Ako som sa zoznámila s duchmi stromov 😀
Už je to zopár rokov späť, koncom októbra, čo som sa zúčastnila trojdňového šamanského seminára v Belúšskych Slatinách. Ale na zážitky z toho víkendu sa len tak zabudnúť nedá 😀 !
Nebudem sa rozpisovať čo všetko sa tam dialo (nielenže si to už dopodrobna nepamätám, ale niektoré boli dosť osobné a veľa mi pomohli v mojom súkromnom živote a vzťahu k niektorým ľuďom), ale aspoň to 
najzaujímavejšie vám napíšem.
Po úžasných bubnovaniach (no to vám poviem, zážitok ako žiaden iný! zvyknutá som bola na pokojné tichučké meditácie a teraz riadny rachot 😀 ….ale úžasnýýýýýýý) a niekoľkých cestách (tak sa nazývajú meditácie), sme vyrazili do Manínskej tiesňavy. Každý, kto tento kraj pozná vie, aká je tam krásna krajina, vysoké skaliská, potok…..no a tam sme dostali za úlohu skontaktovať sa s nejakou prírodnou bytosťou a potom s duchom krajiny. Každý sme sa vybrali iným smerom, ja som absolútne nevedela, čo robiť a ako to všetko dopadne. Len som sa riadila radami: nájsť si niečo, čo nás upúta, dať dar (niečo prírodné, alebo čo máme radi: ovocie, koláč, slnečnicové semiačka, oriešky…) a potom sa s tým skontaktovať. Vošla som do lesa a išla len tak, snáď a niečo upúta…po chvíli som uvidela rozvetvený strom. Pomaly som k nemu šplhala, pretože bol v riadnom kopci. Ale nad ním bol ešte zaujímavejší a viackmenný strom. Tak som nakoniec sadla oproti nemu, pozorovala som chvíľu krajinu, počula ako niektorí v diaľke bubnujú a spievajú. Bola krásna slnečná a i keď už chladnejšia jeseň, lístie sfarbené, na skalách sa odrážali posledné slnečné lúče. Pekný čas na výlet do prírody. Ale čo teraz? V duchu som si hovorila, čo tam preboha robím??? . Ale ozval sa vo mne baran- snáď sa nevzdám! Začala som sa sústrediť na to, prečo som tam vlastne prišla. I keď bez akýchkoľvek očakávaní…..veď nejako to dopadne! Zahrabala som do lístia darček a poprosila ducha stromu, ak chce, alebo mi má čo povedať, aby sa so mnou skontaktoval. Chvíľu som pozorovala strom, potom zavrela oči , ale v mysli ho stále videla. Po chvíli sa spoza jedného konára objavila usmiata tvárička a niečo ako vlasy. A po tom začala naša konverzácia:
-Prečo má oranžové vlasy a pripomínajú mi skôr oheň…pomyslela som si.No a hneď nato som dostala aj odpoveď:
-Čo sa čuduješ? Veď je jeseň?!
-A prečo ich máš ako plamene, dohora?
-Veď fučí, nevšimla si si?
No som ja ale blbec! Pomyslela som si…. 😀 Spýtala som sa ho, či má pre mňa nejaké posolstvo, alebo správu. Povedal že ani nie, len mi povedal, aby sme ich milovali, pretože sa stromy ničia a im je z toho smutno. V tom ma napadlo: čo sa stane s duchmi stromov, keď už nemajú svoj strom? Uvidela som obrovskú postavu s roztvoreným plášťom, v ktorom bolo veľké množstvo duchov stromov. Čakali tam na narodenie ďalšieho stromu. Poďakovala som mu za možnosť vidieť ho a porozprávať sa s ním. On mi povedal, ako je rád, že niekto za ním prišiel a porozprával sa s ním. Ešte sa ma spýtal, či mi môže niekoho ukázať. Samozrejme, bola som zvedavá! Predstavte si, on mi priviedol ducha stromu, pri ktorom som sa zastavila predtým! Bol podobný tomu oranžovému, ale keďže jeho strom bol schovaný medzi ostatnými, listy mal z väčšej časti zelené. Preto i jeho vlasy boli zelené. Poďakovala som sa im obom za krásny zážitok, niečo také sa predsa nestáva každý deň! Rozlúčili sme sa a ja som sa sústredila na ducha krajiny. V meditácii som lietala nad Váhom, nad lesmi kde máme chalupu, až som sa vrátila späť na miesto, kde som sedela. Oproti mne boli sivé skaly a ja som nad nimi uvidela tvár, šedivé vlasy a fúzy s bradou, ktoré viseli dole tými vysokými skalami. On bol nad nimi, hlavu podopretú rukami a pozeral na mňa. Na hlave tenučká strieborná korunka. Tak toto som nečakala…. náš rozhovor sa týkal môjho života, preto mi prepáčte, že nič konkrétne nenapíšem. Ale to, že sa mi to nezdalo, alebo že to nebol výplod mojej fantázie sa mi potvrdilo večer. Po návrate späť na chatu, sme si rozpovedali zážitky. Niektorí boli za paňou potoka, niektorí za duchmi stromov, skál … ale najväčšie prekvapenie bol pre nás duch krajiny: všetci sme ho videli takmer rovnako! Takže skutočne to nebol výmysel či fantázia!
Akú mám pre vás, ktorí chcete komunikovať s duchmi stromov radu? Chodievajte do prírody s otvoreným srdcom, s vnútorným úsmevom a vždy všetky bytosti prírody pozdravte. I keď ich fyzickými očami nevidíte, sú tam! Ak sa vám bude páčiť nejaký strom, pochváľte ho. Duchovia stromov sú úžasní, zaslúžia si našu lásku i vďaku za to, že sa starajú o „pľúca Zeme“. Ak chcete s nektorým „hodiť reč“, prineste mu darček. No a potom len čakajte… ak budú ochotní, dočkáte sa úžasného zážitku!
Máte aj vy nejaké podobné zážitky? Napíšte…
krásna stretnutie, práve v lese v takýchto chvíľach človek vie, že stretol boha
krásne stretnutie, práve v lese v takýchto chvíľach človek vie, že stretol boha
A čo by mal byť pre takého ducha stromu darček?Niečo konkrétne či to môže byť aj koláč…?
To je krásne, títo tvorčekovia sú asi teraz dosť nešťastní,ked sa musia pozerať na devastáciu našich lesov,parkov roznymi chemikáliami,výrubmi.Toto by sa malo dať povinne čítať deťom v školách ,snáď by potom odmalička sa naučili chrániť prírodu.
Filip,
je to v texte napísané: buď niečo prírodné /ovocie, oriešky, semiačka…./ alebo niečo, čo máš rád /a tam môže byť aj napríklad náramok, prstienok, prívesok. ja som napríklad raz použila /keď som nemala pri sebe nič vhodnejšie/ obľúbený prívesok- bola to ružová kvetinka z moduritu, alebo takej nejakej modelovacej hmoty a „zobrali“ aj ten 😀
Aky krasny prispevok. Az mi srdiecko zaplesalo, dakujem.
Nic není mrtvé. Vše v přírodě je oživeno bytostnou silou a lidé jejichž jemný zrak se otevřel, mohou vidět přírodní bytosti, které oživují přírodu. Svět je něčím nádherným. Ty největší zázraky nám leží před očima…je to příroda. Ona žije, sama se čistí, vyvíjí a to vše podle předepsaných pravidel – zákonů stvoření. 🙂
Krásnej článek, děkuji za něj!
Mariaaab, pekny clanocek,akoby som citala knihu od Doreen Virtue. Opisuje taketo zazitky v knihe Vily alebo aj Leceni s vilami. Krasne zazitky z Doreeninych ust, vlastne celkom ako tvoje. Skusala som sa riadit niektorymi radami co popisovala, ale dlho som nevydrzala… Popisuje komunikaciu s Vilami, duchmi rastlin,stromov,skriatkov… Je to uzasne citanie, ale mam malo trpezlivosti,takze ja som sa ziadneho zazraku v prirode nedockala… Aj ked uz od malicka som si vsimala na rastlinkach a hlavne na stromoch, ze na svojich pnoch maju akoby nakreslene tvare… Ja som si myslela,ze je to len moja detska fantazia,ale preslo takmer 20 rokov a tie tvare mi pripadaju zive stale…
Dakujem Mariaaab…tento clanok je proste nadhera. A nieco to vo mne spustilo pretoze sa mi tlacili na konci clanku slzy do oci. (mozem v sebe badat, dakujem)
Poviem Ti…ked som toto leto videl na zahori polamane borovice ako zapalky a vyvratene stromy z korenov bol som z toho taky zniceny az ma srdce bolelo. Ja proste stromy milujem.
ahoj, tuším máme rovnakú učiteľku, chodievaš aj na bubnovacie skupiny, resp. bola si odvtedy na šamanskej akcii? možno sa poznáme 🙂
Ahoj Snakebite,
bola som u Zorky, ale akosi sa mi odvtedy nepodarilo ísť na ďalšie akcie. páčilo sa mi to, ale skôr som na tichšie a menej živelné veci /asi preto, že vo fyzickom svete ich má až-až!!!/ 😀 😀 😀
Zdravím =)
Tak nechal som sa inšpirovať týmto článočkom a vybral som sa ako zvyčajne na bicykli do hory 🙂 cestou ma napadlo, aby som pozbieral nejaké tie žalude, ktoré som zbadal, nech mám čo svojmu stromčeku darovať…prišiel som na jednu lúku, kde stal jeden jediný strom v strede lúky…už veľmi dávno ma zaujal tak som sa k nemu vybral…
prišiel som k nemu a vybral som z vrecka pozbierané žalude, priblížil som sa ku kmeňu a tam som ich zopár položil…sadol som si pár metrov od stromu (neskôr ľahol 😀 som lenivý :D) zavrel som oči a len som cítil krásu prírody a pokúšal sa v myšlienkach komunikovať =)…po pár minútach som však v šoku vyskočil, pretože neďaleko odo mňa zo stromu spadlo jablko..hneď som uprel pohľad na ten strom a na ňom sedel krásny motýľ ktorého krídla malí pekné čierne a oranžovočervené farby..bol krásny, chvíľku na mňa pozeral a po pár minútach sa zodvihol a začal poletovať okolo koruny stromu…potom mi v myšlienkach niekto povedal(kto to asi mohol byť :D), že si mám to jabĺčko zobrať, že je to dar pre mňa…a tak som ho našiel ešte chvíľu som tam pobudol, poďakoval sa a pomaly cválal dom, nech to stihnem do tmy =)
Mec,
aj takéto môžu byť zážitky 😀
na úplný začiatok je to dobré, nie?
No úplne že super..menšia zaujímavosť…ten strom ma zaujal už pred 10 rokmi a odvtedy som pri ňom bol už strašne veľa krát 😀 keď bude pekne a bude sa dať pôjdem sa naň pozrieť aj zajtra =) uvidíme veď časom si s nim hádam pekne pokecám 🙂
Potom napíš!!!!
Ahoj.Aj ja by som chcela vyskúšať porozprávať sa s duchom jedného stromu,pri ktorom sa pár krát zastavím.Je hlboko v lese.Len sa bojím,že budem sklamaná,ak mi neodpovie.A keď mu tam položím darček a sadnem si,čo mám robiť?Meditovať?Alebo len stačí relaxovať a čakať čo sa bude diať?Išla by som hneď zajtra,ale v takomto hroznom počasí sa mi nechce.Mám radšej keď svieti slnko,pretože v tom lesíku svetlo dopadá na stromy ako žiara.Je to nádherné.Poradíte mi prosím?
Nina,
ja na tvojom mieste si pohodlne sadnem,nacham si sklidnit myslienky a cakam… Ale podla mna aj meditovat mozes. Mozno sa Ti to bude zdat smiesne,ale mozes prist blizsie k stromu pozdravit ho a spytat sa ho ci je nieco dolezite co Ti chce povedat, odovzdaj mu darcek,sadni si a cakaj…
Najprv sa Ti mozu zacat zjavovat motyle,vtaky, proste nieco nezvycajne co si predtym nevidela a mozu poletovat okolo teba, casom ti zacnu prichadzat myslienky od ducha stromu…
Drzim palceky 🙂
Nina,
v prvom rade choď s otvoreným srdcom. pokiaľ sa ti nepodarí kontakt na prvýkrát, nebuď sklamaná, všetko chce tréning 🙂 strom pozdrav, zahrab mu v jeho blízkosti darček a popros ducha toho stromu, aby sa ti ukázal, prípadne sa s tebou aj porozprávať. chvíľu na strom pozeraj a potom zatvor oči. otvor tretie očko a pozeraj 😀 nenáhli sa, nektoré kontakty môžu trvať aj hodinu.
želám ti krásne zážitky!!!
p.s.:napíš zážitky
musím byť nejako „osvietená“, aby som komunikovala? teda, spomínalo sa tu „tretie očko“… v mojom prípade by to sice bolo piate (lebo nosim „oči“), ale nemyslim, že som v tomto smere dako rozvinutá 🙁 aj keď sa mi párkrát stalo, keď som bola v prírode, že som dostala strašnú chuť objať nejaký strom. normálne by som ho vystískala až na pridusenie 😀 no neviem, či mám na to, komunikovaťs prírodnými duchmi 🙁
určite že máš 🙂 podla mňa to dokáže každý kdo chce, problem u mnohych je ale v tom že oni sa ani trochu nesnažia…netreba byť sklamaný aj keby sa ti to zrovna nepodarilo na prvy krát….treba skúšať ďalej a myslím že keď sa budeš snažiť tak stromčeky tú tvoju snahu ocenia a nakoniec sa určite prihovoria =)
úsmev 😉
Mec,
presne!!!!!
jooooj, dufam! len skoda, ze je teraz take skarede pocasie 🙁
Ďakujem pekne za odpoveď,najradšej by som letela objímať stromy hneď,ale v takomto počasí by sa mi nechcelo sadnúť si na zem,lebo si domov neprinesiem diskarnáta ale chrípku:)))
prepáčte mi ale naozaj je pravda čo tu čítam??? ja si tiež občas obíjmem strom ale toto je ako z nejakej rozprávky o tých stromových duchoch
Je to pravda, potvrdzujem z vlastnej skúsenosti. Momentálne mám nového priateľa až z Látok ( to je pri Detve ak by niekto nevedel ) a je krásny hihihi