V minulom článku našej série o čiernej mágii sme rozoberali prekliatie, ktoré sa radí medzi najbežnejšie zlé úkony. Tieto balíčky plné jedu si posielajú ľudia bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pôvod, postavenie každý deň, a to vo všetkých krajinách sveta. V dnešnom diely sa bližšie pozrieme na termín kliatba. Kedže s týmto druhom čiernej mágie zatiaľ nemám žiadne vedomé skúsenosti, dovolím si prekopírovať časť definícií z knižky ktorá sa tejto téme venuje. Čo značí pojem vedomé skúsenosti? Zatiaľ sa mi totiž podarila kliatba odstrániť vždy a to bez akéhokoľvek preskúmania či hlbšieho rozpitvávania. Ak ste sa stretli práve s ňou, odporúčam zájsť na sedenie Spiritual Response Therapy (SRT).
Čo je to kliatba?
Teodor Rosinský o nej hovorí následovne:
Na začiatok je potrebné zdôrazniť principiálnu odlišnosť kliatby od prekliatia, o ktorom bude reč nižšie. Sú to totiž tvarovo blízke slová a bežne sa používajú promiskuitne, ako technické termíny sú však diametrálne odlišné svojim významom.
Kliatbou rozumieme vplyv miesta, a to vždy neadresný a teda s určitým dopadom na
každého kto sa nachádza v dosahu zdroja kliatby. Tým sa stotožňuje s rovnakými príznakmi vyrobeného porobenia a teda v začiatočnej fáze diagnostiky sú potiaľ nálezy zhodné, čo som spomenul i pri pojednaní o porobení. Odlíšenie je možné až v diagnostickej fáze lokalizácie zdroja, a to v tom, že pri porobení ide vždy o zdroj materiálnej podstaty, pri kliatbe nie je materiálne v zdroji prítomné, i keď jej zdroj je v priestore a teda niekde a tam je všade hmota, ale tá nie je súčasťou zdroja. Poznáme dva poddruhy kliatby, sú však natoľko okrem spomenutých charakteristík vo všetkom ostatnom vrátane prevencie odlišné, že musíme o každom pojednať osobitne.
Zanechaná Kliatba
Tento poddruh vyjadruje v svojom názve charakteristickú vlastnosť kliatby. Pri popise udalostí pri biologickej smrti človeka sme spomínali, že EIS (Energo-Informačný-Systém) sa rozpadá tak, že sekundárne alebo inak poškodené štruktúry z EIS ostávajú v priestore na mieste, kde k biologickej smrti prišlo. Spomenuli sme aj to, že ak sa takéto zbytky v priestore nahromadia najmä v nemocniciach na tzv. zomieracích izbách, predstavujú záťaž a teda nebezpečie pre oslabených ľudí. Ojedinele i takéto pozostatky jedného zomrelého v byte môžu dočastne pôsobiť zdravotné problémy obyvateľom bytu, prípadne sa môžu pospájať s inými pozostatkami a znečisteniami v priestore vrátane neúspešných agresívnych bývalých EIP (Energo-Informačných-Porcií) a vytvoriť podklad pre primárnu štruktúru. O postupe úpravy takéhoto nálezu sme písali v kapitole o základných opatreniach na úpravu.
Pri zanechanej kliatbe ide síce fenomenologicky o podobný mechanizmus, teda o pozostatky EIS po biologickej smrti, ale je tu pridaný ako podstatný ešte jeden 
prvok a to osobnostný a emocionálny postoj zomierajúceho. Ako typický si možno predstaviť prípad človeka, ktorý zomiera na bolestivú, spoločensky nepríjemnú chorobu sám, bez blízkych, možno celkom osamotený, nemá mu kto podať ani ten príslovečný hlt vody. Uvedomuje si svoju situáciu i nevyhnutnosť konca, cíti sa však odvrhnutý a nezaslúžene ignorovaný, čo v ňom vzbudzuje postupne nenávisť voči iným adresne či neadresne. Jeho EIS však nemá už dostatočne funkčnú ochranu, ktorá by tieto EIP vypudila smerom na EIS adresátov a tak ostávajú v EIS zomierajúceho ako cudzie telesá a svojou deštruktívnosťou prispievajú k urýchleniu jeho konca. Pozostatky takého EIS na mieste nie sú teda len nahromadením odpadu, ale skutočným zdrojom nebezpečia, pretože i keď nie sú zo štrukturálne zmeneného hmotného podkladu, sú vlastne nahromadením funkčne deštruktívne určeného energoinformačného a teda hmote blízkeho materiálu, ktorý sa vlastne prejavuje temer rovnako ako vyrobená porobenina. Tá častica temer znamená, že sú tu len drobnejšie rozdiely. Konkrétne kým pri porobení sú najskoršie ohrozenou vekovou skupinou ľudia v produktívnom veku, pri oboch poddruchoch kliatby sú prvými postihnutými deti a to čím mladšie, tým skoršie po začatí expozície zdroju kliatby.
Typické príznaky sú celkom zhodné s vyrobeným porobením, u detí ako skoršie postihnutých sú príznaky dramatickejšie a prejavia sa akútne. Vzdialenie sa z priestoru dosahu zdroja kliatby vedie u nich k rýchlejšiemu ústupu ťažkostí, ak sú postihnutí dospelí, priebeh je celkom zhodný s porobením.
Anamnestické údaje sú taktiež zhodné s porobením – prisťahovanie sa na miesto
dávnejšej kliatby, prípadne údaje o úmrtí človeka v dome, byte či na mieste neskoršej výstavby, ak ich majú k dispozícii, naviac sú typické údaje o časovej následnosti začiatku príznakov podľa veku postihnutých. Zdroj sa pri úmrtí jednotlivca, čo je najčastejšie, udržuje desaťročia, najstaršie udržiavané prípady zdrojov boli medzi 70 až 150 rokmi.
Ako sa zbaviť kliatby?
Opatrenia na úpravu sú vlastne v tom istom zmysle ako sme spomínali v kapitole o patológii EIS pri pozostatkoch po rozpade EIS pri biologickej smrti so zbytkami, ktoré nie sú vyslovene agresívne, ale svojou prítomnosťou by mohli byť záťažou pre oslabené organizmy. Tam však stačilo spáliť na príslušnom mieste dvakrát po štyri sviečky. To však, ako pokusy ukázali, pri zanechanej kliatbe nestačí. Je nutné rozložiť na určenom mieste oheň a nechať ho horieť aspoň hodinu. Nebývajú nejaké zvláštne fenomény okrem zápachu a prípadne neprimeraného zafarbenia dymu, čo je len menší rozdiel oproti dekompozícii zdrojov porobenia. I tu je samozrejme nutná následná kontrola efektu opatrenia.
Vyslovená Kliatba
Názov tohto poddruhu kliatby je vytvorený na základe hypotézy o jej podstate, nie je teda tak významovo presný ako predchádzajúceho poddruhu.
Začalo to hromadením sa prípadov, kde diagnostika jasne určila druh poškodenia EIS cez organizmus, teda typický neadresný vplyv z miesta, lokalizáciu zdroja, jeho 
nenaviazanosť na hmotný nosič, teda všetko ako aj pri zanechanej kliatbe, ale odlišnosť bola v dĺžke času prítomnosti zdroja na mieste, pretože v niektorých prípadoch výrazne prekračoval zvyklé doby aktivity zdrojov zanechaných kliatob a zásadne nereagoval na oheň ako preverený prostriedok dekomponovania energoinformačných i na hmotný nosič viazaných zdrojov nepriaznivého pôsobenia.
Termín kliatba nebolo čím nahradiť vzhľadom na tú zarážajúcu podobnosť, bolo to však zrejme niečo iné a teda muselo mať síce čo do činenia s úmrtím človeka, ale za iných podmienok. Jediným zdrojom poznatkov sa teda ukázala byť anamnéza, nie však ochorenie, to bolo zhodné so všetkými inými vplyvmi z miesta, ale anamnéza samotného miesta zdroja, teda jeho histórie. Ak tak sa postupne podarilo zistiť a presvedčiť sa, že išlo vždy o jedno, ale často viacero úmrtí na jednom mieste a v zhodnom čase, čo poukazovalo na násilné úmrtia v boji, popravy alebo následky hromadný úrazov či prírodných katastrof.
Takto zomrelí teda nemohli mať vo svojich smrťou sa rozpadávajúcich EIS žiadne sekundárne štruktúry a nemohli asi ani mať čas si nahromadiť nenávisť voči tým, čo ich nechali samých zomrieť, i preto, že väčšinou neboli sami. Muselo teda ísť o nejaký iný mechanizmus ktorý by vysvetlil prečo sa
vytvoril nebezpečný zdroj na tom mieste. Bolo potrebné ešte presnejšie otypizovať zdroj a na to zasa pokusmi overiť určité nové špecificity diagnostickej metodiky. Prišlo sa takto na to, že nejde o nakopenie zbytkových bývalých EIP z EIS nebohého, ale čosi akoby medzi drojom porobenia a zdrojom zanechanej kliatby. Nieje to viazané na hmotu, je to však silnejšie viazané na miesto, pričom to miesto pri čerstvejších zdrojoch je častejšie na povrchu zeme, v ojedinelých prípadoch i niečo nad povrchom, pri starších zdrojoch zhruba nad 100 rokov – zasa najčastejšie pod zemou niekedy i dosť hlboko. Nesporné a logické bolo, že toto miesto zodpovedá presným súradniciam tela nebohého v momente biologickej smrti, a ako som spomenul, zrejme násilnej a náhlej.
To je k téme kliatba všetko. Ak máte záujem o podrobnejšie informácie, odporúčam knihu Choroby z Nenávisti od Teodora Rosinského. Nabudúce si rozoberieme rodové prekliatie a jeho vplyv na zdravie a psychiku rodiny.
Autor: Informácie boli čerpané z knihy Choroby z Nenávisti – Teodor Rosinský
