem, aby ťa mali radi
Zrejme si počul reči ako, “Máš desať sekúnd na to, aby si niekto o tebe vytvoril mienku” a “Potrebuješ na ľudí urobiť dojem aby ťa mali radi.” Takýmto rozmýšľaním kľadieš na seba veľa nepotrebného stresu.
Spomeň si na to, aké to bolo, keď si niekoho stretol prvý krát a on sa silno snažil o to, aby sa ti zapáčil.
Ako to na teba pôsobilo?
Pravdepodobne ťa odradilo že sa snažili tak moc. Radšej by si bol, ak by boli bývali len sami sebou, uvolnene a prirodzene. Alebo to môže v tebe vzbudiť podozrenie, že prečo sa tak snažia? Vidíš čo myslím? Ak sa snažíš urobiť dojem na ľudí, pravdepodne ti to nevyjde. Ak sa uvoľniš a si sebou, vtedy urobíš dojem na ľudí.
Snaha zapôsobiť taktiež znamená že o veľa prídeš . Nebudš počuť veľké časti rozhovorov, pretože nebudeš vnímať toho, koto rozpráva, rozmýšľajúc nad tým, čo chytré či vtipné by si mohol povedať, alebo či nepoznáš príbeh, ktorý prekoná ten ich. Tak ti bude záležať na tvojom vlastnom imidži, že si proste nebudeš vychutnávať konverzáciu ani počuť čo ten človek chce povedať a ani ho nespoznáš. Tak veľmi sa zameráš na seba, že nič iné nebude podstatné.
Za svoje snahy získať uznanie sa len budeš cítiť prázdny a neistý. Pravdepodne si budeš v mysli prehrávať udalosť znovu a znovu mysliac si, že si nebol dosť dobrý. Kedy, ak by si sa netrápil o zapôsobenie, ale radšej sústredil na okamih, mohol by si získať nového priateľa, alebo sa naučiť niečo hodnotné, alebo sa iba na niečom dobre zasmiať. Mal by si dobré spomienky na udalosť namiesto toho aby si si ju vyčítal.
Pridávania vlastných názorov k tomu, čo počuješ
Môžeš mať pocit, že nemáš niekoho uznanie, keď ho v skutočnosti máš. Dotyčný iba nič nepovedal alebo čítaš zo situácie niečo, čo v nej nie je. Pokúšením môže byť začať rozmýšľať o tom, aké postranné motívy môžu mať k tomu, aby vraveli, čo vraveli. Napríklad, ak ti niekto zloží kompliment, môžeš k tomu pridávať aj svoj príbeh. Môžeš si myslieť, “Sú ku mne milí len preto, že ma ľutujú.” Pusti príbeh svojho života a jednoducho počúvaj čo ľudia hovoria doslova. Nepridávaj do toho vlastné názory.
“Naše interpretácie toho, čo počujeme, že nám ľudia hovoria, sú často omnoho bolestivejšie či strašideľnejšie než to, čo ľudia skutočne hovoria. Môžeme si ublížiť našimi mylnými konceptmi a našim rozmýšľaním za druhých.” – Byron Katie
Nestaráš sa o seba
Čo si myslíš a o čom sa rozhodneš rozmyšľať, je úplne tvoja vec. Čo si myslí niekto iný je zasa jeho. Nechcel by si aby ti niekto hovoril, čo si máš myslieť, tak prečo sa snažíš ovládať názory druhých na teba? Majú právo myslieť si čokoľvek chcú. Je to ich právo. Rovnako, ako je tvoje právo mať svoj názor. Takže sa netráp tým, čo si druhí myslia, proste rešpektuj ich názor. Nemusíš s ním súhlasiť, proste rešpektuj že majú právo na vlastné myšlienky.
Namiesto toho sa spýtaj seba, “je toto niečo, za čo uznávam sám seba, že to robím?” Tvoj názor je najdôležitejší.
Ak sa staráš o to, čo by mal niekto druhý robiť, nestaráš sa o seba. Akonáhle povieš veci ako, “mal by so mnou tráviť viac času”, “mala by oceniť čo som pre ňu urobil”, či “mal by si nájsť lepšiu prácu”, nestaráš sa o seba.
Život je proste o toľko ľahší, keď sa jednoducho sústredíš na to, čo máš robiť. Ostatní sa dokážu postarať o svoje životy. Ty sa len potrebuješ zamerať na ten svoj. Takže, ak si najbližšie začneš myslieť, “mal by ma počúvať”, povedz si, nech sa staráš o seba a potom sa seba spýtaj, “čo by som mal robiť?”. V tomto prípade bude pravdepodobne odpoveďou niečo ako, “mal by som počúvať seba.”
Môžeš sa tiež odvádzať od riešenia svojich záležitostí zameriavaním sa na to, čo si myslíš že by malo byť napravené v niekoho živote. Prehliadaš vlastné potreby. Zameraj sa na svoj život. Venuj pozornosť tomu čo je to, čo chceš a čo potrebuješ. Robením tohto, získaš uznanie druhých za to, že vieš, čo chceš. Ľudia rešpektujú tých, čo vedia, čo chcú.
Čo ak ťa neuznajú?
Skutočne potrebuješ uznanie tohto človeka? Prestaneš dýchať a zomrieš ak ho nezískaš? Jasné že nie. Zrejme prikladáš príliš veľkú váhu niečiemu názoru. V skutočnosti nezáleží na tom, čo si myslia, pokiaľ si spokojný s tým, čo si urobil.
Zameraj sa na prítomý okamih
Ak zistíš že sa bojíš niečo povedať, lebo sa bojíš, že si ľudia pomyslia, že tvoj komentár je hlúpy, nuž, prestaň myslieť na seba. Rozmýšľaj nad situáciou. Buď v prítomnosti. O čom rozprávajú? Zameraj sa na to.
Byť prehnane slušný
Vyhováraš sa a ospravedlňuješ sa, aby si sa ubránil, alebo aby si pôsobil lepším dojmom?
Hoci si myslíme že slušnosť vyjadruje ohľaduplnosť k druhým, často je využívaná na vytvorenie lepšieho dojmu. Nie je to tvoja chyba, že papiere nie sú dokončené, alebo že si meškal, alebo že si zabudol niekoho vyzdvihnúť. Zvyčajne sú to všetko pokusi o udržanie si vlastného imidžu. Venuj pozornosť tomu, aké ospravedlnenie robíš a potom sa spýtaj prečo máš potrebu ich robiť.
Rozbytie týchto návykov stojí za to
Akonáhle pochopíš že hľadanie uznania u druhých je len indíciou toho, čo potrebuješ dať sebe, pocítiš ohromný pocit úľavy.
Môžeš si jednoducho vychutnávať konverzácie bez toho, aby si sa stresoval, čo máš povedať. Nebudeš prerušovať druhých a pokojne ich necháš dokončiť ich vety, nebudeš prestávať načúvať, nebudeš sa ospravedlňovať za svoje činy. Toto všetko sa v momente stratí, pretože už nepotrebuješ uznanie druhých.
Tvoje sebavedomie v momente vzrastie do výšin. Tvoj celý život bude úplne odlišný. Tak to pusti a pamätaj si, NEPOTREBUJEŠ NIKOHO UZNANIE, pretože ty uznávaš seba.. A to je jedno z najváčších tajomstiev k vychutnávaniu si života. Daj si, čo potrebuješ a dostaneš to aj od ostatných.
Priemerný človek sa príliš stará o to, či má rád ľudí, alebo či ho majú radi oni. Bojovník má rád, to je všetko. Má rád hocičo, či kohokoľvek chce, pre dobro samotnej schopnosti mania rád. – Carlos Castaneda
napísala Catherine Pratt ( pôvodný článok tu http://www.life-with-confidence.com/break-approval-seeking-habits.html )
ĎAKUJEME:
http://www.2012rok.sk/wp/ego-a-vedomie/8644-ako-prestat-potrebovat-uznanie-druhych
