Ďakujeme našej stálej čitateľke za ďalší postreh k povahám ľudí.
Človek ako kameň
Tento druh správania sa, je dosť príznačný pre spôsob, akým sa správame nielen k sebe samým, ale aj k druhým. Môžete namietať, že istý druh disciplíny a poriadku predsa musí byť, ale ja sa pýtam, kde tieto hranice končia a kde začína práve tá tvrdosť. Ak si vyžadujeme disciplínu a dodržiavanie pravidiel striktným spôsobom, a teda sankcionovaním, neznamená to, že ich ľudia dodržiavajú z uvedomelosti. Skôr opak je pravdou. V pozadí takéhoto 
správania sa je len strach z následkov, alebo odsúdenia, poprípade odhalenia niečoho, čo starostlivo ukrývame aj pred sebou. Veď skúsme sa spoločne pozrieť na niektoré črty tvrdého správania sa voči sebe :
potláčanie
odopieranie
odmietanie
nútenie sa
vyhovenie niekomu
kritizovanie sa
Takéto prejavy správania sa priam kričia po láske, sebauznaní, sebaocenení a hlavne sebaakceptácií. O jemnosti, nežnosti a láskavosti ani nehovoriac. Vo všetkých týchto prejavoch správania sa, sme časom majstri. Už nám príde aj divné, ak sa nájde niekto, kto nás za niečo pochváli, lebo konať dobro je predsa úplne samozrejmé a nie je vlastne hodné ani povšimnutia. Ale skúsme zaváhať a neurobiť niečo tak, ako sa má a hneď sa nám ujde spŕška kritiky. Človek si pomaly na to zvykne a začne so svojou prestavbou na kameň. Aké črty vykazuje kameňočlovek? A existuje vôbec taký? Ako ho poznáme? Skúsme sa pozrieť na niekoľko jeho charakteristických znakov :
každý mi len hovorí, aký mám podľa nich byť
nie som dostatočne dobrý, a preto sa musím zmeniť podľa predstáv druhých
nič o mne a mojom prežívaní nevedia, ale vlastne ich to ani nezaujíma
ja im to zahrám, nech mám pokoj
aj tak sa mi to nepáči, ale čo už narobím
ja sa nedám a budem rebelovať aj naďalej
oplatím všetkým rovnakou mincou
keď trpím ja, môžu aj druhí
ten múr okolo seba zosilním
moje vnútro sa chveje a mám strach
nemôžem ukázať slabosť, mohli by ju proti mne zneužiť
Je to len malá ukážka toho, ako postupne vytláčame pozitívne city a nahrádzame ich hrubosťou, ľahostajnosťou alebo rezignáciou. Obrana pred vonkajším svetom je vystavaná precízne a miestami môže byť dokonalým labyrintom už aj pre nás samotných. Naše dokonalé vnútro je za touto fasádou možno bezpečne ukryté, ale nešťastné a túžiace po naplnení láskou. Cesta do jeho hlbín je dláždená skrytými bôľmi, ktoré čakajú na svoje vyslobodenie, ale určite sa to odkrývanie oplatí.
