Rozmýšľala som nad tým, čo sa s nami v poslednej dobe deje. Určite niečo súvisí aj so zmenou ročného obdobia, nástupom jesene a odpočinku v prírode. Ale!
Akosi sa mi nechce veriť, že by sme boli všetci takí citliví na počasie 😀 !
Preto som do toho trošku vŕtala a toto mi vyšlo.
Všetko prebieha v cykloch. Niektoré trvajú dni, týždne, iné roky. Možno sa mesiac nepohneme a zrazu príde okamih, kedy budeme mať obrovské množstvo príležitostí na duchovný rast a pokrok. Majme radi každý krok na tejto ceste, pretože každý človek má svoje individuálne tempo. Nesnažme sa urýchliť niečo, čo má svoje zvláštnosti a jedinečnosti. Neporovnávajme sa s nikým- veď nikto nie je ako my! Sme jedinečné bytosti, každá duša má svoju múdrosť a skúsenosti získané vekmi. Ak duchovne rastieme, posúvame sa do vyšších rovín vedomia. Likvidujeme nepotrebné návyky, vzťahy, vlastnosti, ktoré nám už nie sú na prospech. Namiesto toho nám do života príde veľa 
nových ľudí, zážitkov, myšlienok a viery v nás samých. Máme obrovské množstvo možností na duchovný rast, ale vždy len na takej úrovni a do takých rozmerov, aké naša duša momentálne zvládne. I ľudia nám prídu do života vtedy, až keď sme na nich pripravení. Potom sa objaví niekto, kto nás bude podporovať, duchovne nám pomôže rásť a pozitívne ovplyvní celý náš život. Naopak, keď nám niečo nejde, nedarí sa, padajú veci z rúk- vtedy je na čase urobiť si prestávku. Veď nič neutečie! Všetko má svoje zákonitosti, čas i dobu realizácie. Tak, ako je čas pracovať, je i čas odpočívať. Pokiaľ na to neprídeme sami, vesmír sa o to postará chorobou, nehodou, zranením… jednoducho nás zastaví. Preto žiaden čas- dokonca ani ten strávený na lôžku v nemocnici- nie je stratený, či zle strávený. Akákoľvek choroba, nehoda či zastavenie slúži na regeneráciu, nabranie síl a zhodnotenie toho, čím sme prešli. Pokúsme sa na náš život pozrieť ako na cestu, ktorá stúpa strmo do kopca a potom klesá. A znova stúpa a klesá…. To je ono: pri výstupe hore pracujeme, sme plní sily, odhodlania a energie. Akonáhle prejdeme vrchol kopca, klesáme dole- teda tempo je voľnejšie, vyčerpali sme energiu a doplníme ju pomalým krokom z kopca dole. Máme čas na odpočinok a nabranie síl pred ďalším kopcom. Mali by sme si uvedomiť, že sa nedá bežať stále do kopca bez toho, aby sme si neodpočinuli. Toto platí rovnako pre fyzickú ako i duchovnú prácu. Najlepšie je však spojiť tieto dva elementy a striedať ich- fyzicky idem do kopca, duchovne z kopca. Nedá sa oddeliť fyzický svet od duchovného, pretože žijeme na zemi. Je dobré byť uzemnený niečim, čo priamo súvisí s dianím okolo nás na pozemskej, hmatateľnej úrovni. Potom sa nemusíme obávať, že duchovne uletíme. Myslíte si, že vám sa to nemôže stať? Mýlite sa. Príde to pomaličky, nebadane, len jedného dňa sa zobudíte s tým, že ste najlepší na svete, len vy máte pravdu a všetci, ktorí ju neakceptujú, nemajú vo vašom živote čo hľadať. Je smutné, najmä keď zistíte, že sa to stalo vášmu učiteľovi, priateľovi, teda človeku, ktorý bol pre vás vzor a určitý prototyp „duchovnej kapacity“. Prečo o tom píšem? Nech sme akokoľvek vzdelaní, múdri, duchovne na výške… sme stále len duše na ceste. Nikto nie je viac a nikto nie je menej!!! (krásne to bolo napísané v jednej knihe: pravdaže som len pocestným, len pútnikom tu na Zemi, vari ste vy niečo viac?). Každý sme na inej duchovnej úrovni- čo však nikoho neospravedlňuje ani nezvýhodňuje- práve naopak! Každý duchovne vyspelý človek si je vedomý svojho potenciálu. Pokiaľ ho využíva s láskou pre dobro druhých, je to v poriadku. Avšak nemal by byť manipulátorom, „podsúvačom“ vlastnej pravdy a najmä nie učiteľom mladých duší, ktoré sú ochotné uveriť všetkému, čo len trochu zaváňa duchovnom! Pozor na to- neverme každej pravde, nech je akokoľvek pekná, zistime si o nej viac – a až potom jej môžeme skutočne uveriť. A nezabúdajme, že všetko sa mení, preto i to, čo je dnes pravdou, zajtra byť nemusí. Naučme sa byť flexibilní, brať život i ľudí v našom okolí takí, akí sú bez potreby porovnávania sa. Sme jedinečné bytosti, schopné naučiť sa všetko, čo len chceme!!! Čím viac toho vieme, tým viac si uvedomujeme, že možné je čokoľvek. Privolajme k sebe svetlo, obklopme sa ním aby z nás bola žiariaca bytosť. Zatvorme oči, zhlboka sa nadýchnime a položme ruku na srdce. Nahlas povedzme: Milujem sa a prijímam sa taká/ý aká/ý som! Uznávam a prijímam všetko, čo som sa naučil/a. Chcem naplniť svoje poslanie v tomto živote tu, na Zemi. Cítim existenciu a podporu spoločenstva vyspelých bytostí svetla, ktorých som súčasťou a ktorá mi posiela lásku a podporu. Úplne splývam so svojim vyšším ja- ja a moje vyššie ja sme jedno. Dovolím láske, vychádzajúcej z môjho vyššieho ja, aby prestúpila celým mojim telom a naplnila každú bunku môjho tela. Cítim svoj božský pôvod. Verím, že všetko príde v pravý čas a tou najlepšou cestou. Pozerám na každého, ako na človeka, ktorý rastie a rozvíja sa, a tak vidím aj seba.
No a to som pôvodne chcela písať o inom !!! Dúfam, že som vás touto mojou dlhou úvahou príliš neznudila 😀
Prosím vyjadrite sa, ako duchovné dovolenky a útlmy vnímate, teda či aj zvyšok národa je na tom podobne 🙂
Cítim z tvojho príspevku smútok a sklamanie,akoby ti plakala duša,za týmto je asi niečo viac,ale to ty vieš.
Ja tieto rytmy v sebe cítim už dlho,sú obdobia,kedy sa mi všetko darí,som priam zaplavená eufóriou a chuťou pracovať,či už fyzicky,alebo v duchovnej oblasti.A potom príde obdobie,ked sa mi doslova všetko znechutí,až zhnusí a vtedy si len leňoším a robím niečo úplne iné,ako bežne.Dosť mi vtedy pomáha,ked si trocha všímam radosti a starosti mojich priateľov,susedov,sledujem filmy,hlavne prírodopisné,príjemnú hudbu,to ma potroške vytiahne späť.A potom nastanú zasa normálne dni,kedy sa venujem duchovnej práci s pocitom úžasnej radosti ,že robím tú najsprávnejšiu vec.
Saltinka,
je v tom skutočne viac, „TO“ som len naznačila…
rezonuje to vo mne dlho (možno by to bolo stálo aj za väčší článok, nie len spomenutie v tomto), pretože sa stalo niekoľko situácií, ktoré mi ukázali pravú tvár ľudí (ktorí sú – alebo skôr boli na vysokej duchovnej úrovni a dokázali vďaka egu a pýche poriadne klesnúť), ktorých som pokladala za vzory (skutočné vzory nemám, ale žiadne iné prirovnanie ma nenapadlo). je smutné, keď sa niečo také stane…
toľko môj skrytý smútok, asi to robí aj toto divné obdobie, veď inak mi skoro nič nevadí 😀
Mariaaab
takýto typ sklamania som aj ja zažila,alebo to ani nebolo sklamanie(len ja som to tak vnímala),ale skór by som povedala,že išlo o otvorenie očí.Až sa človek dostane na istú pozícicu v živote-akoby to zrazu z neho vyplávalo von,lebo si myslím,že to tam muselo driemať- doslova sa nám mení pred očami.Niekoho omámia peniaze,niekoho vlastná moc,niekto si dodáva sebavedomie manipuláciou ľudí,zrazu,ľudia začnú trpieť velikášstvom,vlastná pýcha im zatieni úplne zdravý pohľad na realitu.
Aj takéto situácie patria do nášho života,aj toto sú zrejme lekcie,ktoré máme zvládnuť a naučiť sa správne na ne reagovať.A možno je to len upozornenie,aby sme si ľudí neidealizovali,aby sme kráčali vlastnou cestou.Mój svokor,ked synátor opakoval nejakú blbosť po otcovi s obľubou vravieval: Len to dobré si zober.
Myslím,že v tom bola hlboká pravda.Takže aj my by sme si mali osvojiť to,čo nás vnútorne oslovilo,ale nedávať si nikoho na vyšší piedestál,ako sme my sami.
Mariaaab
ako som pisal nedavno zlatej Eldhwen…nadych a vydych. Taky je cely zivot. Myslim, ze cim skor sa prisposobime tomuto rytmu tym budeme vyrovnanejsi. Asi kazdy pozna v svojom okoli niekoho kto odmietol vydychnut (holt taka je dnesna doba) a Zivot sa len uskrnul a zlomil ho.
Netrap sa tym, ze ludia ktori Ta ispirovali nejako zakopli na svojej ceste. Ja suhlasim so Saltinkou, ze su to lekcie.
Vnimam to tak, ze vzdy ked sa uz clovek dostane o stupienok vyssie pride „skuskove obdobie“ ked nezvladneme spadneme o par schodov nizsie a makame znova.
A ak nahodu mas ten pocit, ze si vzdy opornym stlpom pre ludi ktori potrebuju pomoct ale Ty sama sa nemas o koho opriet…vedz, ze Ty uz sa mas opierat o tych hore a nie o ludi. Ja viem, ze sa cloveku ziada opriet sa o nieco fyzicke ale to uz je proste taka dan podla mna. 🙂
Mark,
ďakujem, krásne si to napísal! hlavne ten koniec sa mi páčil! v duchovnom svete sa skutočne opieram najmä na tích hore, ale je to iné ako naša fyzická realita.
naučila som sa však, že skutočne nikto nie je viac ako my, a hlavne- nemáme si nikoho idealizovať.
ja mám jedno veľké šťastie /a nesmierne za to vesmíru ďakujem!!!!!!!!!!!!!!!/, že vždy, keď urobím čo len malý prešľap, dostanem hneď /s prepáčením/ po papuli 😀 preto fungujem tým štýlom, že dopredu zvažujem každý krok a sebakontrola je moje druhé meno 😀 … škoda, že to nefunguje aj u druhých, ako by nám bolo krásne!!!
mariaab,
prajem veľa síl a lásky. K tej sebakontrole, tiež to nie je žaidna výhra. Nemôžeš dať zo seba všetko čo ťa dusí. Krásne sa to píše, ťažšie praktizuje, tiež som z tých, ktorí zvažujú každý svoj krok a slovo ešte predtým, ako ho urobia či povedia.
Krásne si to v tom článku vystihla, presne toto trápilo aj mňa, už je to našťastie minulosť, ale potrebovala by som sa toho zbaviť, lebo tuším, že je to niekde hlboko vo mne stále ukryté.
Predchádzajúce príspevky sú veľmi pravdivé a nezostáva mi nič iné len súhlasiť. Drž sa a hlavne si ver, že to čo robíš, je pre teba to najlepšie.
hm… ako keby som sa pozrel do zrkadla 😀 len asi tam chýba trošku, rovinka. Prečo ? 😀 lebo sa mi zdá nevyvážené liezť, len do kopca a z kopca, tiež bolia nohy , a tou rovinkou sa snaží mág prechádzať nad pochopením prežitého . No a niekedy tí, čo sú pri nás blízko, majú iné cesty na programe ako ja , a možno že v tom je práve ten problém, sa nad to pozrieť ako na poučenie. Ak si uvedomím, že všetci sme jedno a nekvári ma honba za poznaním, tak vždy niečo príde, čo ma rozhodí do neporiadku
života a už som zas nezbedník opičiak … hi hi hi 😀 a treba si uvedomiť že mladý majú ešte neskrotenú silu… hm 😕 minule som sa tiež niečo snažil vyvážiť v rodine
ale akosi to nevyšlo, a tak som pochopil že každá dušička má svoju cestičku k svetlu..
poznania svojho JA ..a vyváženosť emócii priťahuje hi hi hi 😀 a nezabudni sa usmievať ak plačeš … 🙂 to je moje motto
Héj a chýba mi tu ten krokodíl…. kde je.. ?
akurát som počúval (My Peaceful Place by Paul Collier) , čítal tvoj článok zrazu
ma ovládol pocit takého zvláštneho pokoja – spolupatričnosti ….
Neboj sa, to čo opisuješ v svojej úvahe som už zažil x krát , tak ako asi každý znás , ale ber to s rezervou , z hlboka sa nadýchni , pusť si Paula a usmej sa sama na seba . Si predsa jedinečná a úžasná bytosť plná lásky a aj keď je teraz „noc“ a nič sa nedarí , nevadí , však vieš , že zajtra bude opäť „ráno“ a po ňom „krásny deň“ ….
a treba myslieť na krásne veci.. lebo sme tvorcami.. a tým že myslíme vlastne tvoríme …. nečítala si „hovory s bohom ?“ zas zabúdaš ? alebo nesúhlasíš ?
nakoniec sa tiež dopracoval ku kybalionu , zvláštne že ? 😀
Mariaab
Ešte dva rázy som to prečítal… nm.. ďakujem …obrátil som sa späť na pozretie prežitého… a myslím si že nič nie je pravdou.. len to čo momentálne prežívaš..ale aj o tom už mám pochybnosti…dostal som sa k moru pokoja.. všetko čo som prežil bolo ničím proti tej majestátnosti lásky, tam som pochopil že, neexistuje dobro alebo zlo
všetko je to len pre to, aby sme pochopili Lásku a Strach ale aj že to musí tak byť, lebo práve na tejto polarite vznikol život. Škoda, že sa moje pocity nedajú napísať. A ešte niečo som zistil, že všetci sme jedno ale zároveň jedinečný v tomto stvorení a hlavne veľmi dôležitý práve pre to, čo duša cez nás prežíva , a duša chce prežívať, inak by tu nebola… hm.. 😕 S láskou Čikitet
… neexistuje dobro alebo zlo
všetko je to len preto, aby sme pochopili Lásku a Strach, ale aj že to musí tak byť, lebo práve na tejto polarite vznikol život. Škoda, že sa moje pocity nedajú napísať. A ešte niečo som zistil, že všetci sme jedno ale zároveň jedinečný v tomto stvorení a hlavne veľmi dôležitý práve pre to, čo duša cez nás prežíva , a duša chce prežívať, inak by tu nebola…
AMEN, zachytil si pravdu múdrosti alebo múdrosť pravdy …
Ahoj Čikitet,
som tu, len nestíham 😀 v posledných dvoch týždňoch mám toho nad hlavu a asi sa to len tak skoro neupokojí! budem tu len sem-tam…
Ďakujem vám všetkým za krásne slová!!!
v poslednej dobe mám všetkého akosi priveľa: more práce v práci, veľa ľudí doma, na nete, musím fungovať aj ako manželka a mama…tak som zistila, že týždeň má málo hodín. chytila ma akási jesenná nostalgia a zamyslela som sa nad uplynulým obdobím, navyše sa „niečo“ deje, čo ma mierne vyvádza z rovnováhy…
ale viem, že všetko ide ako má byť!
mariaaab,
Ako by si opísala mňa.Iba s tým rozdielom (a skutočne nevie kto je na tom ako),že po rozvode,po skoro štvrťstoročnom,mi zostali dve deti(ale vyrovná sa to celému majetku).Ani cent,ani práca,ani láska.Nieže nestíham,ale nemám čo stíhať. Ja osobne by som brala to nestíhanie,i keď každý extrém má svoje zápory.Aj teraz tu píšem,i keď viem,že tvoj blog moje príspevky neberie.Źivot je o sinusoidách.Ale aj keď sme dole,tak sa posúvame ďalej,hoci si to momentálne nemyslíme.Robíš pre ľudí veľa,a aj z tejto situácie vyjdeš ako víťaz,s novým „vedením“ a videním. Posielam veľa lásky….
Groover,
vďaka za pekné slová!!!
Eldhwen,Mariaaab
prajem krásny víkend,slniečko v duši,nech sa vám všetko vydarí
Saltinka,
ďakujeme!!!! náročný bude…. budeme potrebovať kopec sily a nervov… 😀
héj… blíži sa polnoc “ je tu nejaká podivná energia … budem sa nato musieť pozrieť bližšie hi hi hi 😀 no asi si vycestujem… 🙂 😀
Ciki,co si zistil???
nejaké stretko za istým účelom.. 😀 ? žeby meditácia? alebo sabat? hm.. 😀
aurík… potom niečo…. žieňa Martinkou zovú a ďalšie … žeby mariaaab
všetko také zvláštne ..žeby tajomstvo? zvláštna energia…. vyzerá ako liečivá.. 😀
Čikitet,
ty jeden!!!! určite si u nás bol!!! všetko vyzradíš!!!!
no a ešte mi povedz, koľko nás bolo 😀 😀 …..
Mariaaab,ja som to tiez tusila,Ty potvurko malaaaa 🙂
už som ticho …ani muk nepoviem…. 😀
Naozaj pekne pisete ludkovia, bytosti :-).
… srdecny usmev cez slzy je bezny jav … 😉 aky paradox …
… svet ta nepotrebuje a nevadi to, nic sa predsa nedeje … ved vsetko a nic je dolezite … vznik a zanik … nic sa predsa neudeje 🙂 … uz ani sklamania nebolia, nie su sklamaniami … iba pocit, ze je to pochopenie toho, co je a byt ma, ze je a deje sa, ako sa ma … akoby bolo dokonane 🙂 … zvlastny pocit, hmmm … kazdy je predsa nahraditelny 🙂 … i ked a samozrejme a jedine jedinecny … nic sa nedeje … a zaroven sa deje vsetko 🙂 🙂 🙂 … spojenie jedinecnych bytosti moze byt zaujimave … pravda … flexibilta … pravda … ked treba, „iba“ konas … plynuca ako „udalosti“ same 🙂 …
práve opak je pravdou… ste potrebný… jedinečný… dokonalý…a práve preto že sa deje …óóó temnota či nevieš že tvojim cieľom svetlo jest? Nič s tohoto sa nestratí ani ten najmenší medzi vami a každý je potrebný… ver lebo skúsenosťnám nad hviezdy dostatočnú… 😀
Čikitet,
vďaka, už som to chcela baliť 😀 😀 😀
… tu su „kufre“ vzdy v pohotovosti … 😉
tak že kufre majú kolečká ? no teda a mne sa ani to telo nechce zobrať zo sebou. A vy by ste čo ja viem čo chceli baliť… hi hi 😀 z astrálu by ma s kuframi vyhodili. 😕
No čo so sebou… všetkých päť švestiek, nie? 😀 … tak sa to hovorí 😀
u nás päť slivák 😀
no čersvé už nie sú a sušené môžem až na vianoce … tak že ako sa hovorí maximalne tak s holým zad… 😀 a v tejto zime by som radšej doma trčal hi hi …až do druhého novembra
ozaj..
Okolo cintorína išla mladá deva a moc sa bála.. stretla starčeka a vraví
„Otče,idete okolo cintorína na druhú stranu?“
„Áno dievčatko idem.“
„Chcela by som ísť s vami,viete já sa veľmi bojím“
„Éj veru dievčinka aj já som sa bál,pokiaľ som ešte žil “ hi hi hi hi 😀
Čiki,
zasa sa vyzliekas??? Ty niesi nahodou stripter??? 🙂 🙂 🙂
Takze s holim zadkom,hmmm…
Prečo len do druhého novembra? ja by som sa do teplých krajín odsťahovala na polroka! zima fúúúj!!!!!!!!! ja chcem leto, ja chcem leto, ja chcem leto!!!!
a môžeme behať aj s tým holým…:D
Noooo,len co s tym zagulatenym zadkom a celulitidou ??? 🙂
Mirka!!! nevyzrádzaj!!! 😀
pssssssssssst,uz som tichuuuuuuuuuuuucko 🙂
čo myslíš prečo je môj druhý anjel opičiak Sun “ Hanuman“ ,keby si ma oholila tak môžeš tkať koberce hi hi hi 😀
Tak aj ked si vyzlečený si oblečený 😀 😀 😀
A kedy je všetkých svätých alebo „Haloven“ to už môžem chodiť po vonku hi hi hi 😀
Ahaaaa!!!
som nepochopila ten druhý november!!!
jééj to aj ja už môžem vísť von bez maľovania a česania 😀
už len obojok.. vlastne viazanka chýba a všetko je v poriadku 😀
a ľúbim aj med, zima mi nevadí a ani teplo…. 🙂
a po susedoch kto roznesie upozornenie aby deti nepúšťali von hi hi hi 😀
A u vás ho kto nosí? …. asi pošlem manžela…. 🙂
prosíííííím ? spadol som zo stoličky hi hi hi hi hi 😀 metlu som jej už nachystal k dverám.. 😀 😀
Nebodaj je aj ona rovnako postihnutá ako my tu 😀 😀 😀
Tá vidí každému až do duše a ani pomôcky nepotrebuje, je z apoštolskej rodiny
hi hi , keď ju ako malú za pravdivé slová zavreli do izby, vždy ušla. A nikto z veriacich si to nevedel vysvetliť ako sa to stalo hi hi hi 😀
No doparoma, tak to musíš sekať dobrotu, inak všetko zistí 😀
… u nás je to našťastie opačne 😀
jááj, keď nám tu skáčeš do dialógu sa nečuduj, pekne čítaj od vrchu!!!
Ťažko žiť s anjelom v jednej domácnosti, ak tie jasnomodré oči stmavnú 😀
už nemusím ani myšlienky čítať hi hi hi 😀
No asi je to lepšie ako s drakom 😀
by si mal tie chlpy ohorené 😀 😀
no sak my sme anjel a drak v jednej ddomacnosti, takze zvlastna kombinacia 😀
no teraz uz si tu fakt pripadam ako nenormalna medzi „normalnymi“ 😀
To nemôžem sľúbiť, lebo ak mi príde iný obraz, tak pôjdem tam… kam ma vedomie povedie, niekedy musím voliť čo je dôležitejšie, a ten neposedník „Hanuman“ tiež nič nenechá na náhodu… 😀
No Aurík,
takže to pozvanie na sabat je odmietnuté…. sme sa zbytočne tešili…. 🙁
no tedaaaaa…. ale aspon ze nas prisiel pozriet na reiki 😀
Nooo, ale ty si nebola v kúpeľni!!!
1 2 3 4 čierny …… ďakuje pekne dobrý deň prajem
to je všetko ? 😀
v kupelni, nie.. ale ty si mala verit v cestny a neskazeny charakter :D:D
Pásikové reiki 😀 😀 😀 to je dobré!!!!
to by som ho musela lepšie poznať….
ale Hanuman je žartovník, takže…. nevieš,čo môžeš od neho čakať!
Hanuman nepatrí nikomu a nikdy nikomu nebude patriť , jeho sloboda je potvrdená a tolerovaná všetkými najvyššími bytosťami, je opičí kráľ
a ak sledujež ako sa správaju opice tak mnohé porozumieš“ v čínskom kalendári som v znamení opíc hi hi hi hi 😀 a prvý krát som sa to dozvedel na jánošíkových slávnostiach v Terchovej od mojej babičky… ktorá videla budúce príbehy… 😕 🙂
Sloboda nesloboda, chceli sme ťa pozvať na kávu alebo čajík …
vieš , boh zistil že jedli Adam a Eva zo stromu poznania až keď sa obliekli, tak že nerozumiem tomu, čo je na nahom tele nedokonalé, tak že sa za to treba hanbiť? 😀 a čo v nemocnici hi hi hi „v pôrodnici“ zázrak zrodenia
tam sa kto hanbil… hm 😀
Prišla mladá dáma do pôrodnice a pýta sa doktora
“ Pán doktor ako to porodím ?“
„No mladá pani predsa tak. ako ste to splodili“…
„Pre Boha , na zadnej sedačke škodovky a ešte k tomu som mala nohy vonku!!!!“
Ale bol si slušne pred dverami….či som zle videla 😀
dá sa to, ale nerobím to, lebo sa toho všetci boja. Potom je z toho pre dotyčných trauma … 😕
Čiki,
ja zvoním alebo brešem 😀
rád sa baví a aj smeje.. hi hi hi 😀
… nuz, ja musim svietit, bo ma pred chvilou chlapci od police odstavili, hmmm 🙂 … ci ako ciki, tmavnem 😉 chi
… dakujem TI 😉 …