Deje sa toho veľmi veľa. Január mi pripadal, akoby mal niekoľko mesiacov.
Od 2018 sa učíme nájsť vo všetkom rovnováhu. Vlani sme k tomu boli vyzvaní naplno. V niektorých prípadoch bez možnosti reparátu. Tlak všetkého okolo nás (aj v nás) je obrovský. V kolektívnom vedomí je množstvo napätia, strachov, neistoty, nedôvery. Strácame nádej, vieru… O to viac si musíme začať vážne odpovedať, ale hlavne aj realizovať nápravu v nasledujúcich otázkach:
- Koľko času dávame sami sebe? Na oddych, na sebarozvoj, na to, aby sme načerpali radosť, energiu?
- Na čom všetkom sme závislí?
- Koľko času venujeme najbližším? Koľko času dávame sami sebe?
- Ktoré vzťahy sú podporujúce? Ktoré nám berú energiu?
- Koľko času venujeme práci? A koľko relaxu?
- Koľko sa venujeme sebarozvoju a dbaniu o seba po fyzickej, aj po psychickej stránke?
- Čo nám dáva energiu, radosť, nadšenie?
- Čo nám ju berie a napriek tomu v tom zostávame?
- Čomu dávame počas dňa najviac pozornosť?
- Čo všetko vieme urobiť pre to, aby sme sa cítili TERAZ lepšie? Aké máme ciele?
Za seba musím povedať, že som v deficite vo všetkom. Uvedomujem si však, že všetko to, čo sa mi deje a tlačí ma do kúta, ma učí nastavovať nanovo a inak priority a hranice. Zmeniť staré štruktúry, ktoré doslúžili a vytvoriť nové. Hoci na sebe „makám“ vyše 25 rokov, aktuálne je toho toľko, čo sa mi objavilo od zimy na „rekonštrukciu“, že nechápem … a mám pocit, že v niektorých bodoch musím začať od nuly a úplne inak. Presne toto je téma celého roka + nasledujúcich x rokov pre nás všetkých.
Čo všetko sa nám deje, nás aktuálne učí:
- Premýšľať, konať, komunikovať podľa toho, kým sme DNES. Prestať sa otáčať do viny, výčitiek, hnevu alebo obviňovania (seba, iných) a hľadania vinníkov. Kto za čo môže, mohol… K tomu ešte pridám vetu kamarátky, ktorá sa ma včera spýtala niečo v zmysle: u mnohých terapeutov vidím, ako sa radi dlho vŕtajú v emóciách a potrebujú okolo toho „víriť prach“. Na to je jednoduchá odpoveď : prestaňme vytvárať aj v sebe, aj v iných drámu. Prestaňme ju živiť svojou energiou. Prestaňme sa dlhodobo rýpať v tom, čo je úplne zbytočné rozoberať. Hlavne, ak stále potrebujeme niekoho obviniť, nájsť vinníka, Ak ide o naše domnienky a nesplnené očakávania. Umelo sa držíme v napätí a strachu. Vo vine a hanbe. Načo? Načo je nám to práve TERAZ dobré? Každá terapia a práca na sebe by mala byť o uvoľnení emočných záťaží a postrčení človeka vpred. Dať mu návod na život do ruky a vystrojiť ho vpred, do skutočného života. Ty si Tvorca svojho života. Ja som len Sprievodca, na kúsok Tvojej Cesty. Pri tomto sa pristavím, lebo je to súčasťou aj partnerských, pracovných či osobných vzťahov.
- Na nikoho dlhodobo nečakáme, lebo máme svoje tempo, svoj život. Ak okolie vidí naše tempo, môže využiť možnosť sa k nám pridať. Ak nie, nevadí. Každý sme zodpovedný za svoj život a strojcom vlastného šťastia (aj nešťastia). ALE prosím Vás! Prestaňte stále čakať. Na to, kým sa ten dotyčný rozvedie (sľubuje to roky), kým si na Vás nájde čas (ale na iné má času more), kým pochopí, že aj Vy máte svoje trápenia, smútky (neuvedomí si to, pokiaľ si myslí, že svet sa točí okolo neho + Vy ste to svojim správaním priživovali). Čas je najdôležitejšia komodita v našom živote. Nežite život iného tým, že zastanete, aby Vás dobehol. Keď Vás o pár rokov dobehnete, Vy už budete znovu o kus vpred. ALE ak zostanete s ním a nebudete sa hýbať, budete trpieť. Psychicky, fyzicky. Lebo Vaše vnútro vie, že správne je ísť vpred. Vyvíjať sa a rásť. V tomto smere sú témy napr: som zodpovedná/ý za pocity a potreby iných. Musím sa o iných postarať, nedá sa len tak odmietnuť pomoc. Neviem povedať nie bez pocitu viny. Je sebecké myslieť na seba a nie na ostatných … je toho veľa, čo nám bráni nastaviť zdravé hranice a konečne si uvedomiť vlastnú sebahodnotu. Uvedomte si, že nie ste žiadna Matka Tereza, ani spasiteľ. K tomu ešte dodám – sme hlavne normálni ľudia, žijúci normálne životy. Nedávajme príliš veľa energie na rýpanie sa v tom, v čom sme nedokonalí. Inak budeme frustrovaní z toho, čo všetko nie je na nás dobré. Prijmime sa tak, že sme na Ceste, neprestajne sa zdokonaľujeme. Ale pracujme na sebe bez hnevu, napätia a tlaku na seba.
- Mnohí meníme prácu, lebo vnímame, že tlak ktorý je vydávaný na našu psychiku, svedomie, ale aj sebavedomie je už neúnosný. Hľadáme nové, viac naplňujúce. Ak sami nenájdeme odvahu do zmeny, osud sa postará. Stačí požiadať o zmenu a ide to 😉 Ale požiadajme, aby to bolo bez bolesti. Lebo mnohých donúti ku zmene až problém s vlastným zdravím. Žiaľ, teraz to ide hlavne cez takéto veľké stopky. Lebo inak nepočúvame. Ak cítime dlhodobú nespokojnosť, aktívne s ňou niečo robme. Vždy sa dá aspoň niečo. Aspoň malá zmena, malý krok. Tá vedie k ďalšiemu kroku, a k ďalšej zmene.
- Vo všetkom čo sa nám deje, majme nohy v zemi a buďme tu a teraz (vedomie si seba, žiť v prítomnosti). Rozlišujme o čo sa jedná: je to môj program, alebo som ho od niekoho prevzal/a? Je to o mne, alebo je to o človeku, ktorý do mňa chce projektovať niečo svoje? Všetko, čo sa deje, má nejaký význam. Hľadajme ho! Informácie sú veľmi dôležité. Ak ich máme veľa a z rôznych smerov, nedáme sa tak ľahko manipulovať. Zároveň buďme na seba láskaví a pozorujme sa s jemnosťou. Pustime sa potreby sa obviňovať, hnevať na seba či okolie za to, čo sa deje. K ničomu dobrému to nevedie. Náš rast je možný len cez prijatie zodpovednosti za svoj život a cez lásku – sebalásku, sebahodnotu, sebaprijatie… Cez toto všetko zmeníme nielen seba, ale aj svet okolo seba. Svojim príkladom. Neznamená to, že budeme akceptovať všetko. Znamená to, že budeme vnútorne odolní voči cudziemu vplyvu (emočnej, mentálnej hypnóze). Budeme vedieť zdravo nastaviť hranice toho, čo aktuálne ne/chceme. Pre mňa je táto rovina o nutnosti radikálne oddeľovať čas na prácu (a komunikáciu s ľuďmi) a na oddych (samota, v ktorej naberám energiu). Aj o tom je Pustovník, ktorý si vie so všetkým dať rady, ak vie počúvať svoje vnútro (aktívne sa učíme od minulého roka).
- Ešte dodám jedno uvedomenie z posledných mesiacov + som si túto tému všimla na viacerých fórach. Roztrhlo sa vrece s terapeutmi, koučingom, kruhmi a kadečím čo sa týka sebarozvoja. Žiaľ, mnohí v tom vidia len možnosť dobrého zárobku. Alebo vidia možnosť, ako sa obklopiť vplyvnými, či bohatými ľuďmi. No je to absolútne neprijateľný zámer pre tento druh práce! Okrem toho, že daný človek kvôli svojmu zámeru využíva svoje postavenie na manipulovanie klientom, energeticky ho môže dostať do veľkých problémov. Sebe možno na chvíľu pomôže, ale v tomto prípade pád nie len že je nevyhnutný, ale aj veľmi bolestivý. Málokedy zasiahne len jednu úroveň života daného človeka. Preto dobre vyberajte ku komu pôjdete. Ktorá energia Vás oslovuje a prečo. Vždy je dobré si zistiť čo a ako, a až potom ísť do energetického vzťahu s iným človekom. Fakt to nie je sranda! V niektorých prípadoch (stretla som sa s tým viackrát) môže totiž viesť energia terapeuta, kouča, maséra k takému rozhodeniu človeka, že to nezasiahne len psychiku, ale aj fyzické telo a schopnosť normálne fungovať. Tu je veľmi dobré si uvedomiť už spomínaný kontakt so svojim Ja. Akákoľvek pochybnosť je NIE. Ak Vám vnútro hovorí nie, nechoďte k danému človeku (a nevyhovárajte sa pred sebou, že zo slušnosti nemôžem zrušiť, čo by si ten človek pomyslel….) Myslite na to ako sa cítite, a podľa toho sa riaďte. Alebo ak váhate, tak berte stretnutie len ako „zoznámenie“ sa s tým, čo môžete od terapeuta, kouča, maséra očakávať. Navnímajte si ho, vypočujte si o čom je jeho práca. Ak máte od koho, zistite si, ako boli iní spokojní, a potom sa rozhodnite. Čo by sme mali na terapeutovi, masérovi, koučovi vnímať? Vždy je potrebná úprimnosť a prirodzenosť: robí človek okolo seba divadlo, hrá sa na niečo, čo mi vnútorne nesedí? Cítim z neho láskavosť a slobodu? Hovorí mi len to, čo chcem počuť, alebo aj nepríjemné pravdy? Ak áno, akým spôsobom? Môžem chodiť aj k iným terapeutom, alebo len k nemu? Musím chodiť pravidelne na terapie, aj napriek tomu, že mi vnútro hovorí nie? Môžem sa akokoľvek rozhodovať, čo mi je príjemné a čo nie, a povedať o tom bez strachu? VŽDY pozor na moc, ovládanie a chamtivosť, ktorá môže byť za ilúziou, ktorú terapeut okolo seba vytvára. Každý sme LEN človek. Aj kouč, terapeut, masér. Má svoje programy a to, čo potrebuje riešiť. ALE nie cez klientov. Ak máte pocit tlaku, nepohody, dajte si priestor na skúmanie. Pomyselne ustúpte a skúmajte, čo Vám nesedí. Každý sa nejako vyvíjame. A mali by sme byť každým dňom svojou lepšou verziou.
Výhoda tohto roka je, že sa všetko rýchlo zviditeľňuje. Ukazuje sa kto je kto, zisťujeme aj o sebe to, čo by sme si nikdy neuvedomili, keby neprišlo k tomu, čo sa deje práve teraz. Sme nútení konfrontovať sa s najhlbšími tieňmi. A je to dobre. Lebo vďaka práci na sebe sa cítime lepšie. Tým meníme aj okolie a svet v ktorom žijeme. Naše energie buď podporujú svetlú časť sveta, alebo tmavú. Pre mnohých prijať pravdy o sebe (dovoliť si povedať áno, pomýlil/a som sa) je veľmi ťažkou lekciou. No zotrvávať v očividnom klamstve je ešte horšie. Pocit viny je v tomto smere hlúposť. Lebo ako som písala – vyvíjame sa a učíme. Čo sme včera nevedeli, zajtra už vieme. Prečo si teda vyčítať to, čo sme včera nevedeli? Dovoľme si napredovať bez negatívnych emócií a starých programov. Dovoľme si ľahkosť a vnútornú slobodu. Dajme slobodu aj iným. To je najvyššia forma lásky. Alebo budeme stále obeťami starého sveta? Obeťami médií, ktoré presne vedia, ako pracovať s našim egom, aby nás dostali do kritickosti, súdenia a obviňovania druhej strany! Lebo my sme bezchybní, dokonalí a vždy vieme všetko najlepšie 😀 Ach, koľko ilúzií a ego manipulácii … Majme poriadne otvorené oči, lebo tento rok je všetko úplne inak, ako bolo kedykoľvek predtým. A aj bude.
Ešte pár slov ku zdraviu. Posledné roky sa zrýchlili procesy, ktoré sú spojené so zemou. Aj ona sa vyvíja, hoci je pre mnohých ťažko prijateľné, že zem je tiež živý organizmus a riadi sa cyklami. Na nás je, aby sme sa prispôsobovali tomu, čo sa s ňou deje. Nebudem sa rozpisovať k iným témam, idem čisto len na naše Ja. Cez vnímanie svojho Ja vieme dať telu čo potrebuje (napr. podľa toho, na čo máme pravidelne chuť). Počúvať fyzické telo, dať mu pohyb a zdravé jedlo je rovnako dôležité, ako napr. psychicky oddychovať. Ak sme uprednostňovali v predošlých rokoch psychiku, tento rok musíme dbať aj o fyzické telo. No a môžeme prísť na to, že keď sme sa začali viac hýbať, cítime sa lepšie aj po psychickej stránke. Samozrejme, lebo telo produkuje prospešné hormóny. Preto je potrebná vo všetkých smeroch rovnováhu. Vďaka sebavnímaniu vieme predísť mnohým (nielen zdravotným) problémom.
Zatiaľ toľko. Priatelia, pomáhajme si vzájomne. Hlavne dávajte pozor na svoje deti (tínedžerov). Komunikujte spolu, zaujímajte sa o ich vnútorný svet. Pomáhajme aj ostatným – ak sme požiadaní. Ale aj tu si dovoľte bez pocitu viny povedať NIE, ak to tak cítite. Pre mnohých to môže byť veľmi neštandardné (hlavne ak ste doteraz vždy povedali áno). Naučte sa počúvať svoje vnútro a konečne dbať o seba tak, ako ste dbali o iných. A naopak – ak ste doteraz boli tí, o ktorých sa ostatní starali, začnite sa zaujímať o životy ľudí okolo Vás. Lebo čo vysielame, to prijímame. Ak vysielame láskavosť – vráti sa nám. Ak vysielame egoizmus – aj ten sa nám vráti. Všetko je na nás. Čo chceme mať? Ako sa chceme cítiť? Čo pre to vieme urobiť teraz?
Pekné februárové dni plné spokojnosti, pohody a hlavne zdravia.
M 🙂
Autorské články je možné kopírovať len s pridaním aktívneho odkazu na stránku. Ďakujem, že rešpektujete moju prácu. www.eldhwen.sk
