Ďakujeme za preklad Astrolucia Sk
Bruce Lipton: Ako nám myšlienky ovládajú DNA
Bežný názor, že naše DNA určuje to, kým sme – nielen farbu očí alebo farbu vlasov, ale aj naše závislosti, poruchy alebo predpoklady k rakovine – to je mylná predstava.
Uveríte, že ste viac či menej obeťou dedičnosti. Problém tohto systému presvedčení ale spočíva v tom, že presahuje na ďalšiu úroveň … Začnete byť nezodpovední. Poviete si, „Nemôžem s tým nič urobiť, načo sa teda namáhať?“
Tento koncept „hovorí, že ste slabší ako vaše gény.“
Lenže všetky aktivity v tele spúšťa vnímanie človeka a nie jeho genetický program: naše správanie je ovplyvňované našimi génmi, ktoré sú volené na základe našich presvedčení.
Ľudské telo sa skladá z 50 až 65 biliónov buniek. Bunkové funkcie nezávislé od DNA a vnímanie environmentálnych stimulov má vplyv na DNA. Rovnaké princípy platia pre celé ľudské telo, čím sa ukazuje moc, akú má naše vnímanie, naše presvedčenie nad DNA.
Stručný prehľad teórie „Biológia viery“ predstavujeme v nasledujúcich 5 bodoch. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke www.brucelipton.com.
- Bunka je ako ľudské telo a funguje bez DNA
Bunka je ako ľudské telo. Je schopná dýchať, tráviť, je schopná reprodukcie a iných životných funkcií. Jadro, ktoré obsahuje gény, sa tradične považovalo za centrum ovládania – mozog bunky.
Bunka však pokračuje so všetkými svojimi životnými funkciami a dokáže rozpoznať toxíny a živiny napriek odstráneniu jadra. Zdá sa teda, že jadro, a DNA, ktorú obsahuje, neovláda bunku.
Vedci už pred 50 rokmi predpokladali, že gény ovládajú biológiu. Tento predpoklad sa zdal tak správny, až sme tomu uverili. Nebol správny.
- DNA je ovplyvňovaná prostredím
Proteíny vykonávajú v bunkách určité funkcie a sú stavebnými kameňmi života. Už dávno sa verí, že DNA ovláda alebo určuje účinky proteínov.
Tu navrhujem iný model. Environmentálne podnety, ktoré prichádzajú do kontaktu s bunkovou membránou, sú zachytávané receptorovými proteínmi v membráne. To spúšťa reťazovú reakciu proteínov prenášajúcich si navzájom niečo ako správy, ktoré motivujú aktivitu bunky.
DNA je potiahnutá ochranným proteínom. Signály o životnom prostredí pôsobia na tento proteín, spôsobujú jeho otvorenie a výber génov, ktoré sú špecificky potrebné na reakciu voči súčasnému prostrediu.
V zásade DNA nie je začiatkom reťazovej reakcie. Prvým krokom je vnímanie prostredia prostredníctvom bunkovej membrány.
Ak nie sú žiadne vnemy, DNA je neaktívna.
Gény sa nemôžu zapnúť ani vypnúť … nedokážu sami seba ovládať. Ak je bunka oddelená od akýchkoľvek environmentálnych podnetov, nerobí nič. Život je reakciou buniek na životné prostredie.
- Vnímanie životného prostredia nie je nutne realitou
V štúdii, ktorú vypracoval John Cairns v roku 1988 a ktorá bola publikovaná v časopise Nature s názvom „Vznik mutantov“, sa hovorí, že mutácie v DNA nie sú náhodné, ale došlo k nim vopred určeným spôsobom v reakcii na environmentálne stresy.
V každej jednej bunke máte gény, ktorých funkciou je prepísať a prispôsobiť gény podľa potreby. V grafe ilustrujúcom zistenia Johna Cairnsa boli environmentálne signály zakreslené osobitne od toho, ako organizmus tieto environmentálne signály vnímal.
Naše vnímanie životného prostredia funguje ako filter medzi realitou prostredia a biologickou reakciou na ňu.
Gény prepisuje naše vnímanie!
- Presvedčenia, ktoré sa rozhodli vnímať pozitívne alebo negatívne prostredie
Rovnako ako má bunka receptorové proteíny, slúžiace na vnímanie prostredia mimo bunkovej membrány, ľudia majú päť zmyslov.
To pomáha človeku určiť, ktoré gény je potrebné aktivovať v danej situácii.
Tieto gény sú ako programy na počítačovom disku. Programy možno rozdeliť do dvoch kategórií: prvá sa týka rastu alebo reprodukcie, druhá ochrany.
Keď bunka narazí na živiny, aktivujú a použijú sa rastové gény. Keď bunka narazí na toxíny, aktivujú a použijú sa ochranné gény.
Keď človek narazí na lásku, aktivujú sa rastové gény. Keď človek narazí na strach, aktivujú sa ochranné gény.
Človek môže vnímať negatívne prostredie, kde v skutočnosti existuje podporné alebo pozitívne prostredie. Keď toto negatívne vnímanie aktivuje ochranné gény, odpoveď tela je „útok alebo útek“.
- Útok alebo útek
Tok krvi je smerovaný od životne dôležitých orgánov ku končatinám, ktoré reagujú útokom alebo útekom. Imunitný systém sa stáva menej dôležitým. Ak si predstavíte reakcie, ktoré sme kedysi dávno potrebovali, napríklad, aby sme ušli pred levom, v takej situácii boli nohy oveľa dôležitejšie ako imunitný systém. Telo teda uprednostňuje nohy a imunitný systém zanedbá.
Takže keď človek vníma prostredie ako negatívne, telo má tendenciu zanedbávať imunitný systém a životne dôležité orgány. Stres nám tiež znižuje inteligenciu, vidíme menej jasne. Časť mozgu súvisiaca s reflexmi má väčší význam v stave „útok alebo útek“ ako časť mozgu súvisiaca s pamäťou a inými mentálnymi funkciami.
Keď človek vníma milujúce prostredie, telo aktivuje rastové gény a vyživuje telo.
Napríklad v detských domovoch, kde sú deti dostávajú veľa živín, ale málo lásky, sa zistilo, že deti majú sklon k spomalenému vývoju čo do výšky, schopnosti vzdelávania sa a iné. Vo veľkej miere sa tiež vyskytuje autizmus. Autizmus je v tomto prípade symptómom aktivovaných génov ochrany, ako forma vybudovania si ochranných múrov.
Presvedčenia fungujú ako filter medzi skutočným prostredím a vašou biológiou. Ľudia teda majú možnosť zmeniť svoju biológiu. Dôležité je mať jasné vnímanie, inak nebudete rozvíjať biologicky správne veci, ktoré sú dobré pre skutočné prostredie okolo vás.
Nie ste obeťami génov. Tak akými presvedčeniami aktivujete svoje gény?
