Mala som v úmysle začať úplne inak, ale keďže sa veci neustále dejú, rozhodla som sa napísať vám moje zážitky z posledných dní. Ako to súvisí s touto témou? Veď uvidíte…
Najskôr však troška teórie. Neviem, kto prvý prišiel na to, že všetko, čo si v našej hlavičke nespracujeme, sa nám odrazí na našom fyzickom zdraví. Je to ale úplná pravda! Presviedčam sa o tom dennodenne a žiaľ i na vlastnej koži! Takže toto je môj príbeh!
Všetko začalo cca 12 rokov dozadu, kedy som mala po pôrode problémy so štítnou žľazou. V priebehu dvoch rokov sa všetko dalo dať do poriadku a nemusela som brať nijaké lieky. Avšak po tom všetkom mi v krku zostala malá vodová cystička, ktorá bola v blízkosti hlasiviek, a taká mini, že lekári nepokladali za potrebné s ňou niečo robiť. A veď aj načo, keď som bola v poriadku…Roky plynuli, až mi v lete minulého roku vypovedal organizmus poslušnosť (vďaka môjmu šialenému životnému tempu). Keďže každé zlo je na niečo dobré- aj v tomto prípade sa to potvrdilo- nielen že som si riadne odpočinula, ale pri sono kontrole mi lekár zistil, že tá minicysta sa rokmi obalila kalcifikátom (telo si ju rokmi odizolovalo z organizmu) a bolo by veľmi vhodné ju vybrať, pretože začala deformovať pravý lalok štítnej žľazy. No zhrozila som sa…veď som predsa v poriadku!!! Samozrejme som začala hneď pátrať, kde je chyba a čo je príčinou súčasného stavu! Čistenia a rôzne nápravy však veľmi nepomáhali (aj keď možno áno- len som si nevšimla 😀 )
Štítna žľaza súvisí s našou kreativitou- s tým, čo radi/neradi robíme, čo nám prináša/neprináša radosť. A v neposlednej rade s plnením našich snov (ich možnosťou/neschopnosťou realizáciou, zmarenými plánmi, všetkým, čo sme chceli a podarilo/nepodarilo sa nám dosiahnuť). No a vodové cysty sú 
nevyplakané slzy. V mojom prípade som si izolovala to, čo som nerada robila, sny, ktoré som si nedokázala plniť. Takto som to vylúčila z organizmu bez toho, aby mi to škodilo. Začala som robiť veci, ktoré ma napĺňajú radosťou a šťastím, robiť si plány (ktorých realizáciu a plnenie nechávam na vesmír). Netrápim sa a nemyslím na minulosť (čo sa mi nepodarilo, čo som nezvládla, pokazila či nesplnila) našťastie pre moje zdravie! Inak by som mala problém nie s cystou, ale s celou štítnou žľazou. Poviete si, prečo som ju nedokázala zlikvidovať??? Pýtala som sa to často… avšak viem, že pokiaľ niečo smieme, tak to aj dokážeme! Preto to, že som musela nakoniec operáciu absolvovať, neberiem ako tragédiu. Znova použijem to moje tradičné- každé zlo je na niečo dobré- okrem odpočinku, mora času na premýšľanie a prehodnocovanie, som čítala, napísala tento článok 🙂 a stretla som kopec úžasných lekárov, sestričiek ale i pacientov. No a moje zážitky z nemocnice? Všetci pacienti, ktorí boli na zákrok so štítnou žľazou boli ženy! Nevidela som jediného muža!!! Žeby sme my ženy boli všetkým frustrované? Nerobili čo nás baví? Neplnili si svoje sny? (no že sa to týka hlavne žien, to sa ani nečudujem- už len kolobeh: práca, upratovanie, varenie, žehlenie, pranie… a stále dokola- koho by to bavilo, pokiaľ nemáme čas na seba a svoje hobby?). Ťažko povedať… jediné, čo ma napadlo bolo to že sme asi príliš skostnatelé a nedokážeme sa prispôsobovať! Zotrvávame v starých zabehnutých koľajách, bojíme sa riskovať, nechceme sa nechať unášať prúdom života. A to je tá chyba!!! Život sa neustále mení, nič nie je stále, musíme sa naučiť ísť s tokmi energií, inak narazíme! Aj keď nevieme, ktorá cesta je pre nás tá najvhodnejšia, čo nám prinesie splnenie našich snov a či sú vôbec vhodné, aby sa splnili, musíme sa naučiť dôverovať vesmíru (Bohu, Budhovi, Ježišovi… komukoľvek chcete). Veriť, že všetko ide takým tempom a takým spôsobom, aký je pre nás najvhodnejší! Je zbytočné sa niečomu priečiť a snažiť sa nasilu veci meniť- škodíme si tým sami sebe. Musíme sa naučiť užívať si každý deň s tým, čo nám prináša- či je to dobré, alebo zlé. Počúvať a všímať si náznaky, ktoré nám vesmír posila v podobe ľudí, kníh, článkov… Konieckoncov sa ukáže, že všetko má nejaký vyšší a lepší zmysel…
No a čo ja? Momentálne je mojou prioritou sfunkčniť polovicu štítnej žľazy tak, aby bola za celú :D. Nemusieť brať lieky a byť znova úplne v poriadku!!!
Napriek prvým šokom z toho, že musím ísť na operáciu, som bola asi jediná, ktorá nemala z ničoho strach a všetko brala s absolútnym pokojom 😀 Nakoniec- čoho som sa mala vlastne báť??? Viem, že všetko ide v súlade s plánom mojej duše, že zmeny sa neustále dejú a teším sa z nich! A budúcnosť? Užívam si prítomné okamihy, riešim veci najviac mesiac dopredu a ak sa niečo nepodarí- no a čo? Všetko predsa ide tak, ako má! Ak pochopíme bez reptania, frfľania, plakania či nadávania to, čo sa nám deje, dokážeme si zmeniť aj karmu! Len to všetko vedieť pochopiť! Potom nebudeme mať problémy so štítnymi zľazami, lebo všetko budeme brať s ľahkosťou, všetko budeme robiť s radosťou a nad nesplnenými snami nebudeme smútiť… Preto!!! Snívajme, robme si plány, tešme sa na budúcnosť, očakávajme to najlepšie- to je predsa prirodzené. Avšak ak to všetko nepríde (alebo príde v inej podobe), mali by sme to brať ako požehnanie a vypočutie našich snov. Veď nevieme, čo je pre nás momentálne najvhodnejšie! Až čas všetko ukáže v pravej podobe!
Dúfam, že so Vás príliš neotrávila, ale keď sa človek nudí, tak ho napadajú rôzne veci 😀 😀 😀
Ružomberok, ÚVN, 3.2.2010, 15:06
velmi pekne 🙂
Skvelý článok!!!!
Páči sa mi Tvoj nadhľad a entuziazmus. Radosť čítať takéto veci. Hlavne dnes mi padol takýto článok vhod. Idem sa zblázniť. Zajtra ma čaká najdôležitejšie rozhodnutie doteraz. A ja prvýkrát neviem, čo mám robiť. Nevidím prúd, ani znamenia…..NIČ. Je to len na mne a tá zodpovednosť za svoju budúcnosť je krutá. Priblížim to tak, že ma čaká posledný rok školy, mám popritom prácu snov, ale môžem mať prácu mojich detských snov(rádio)- v hlavnom meste. A teraz neviem, nechať všetko a ísť do neznáma, alebo si vážiť, čo mám. Oboje sa popri škole asi nedá.
A ešte k tomu niečo na tom bude s tými chorobami, kýcham o 106….. 😀
Každopádne Ti držím palce- a želám VEĽA ZDRAVIA pri plnení Tvojho vyššieho plánu hry 😉
Mari,
veľmi poučné a skvele vedieť do budúcnosti aj pre ostatné baby ako sa vyvarovať problémom so štítnou žľazou 😉
ďakujem…
…a ešte niekto si karmu vyrovnal pomocou operácie v poslednej dobe okrem teba mňa? 😀 😀
Som rada, že všetko necháš plynúť, veď naozaj to ide tak ako má :d Inšpirujúci článok.
Do 20teho máš zakázané čistiť iných ale čistíš len seba: ))))):D aby ostatný vedeli že nemajú otravovať so svojimi problémami dokým sa nedá dokopy M. :).
pripájam sa, ale kto na ňu dohliadne? aj tak si urobí po svojom… baran jeden 😛
ROZKAZ pane 😀 😀 😀 !!!
Mariaaab,
Prajem veľa zdravia a odporúčam, ak to lekár nezakázal, toto 10 minútové cvičenie jógy, ktoré aj vyrovnáva funkčné poruchy štítnej žľazy:
http://cestalasky.wordpress.com/2009/08/22/10-minutova-zostava-jogy/
Minne,
ĎAKUJEM!!!! keď budem mať rez zahojený, tak budem skúšať!
Vela pohody a rychle uzdravenie prajem.Dakujem
Neboj veď ja jej klepnem po prstoch už :):D
….ja sa nebojím 😉 dohliadneme spolu 😀
Nykasso,
ďakujem !!!
nemaj obavy, nech sa rozhodneš akokoľvek, bude to dobré, pretože máme vždy na výber z viacerých ciest. keď máš viac možností, je aj viac cieľov.
držím palce, nech je tá, ktorú si vyberieš, pre teba tá NAJ 😀
Majka, som rada, že všetko dobre dopadlo, a zasa si medzi nami. Prajem len to najlepšie a veľa, veľa Lásky.
Krasny a poucny clanok 🙂
Posielam vela vela lasky 🙂 :-*
Ahojte,
asi je to odveci k tejto teme, ale vzdy, ked sa snazim nejako vedome smerovat svoju energiu na duchovne veci, hrozne ma rozboli hlava (zadna vrchna cast). Ked s tym prestanem, prestane takmer v sekunde aj bolest. Je to normalne? Co s tym mam robit?
skús spievať mantru ómm a daj vedieť ako to na teba pôsobí, a podľa toho ti aj ja budem vedieť povedať viac 🙂
Nikdy ťa nenapadlo, že aj tvoja duša potrebuje voľnosť? hihi
velmi sa teraz potykam s operaciami z kazdej strany. teda ja a otec. hihi.. no, nie. je toho viac. neviem tiez ci mam ist si dat vybrat myom na maternici, ci nie. ale asi mi to vychadza uz po urcitej dobe snazenia, ze mam. totiz, snazila som sa … aj prirodne aj duchovne liecit, nepomohlo. uz len dufam, ze viem, z coho to je. ak mate niekto skusenosti a viete poradit, tak budem rada. mne to vychadza partnerske vztahy, sebaprijatie, zbavit sa strachu.. ale konkretne?? hmm. snad mi pride odpoved z mojho vnutra. 🙂
Odpusti hlavne sebe a mame … skús tuto popátrať- neodpustenie a hnev.
A váž si viac samú seba (ako ženu) 😉
Majka, na fyzickej úrovni by som volila mäkké techniky – určite je to teraz všetko po zákroku napäté a taká Kiblerova riasa a trošku prikladanie dlaní a robenie riasy do C a S písmenka na trapézoch…to by nemuselo byť zlé 🙂 čo povieš, Devalon?
a keď sa jazvička zahojí, tak mäkké techniky na jazvu – ale mierne, štítna žľaza je na fyzikálnu terapiu veeeeľmi senzitívna
😀
Vďaka za radu 😀 mám už dva roky po operácií 😉 včera som bola na kontrole (4hodiny čakania a jedna prečítaná kniha) … od začiatku som bez liekov, všetko mám ok, veľkosť polovice štítnej od operácie bez zmeny…. podľa doktora som anomália 😀 … a to stačí len počúvať svoje telo 😉
Kiblerova riasa môže byť .. a najlepšie keď má človek svalovicu hihihi : )
Nykasso:
toto som včera našla, možno ti to pomôže:) :
“ Ak stojíš pred dvoma rozhodnutiami a nevieš si rady, jednoducho si hoď mincou. Nie preto, že by mala rozhodnúť za teba, ale pre ten moment, kým je vo vzduchu – a ty odrazu vieš, v ktorú možnosť dúfaš. „
dakujem maji, ano, vyborny postrech. stale som mala pocit, ze to sebaprijatie, ale asi odpustenie tam ma byt najprv. mame???? hm. nemam pocit, ale skusim to. 🙂
hnev? to tiez skusim, nenapada ma konkretne. 🙂 popatram, dakujem.
tak super, ze si to zvladla tak vyborne a po dvoch rokoch si stale viac fit. 🙂 drzim palceky. 🙂
Môže byť aj vnútorná nespokojnosť- nie konkrétne hnev 😉
VĎAKA! nie je to až tak ťažké byť ok, „len“ treba počúvať vlastné telo 🙂