Ďakujeme Katke za ďalší skvelý článok 🙂
Už od pradávna sa považujem za nerozhodnú stvoru. Mám ísť von, či zostať doma? Mám si dať na obed čínu, alebo niečo navariť? Mám si obliecť toto, či tamto? Niekedy pred šatníkom chytám také nervy, že mám chuť vyhádzať všetko oblečenie a ísť nahá. Rozhodnutia ma odjakživa desili. Čím mi prišli dôležitejšie, tým viac som sa im vyhýbala. Zvoliť si niečo mi prišlo definitívne, hrozivé… Veď čo ak sa rozhodnem zle? Čo ak spravím chybu? A tak som všetky veľké rozhodnutia odkladala pokiaľ sa len dalo a tvárila sa, že lalalá. Síce som nebola ohrozená rizikom, že som spravila nezvratnú chybu, ale životom som brázdila tempom slimáčej prababičky. Môj priateľ je presný opak. Ten sa rozhodne o tom, či dá výpoveď skôr, než sa stihne vrátiť domov z práce. V priebehu troch mesiacov opustí svoj pohodlný život a presťahuje sa do krajiny, o ktorej existencii zistil pred tromi mesiacmi. Z jedného dňa na druhý sa rozhodne rozbehnúť biznis s veľkou počiatočnou investíciou. Jeho argument je – a čo mám nič nerobiť?
ČO V DECEMBRI NESPRAVÍŠ, V JANUÁRI NEDOHONÍŠ VS. RÁNO MÚDREJŠIE VEČERA
Pred nedávnom som sa zúčastnila kurzu maľovania. Piplem sa tam s kopčekom a zrazu ma zradí ruka a z takmer úhľadného kopca číha zlovestná čiara – čiarsiko, ktorá tam nemala byť. Vnútorne si zúfam. Chyba! Pokazila som to. Lektorka flegmaticky vraví: „To je v póhodé, to sa zámaľújé“ a potom dodá „Všetko sa dá premaľovať“. Uľavilo sa mi. Je pravda, že väčšina rozhodnutí sa dá zvrátiť. Teda ak ste zrovna uprostred pôrodu, tam už sa nedá nič robiť. Ale ak ste sa napríklad rozhodli zmeniť prácu, a potom ste zistili, že chcete naspäť tú starú, tak ste sa dozvedeli niečo, čo by ste si inak neuvedomili, a môžete ísť so sklopenými uškami požiadať o pompézny comeback. Niekedy nám môže byť trochu trápne „rozhodnúť sa naspäť“. Odsťahovať sa a prisťahovať sa. Ale v skutočnosti to nie je prešľapovanie na mieste. Sú to dodatočné úpravy vykonané na základe nových nadobudnutých informácií. Prešľapovať na mieste by znamenalo zostať v starej práci a každý deň sa pasovať s myšlienkami na to, ako by asi bolo niekde inde, ale nikdy nemať dosť odvahy to vyskúšať. Takže ak ste ako ja, a bojíte sa, že spravíte chybu, vedzte, že nič nie je definitívne a „Všetko sa dá premaľovať“. Jedine ten, kto nič nerobí, nič nepokazí. Ale to by bola predsa nuda. A raz aj tak všetci zomrieme. Radšej zomierať s chybami na konte pokusov, než s pocitom „prečo som to aspoň neskúsil/a“, no nie?
A ak ste ako môj priateľ, odporúčam vám zaobstarať si taký ten spomaľovák čo sa dáva na cesty v obytných štvrtiach. Dajte si čas, aj keď už vás to tlačí, škrábe, prstíky sa nervózne klepú. Vyspite sa na to. Aj tri krát. Vo vašom prípade platí staré dobré „ráno múdrejšie večera“.
Či už patríte medzi nerozhodný, alebo prudko rozhodný typ človeka, chcem sa s vami podeliť o tri stratégie, ktoré pomáhajú v rozhodovaní mne:
1) ZMYSELNÉ ROZHODNUTIE
V knihe Celestínske proroctvo sa hlavný hrdina ocitá sám na neznámom mieste. Pozná svoj cieľ, ale nevie, akou cestou sa k nemu má vydať. Riadi sa radou, ktorú môžeme použiť aj my ako rozhodovaciu stratégiu. Má sa vraj vydať tou cestou, ktorá sa mu zdá byť krajšia. Taká žiarivejšia, svetlejšia. Jedna voľba je vždy príťažlivejšia.
V prvom kroku sa zameraj na to, po čom tvoje srdce túži. Je to ako naťukať cieľ cesty do gps. Môže to byť konkrétne miesto, vec, alebo niečo nekonkrétne, napríklad nejaký pocit.
V druhom kroku zapoj svoje zmysly (vyhľadáva sa najvhodnejšia cesta). Povedzme, že máš dve a viac možností:
Ak si vizuálny typ – ktorá cesta je v tvojich predstavách krajšia?
Ak si audio typ – čo ti znie lepšie?
Ak si zameraný/á na pohyb – kam ťa to ťahá?
Ak u teba dominuje čuchový zmysel – čo ti lepšie voní?
Ak chuťový – čo ti je viac po chuti?
Ak si emocionálny typ – čo v tebe vyvoláva lepší pocit?
Zmysly môžeme samozrejme kombinovať. Treba pamätať na to, že aj keď logicky nechápeme, prečo nás to ťahá zrovna tam, či onam, neskôr to možno pochopíme. Postupujme podľa svojej vnútornej gps.
2) FALOŠNÉ ROZHODNUTIE
Tento spôsob rozhodovania je ako omočiť si prst vo vode pred tým, než do nej skočím. Povedzme, že máme dve možnosti. Zoberme si najprv možnosť A, a zžime s s ňou. Predstavme si, že už sme si zvolili A. Zostaňme s touto voľbou zopár dní, a pozorujme, čo sa nám odohráva v hlave, ako sa cítime, a akým spôsobom sa teraz pozeráme na svet. Pozorujme, aké to je. A ak sme stále neisté/í ohľadom rozhodnutia, urobme to isté s možnosťou B. Tento spôsob je časovo náročnejší, ale stále rýchlejší než prešľapovanie na mieste a odsúvanie rozhodnutia. Odporúčam pri veľkých rozhodnutiach.
3) ROZHODNUTIE Z ĽÚTOSTI
Tento spôsob mi poradila moja múdra sesternica. Nevedela som si vybrať medzi náhrdelníkom 1 a 2. „Keď odídeš z jarmoku, a nebudeš mať ani jeden. Za ktorým ti bude viac ľúto?“ spýtala sa ma. Bez váhania som siahla po náhrdelníku č. 1. Predstavte si, že sa situácia skončila, odchádzate preč, všetky voľby ste nechali za sebou. Za ktorou možnosťou je vám najviac ľúto? Čo vás najviac škre? And here comes the winner! 🙂
Nech už stojíme pred akýmkoľvek rozhodnutím, majme na pamäti to, že život je príliš nepredvídateľný na to, aby sme so železnou istotou dokázali predpovedať, ktoré rozhodnutie bude správne a ktoré nie. Každé rozhodnutie v sebe obsahuje aspoň kvapku odvahy a viery v dobré konce. Pre každého je to dobré niečo iné, a preto je najlepšie riadiť sa sebou, šľapať si vlastnú cestu. Hoci nevieme, ako to nakoniec dopadne, a možno pár krát zakopneme, či spadneme, ale vedomie toho, že ideme vlastnou cestou za to rozhodne stojí!
„Radšej žiť nedokonale vlastný osud, ako žiť dokonalú napodobeninu života niekoho iného“ (Bhagavat Gita).
ZDROJ: http://www.polepsovna.com/2017/09/18/ako-sa-rozhodnut-ked-si-neviem-vybrat/
