Pôvod duší, ich poslanie,
a všetko čo som ohľadom
týchto vecí za 20 rokov prečítala
a zapamätala si 😀
Najskôr chcem všetkých upozorniť, že v tomto článku budú informácie, ktoré som čerpala z kníh a vlastných skúseností. Nikomu nechcem nič z týchto informácií vnucovať, ani nebudem nikoho presviedčať, že len toto je správna teória! ďakujem za nápad Samuela8, aby som k tejto téme napísala viac ako len do komentárov!
Napriek tomu, že všetko ohľadom duší je zložité a myslím, že na úplné pochopenie vecí si budeme musieť počkať až do barda, pokúsim sa vám napísať to, čo pokladám za časť pravdy o nás samých….
Ako boli stvorené duše som nikde nezistila… ak niekto vie, pošlite info 😀 !!! Ale prečo Boh (berte to ako skratku pre Vesmír, Univerzum, Budhu… teda je to len meno pre Tvorcu a Stvoriteľa) dopustí toto alebo tamto, na to je jednoduchá, aj keď veľmi rozsiahla odpoveď . Poďme na to!
Na začiatku asi uvediem, že prvý, kto sa postavil proti Bohu, jeho „nariadeniam a prikázaniam“ bol jeho prvý anjel Satanael (význam jeho mena je Anjel Boha). Mal najvyššiu moc. Keďže sa vzoprel Bohu pretože nechcel pomáhať a „slúžiť“ ľuďom (ktorí boli mimochodom viac ako anjeli, pretože im dal Boh slobodnú vôľu, ktorú anjeli nemajú), navádzal iných anjelov na vzdor, Boh poveril archanjela Michaela, aby ho porazil. Keď bol Satanael (ale až na druhý pokus) porazený archanjelom Michaelom, bol „hodený“ na Zem, aby viac nemohol „hore“ škodiť, bola mu odobratá anjelska koncovka mena el a odvtedy ho poznáme ako Satana (pravdupovediac si túto teóriu prakticky neviem nejako predstaviť 😀 )… a po tomto sa začal boj medzi dobrom a zlom. Od ega sa znova dopracovať k láske. Teda aspoň podľa tejto teórie…
Zem bola tak, ako je teraz obývaná, obývaná už niekoľkokrát. O striedaní vekov by bolo niekoľko článkov, preto koho to zaujíma, mrknite napr.na školu Hórovho oka, kde je to krásne vysvetlené. Ale jednoducho povedané: každá civilizácia dospeje do určitého štádia, ktorý je začiatkom novej éry.
Keďže Zem je daná ako najťažšia forma inkarnácie, duše si ju zámerne vyberajú pre možnosť rýchleho duchovného rastu. I tu je však niekoľko záludností! Tak, ako sa dá duchovne napredovať a stúpať hore, dá sa aj klesať a padnúť až na kolená!!! Ale o tom v inom článku!
Ja ako duša si vegetím v barde, kde mi je super! Bardo je to miesto, kde sa duša nachádza medzi jednotlivými inkarnácami. Poďme tam teda pozrieť! Predstavte si bardo ako obrovskú školu: je tam riaditeľ , zástupca (tvorca, stvoriteľ), kopec učiteľov (tróny, mocnosti, kniežatstvá, archanjeli….) no a samozrejme veľa tried so žiakmi 😀 (teda duše sú tam rozdelené podľa svojej duchovnej úrovne). Funguje tam istá hierarchia a poriadok, avšak nikto sa nad nikoho nepovyšuje ani nikoho neponižuje. Dá sa chodiť ľubovoľne medzi triedami- aj keď načo by deviataci chodili k druhákom, keď sa nemajú o čom baviť? (och toto mi silne pripomína nektoré moje životné skúsenosti, kedy som niekde, nevidím dôvod prečo tam mám byť, a o čom sa s tými ľuďmi baviť??? ). Poďme sa pozrieť na triedy (samozrejme udávam jednoduché triedenie kvôli čo najrýchlejšiemu pochopeniu hierarchie). Tak napr. prvý až štvrtý ročník sú mladé duše, ktoré sa musia ešte mnohokrát inkarnovať, kým dospejú k osvieteniu. Od piateho ročníka sú už duše vedomé si svojich skutkov, deviaty ročník už predstavujú duše staré a blížiace sa k osvieteniu. Keď skončia pobyt v tejto akoby základnej škole duší a teda si vybavili všetky záležitosti ohľadom svojej karmy, a nemusia sa viac inkarnovať na Zemi, postúpia na strednú školu: tam sa rozhodnú, či budú pracovať na sebazdokonaľovaní (učiť sa tvoriť energiu, nové zvieracie druhy, kvety, či dokonca planéty… toto vyučovanie môže prebiehať na rôznych planétach, v rôznych podobách a postupne prejsť až na vysokú školu, kde už majú duše veľmi silné energie, ale najmä lásku a vedomie si vlastnej energie) , alebo môže duša pomáhať v zdokonaľovaní iným dušiam (ako ich anjel strážny, duchovný sprievodca, vyučovať mladé duše…). Vždy je možnosť voľby ale za určitých podmienok.
V barde mám veľa duší, ktorí by sa dali nazvať priatelia. Je to okruh mne duchovne najbližších duší- teda je to rodina mojej duše. Pracujeme spoločne na rovnakom duchovnom poslaní, približne rovnako duchovne napredujeme, aj keď každá duša je iná a má svoje vlastné problémy, názory, nálady.Vieme, že každá inkarnácia je traumatická, preto chápeme každý prešľap či nedodržanie toho, čo sme si zaumienili dokázať. Keď si rozprávame o predošlých životoch, je nám smiešne, ako dôležito sme brali všetky konflikty, ako sme sa trápili pre hlúposti! Vieme v čom sme dobrí a na čom musíme popracovať. Vzájomne sa podporujeme a chápeme.
No a teraz skúsime nazrieť bližšie na to, čo sa deje potom keď človek zomrie vo fyzickom svete a neskôr sa ide inkanovať.
Mladé duše sú vystrašené, veď ešte za fyzického života sa báli smrti, tak čo ich len teraz čaká ?!!! Nič hrozné! Vrátia sa tam, kde sú doma, kde ich majú radi, kde nie je trápenie, bolesť, strach. Predstúpia pred radu, kde zhodnotia a posúdia svoju poslednú inkarnáciu, nikto ich však nepotrestá ani neobviní z toho, že nesplnili to všetko, čo mali. Po zhodnotení života sa posúdia ďalšie kroky: bol to ťažký život-potrebuje duša oddych, darilo sa jej plniť vlastné duchovné poslanie a môže postúpiť o triedu vyššie, kedy bude vhodná ďalšia inkarnácia atď. Pri tejto ďalšej inkarnácií sa na chvíľu zastavím. Skúste sa zamyslieť nad ohromnou zložitosťou celej inkarnácie jednej jedinej duše: ja ako duša mám v novej inkarnácií ako najhlavnejšie napr. maximálne možné duchovné vzdelanie. Rada mi ponúkne niekoľko životov, do ktorých môžem nahliadnuť (je to akoby zostrih života- čo ma čaká, s čím mám počítať, s kým sa stretnem… ale je to len minimálna časť, pretože keby viem všetko, asi by ma prešla chuť sa inkarnovať 😀 ). Po zhliadnutí a zhodnotení ponúkaných životov si vyberiem ten, o ktorom si myslím, že bude pre môj duchovný rast najlepší (ale môžem si vybrať aj život, kde mám len výhody, radosti, kopec peňazí a slávu… ale pritom duchovne neporastiem, budem myslieť a žiť len pre seba- je to svojim spôsobom stratený a premárnený život. Ale je to moja voľba a tiež jedna zo skúseností). Teraz tá ohromná zložitosť inkarnácií (na pomoc si vezmem duchovnú základnú školu 😀 ): ja napr.patrím do 9A, moja duálna duša- teda manžel v novej inkarnácií však patrí do 9B. moja mama je v 8C, otec je v 6B, dcéra je už na strednej… a to je len najbližšia rodina!!! ešte mám karmu v práci, karmu s kamarátmi, láskami, v profesii, duchovných veciach, musím sa stretnúť s xy ľuďmi… no a každý z nich má vlastnú karmu, so svojimi ľuďmi, tí majú vlastnú karmu… atď…ako to tam hore dokážu zladiť, že toto všetko napchajú do jedného života???? neskutočné!!!
Takže moja duša je pripravená na inkarnáciu. Jednoducho by sa to dalo povedať asi takto: so sebou mám knihu, v ktorej mám zapísané, čo som si ako duša predsavzala-napríklad mám zoznam negatívnych vlastností, ktorých sa musím zbaviť vlastným úsilím a pochopením istých príčinností. Dovtedy sa mi budú opakovať situácie a ja budem konfrontovaná s tými negatívnymi vlastnosťami, kým ich nepochopím, kým moje reakcie nebudú správne. Ďalej mám zoznam pozitívnych vlastností, na ktorých mám zapracovať a zdokonaľovať sa v nich. Potom je ďalší zoznam ľudí, ktorí mne a ktorým ja mám pomôcť- teda máme medzi sebou karmické vyrovnania. Ďalší zoznam je napr. zoznam daností a ten si nesiem od života k životu. Je to zoznam, na ktorý mi pribúdajú napr. schopnosť maľovať, hrať na hudobných nástrojoch, skladať hudbu, básne…to je nádherný zoznam 🙂 no a týchto zoznamov s rôznym obsahom je v knihe života určite neúrekom!
No a môžem sa inkarnovať! mám však veľkú nevýhodu v tom, že si nič z predchádzajúcich životov nepamätám, že sa všetko musím znova učiť…alebo je to naopak výhoda keď si nepamätám ako ma dal súčasný manžel za doby Nera obesiť, ako ma vo Francúzku sťali, v Španielsku za liečenie dala upáliť v súčasnom živote výborná kamarátka?… no a postupne sa zdokonaľujem, trápim, milujem, odpúšťam, znova zdokonaľujem, učím a znova trápim….kým sa mi nepodarí splniť to, prečo som sa narodila. Počas života postretám veľa ľudí, ktorí sa ku mne dostanú akoby náhodou a tí ma duchovne posúvajú dopredu, iných zasa posúvam ja (náhoda? ale kdeže! náhody nejestvujú! Predsa by v barde pri zostavovaní inkarnácií nenechali niečo na náhodu??? To je blbosť! avšak sú určite zostavené náhradné riešenia, ak sa niečo vyvíja inak, ako by sa malo- teda ak zbehneme z hlavnej „diaľnice“ života na nejakú poľnú cestičku, určite nájdeme smerník, ako sa dostať späť 😀 ) takže žiadne strachy! Ak sa má niečo pozitívne (podľa zásluh ale aj negatívne ) uskutočniť, uskutoční sa! Len si musíme počkať na ten správny okamih! Kto si čo zaseje, to aj zožne- ale o to napíšem v samostatnom článku o univerzálnych zákonoch.
Takže na záver: nemáme sa čoho báť, pokiaľ sa správame podľa karmických zákonov, pokiaľ vedome chceme a konáme dobro, pokiaľ pomáhame a učíme druhých pomáhať, s láskou sa staráme a rozvíjame všetko okolo seba, šírime to, čo máme v sebe ukryté pre radosť a pokoj iných…
Ano dakujem za super clanok 🙂 ale ja som hrozny zase mam otazky… 😀 Takze to znamena, ze kamosi co mam, rodina, prve lasky, otec, mama, to vsetko su vlastne moje zpriaznene duse kto re ztretavam v kazdom zivote a stale v barde?
A este ta moja jedina otazocka – na co boli vytvorene duse…sak tento cely zdlhavy system bol vytvoreny koli dusiam…….a na co boli vytvorene duse, nasim cielom je stat sa takym ako boh, a ked vsetci budeme bohovia, co z toho univerzum bude mat, za akym ucelom toto robilo, ked to na koniec bude tak ako to bolo na zaciatku?……som hrozny ze? 🙂
Samuel,
nie si hrozný!!! každý sme tu pre niečo, niekto je tvorca materálneho sveta, niekto realista, niekto šíriteľ – to sa týka aj materiálneho, aj duchovného sveta. úžasne to napísal Svijaš v Karme (teda keď si hľadač, patríš do sveta duchového rozvoja, nad tou sú ešte liečitelia, šíritelia a vrchol tvorí svet duchovnej služby). nemaj obavy z napredovania, dá sa postúpiť kam len chceš!
pýtala som sa Uriela na to prečo to Boh urobil: vraj aby dokázal, že láskou sa dá poraziť to, čo v ných dimenziách pokazili. myslel Satanaela a jeho spolok, a ešte niečo iné… tuším aj moju rodinu 😀 (moja duša pochádza z Alfa Draconis, drakoniánci boli bojový a rozťahovačný národ, plienili a podrobovali si iné planéty. ich energie sú veľmi živelné. zaujímavé je, že sa nás veľa inkarnovalo do tejto doby. asi aby sme pochopili, že láskou a pomocou sa dá docieliť viac, ako bojom. na dnešnú dobu by to sedelo…)
Veľmi pekne napísaný článok. Dám to prečítať môjmu manželovi, ja mu to totiž neviem takto pekne vysvetliť. Ale pritom mi ten článok pripadá veľmi povedomý, jednoducho tieto veci sú pre mňa saozrejmosťou.
Rozalka,
ďakujem 😀
aj tak si však myslím, že veľa vecí bude tam „hore“ inak ako si myslíme 🙂
Ako môžem zistiť v ktorej „triede“ soom?
Ako zistim zivotnu ulohu ? O.o
Na zistenie čo máme robiť, alebo kde sme, je dobré naučiť sa chodiť do kroniky Akaša. Tam nájdete odpovede na všetky otázky! Nie je to ťažké! Pokiaľ si však netrúfate, nájdite niekoho, kto to vie, prípadne robí anjelske písmo.
Aha, ok super pomohlo – raz a znova 😀 …..ked ty mas take dobre kontakty s Urielom 🙂 , a ja teraz momentalne sa nemam moc o to opriet, mohla by si sa prosim ta opytat, ze ci to, co teraz robim, ta cesta ktorou sa vydavam, a to co chcem zacat, ci je pre mna spravna a ze na com by som mal zapracovat – hovoris ze som hladac, no neviem co to presne znamena…a ak je dajaky rebricek ci co si to napisala.., preco mi nejde zatial spojenie s Vyssim Ja a anjelmi a este jedno – preco mi nejde AC, skusam dlho, potrebujem vediet na com zapracovat. Velmi by si pomohla, no pripada mi to ako by som do Vas ziadal privela . Dakujem este raz
Začnem takto: mne spojenie s vyšším ja dalo poriadne zabrať. trvalo skoro pol roka, kým som sa napojila bez problémov a skôr ako o pol hodinu 😀 !!!
takže sa netráp, že ti to nejde. všetko chce svoj čas! rovnako s AC- do tohoto sa ja napríklad vôbec nepúšťam: načo? každý máme danosť na niečo iné, nemusím vedieť všetko: radšej si vyberiem 2-3 veci, v ktorých budem skvelá! nie zobnúť do všetkého a nič poriadne nevedieť.
keď chcem niečo zistiť, idem do Akaše. nájdi si tu u Eldhwen návod a vyskúšaj, či by ti to nešlo. vo svojej knihe života si potom môžeš zistiť všetko, čo ťa zaujíma. je to presnejšie a bez zavádzania (anjeli si radi robia z ľudí srandu).
nehnevaj sa, ale viac ti neporadím z nekoľkých dôvodov: ja som sa k veciam, ktoré teraz viem, používam a píšem o nich dopracovávala 20 rokov: prečítala more kníh a absolvovala aspoň tri kurzy ročne. nechci mať všetko na tanieri, bez vlastného pričinenia. to všetko, čo potrebuješ na zistenie toho, čo ťa zaujíma, nájdeš tu. no a ďalší dôvod je ten, že ak poviem viac jednému, aj druhí budú chcieť informácie. na diaľku niečo zistiť nie je problém, ale uprednostňujem osobný kontakt, aby som videla naživo s kým mám dočinenia 😀
Ano, chapem ta. V poho. Idem sa pustit do toho, aj tak chcem byt reikistom .. 🙂 Ja sa len trocha obavam tej akase – totiz aj ked helar pise o tom ako je v myslou v ,,nebi,, a rozprava sa tvarou v tvar v Otcom, a vidi ine reality, ja si neviem predstavit ako to bude vyzerat. Moja mysel si vsetko dotvori a tak..lebo mam stale pocit ze si to vymyslam ja sam a nie dajaka mimofyzicka realita…a tak isto aj v akasi – budem si mysltet ze si to vymyslam – a ked chcem zistit ze ci si to vymyslam skusim si to v mysli sam pomenit ci to pojde, ak to ide tak si to vymyslam a vzdy mi to ide zmenit – tu predstavu, takze neviem neviem. A ked uz som takto v mimo – realite, napr ako helar, tak citite fyzicke telo, alebo to vyzera ako keby ste snivali? 🙂
Ahoj mariaaab,pekny a hlavne poucny clanok, velmi vela mi poskytol a hlavne na otazky typu preco prave ja preco nie niekto iny… Dakujem Mariaaab,dobra praca 🙂
No moje návštevy v Akaši sú asi takéto: vidím všetko akoby som tam bola. poprosím knihovníka o knihu života (ak chcem pre seba tak svoju, keď potrebuje info niekto iný, tak jeho knihu) knihovník mi ju prinesie, ja poviem čo dotyčného zaujíma a on mi knihu otvorí tam, kde je to, čo potrebujem vedieť. a čítam! v poslednom čase som to začala nahrávať, je to jednoduchše, pretože by som potrebovala vedieť tesnopis, aby som stíhala písať 😀
aj ja som sa obávala, či to, čo čítam, je pravda. ale robila som písma pre cudzích ľudí a keď o človeku nevieš nič konkrétne, nemôžeš si predsa len tak niečo vymyslieť! tak na tom som sa utvrdila, že to nie je volovina 😀
aby som nezabudla: začni v pokoji, v tichu, aby ťa nikto nerušil, sadni si pred papier a červené pero (bolo mi to poradené a celkom to fungovalo). zatvor oči a choď do kroniky. potom skúšaj zapisovať, čo vidíš. ak by si si to nahrával, bude to jednoduchšie. hlavne sa nenechaj odradiť prvým nezdarom!!!
hmmmm…..j idem skusit, dufam ze sa podari dakujem moc za vsetky rady. 🙂
Dievčatá
nemám slov.Je to úžasné,ako do hĺbky ste tieto témy spracovali.Skutočne zo srdiečka vám ďakujem.Už som pochodila dosť stránok,ale takto precízne spracované témy som nenašla nikde.Len som ich rýchlo prebehla,ale ešte raz si ich pomaly preštudujem,hlavne toho archanjela Gabriela.Dúfam,že dáte aj ostatných,aspon tých 4 hlavných.
Dik za podnetny clanok.
Vrta mi vsak v hlave niekolko veci.
– Preco sa sem z barda trepala moja dusa, ked uz tam hore vedela, ako velmi riskuje, ze mozno za cely zivot nezisti, co je na zemi jej uloha. A ked nepoznas ulohu, tazko ju mozes splnit, ze. Iba ak nahodou, ci nevedome. Bo ja tu svoju stale neviem, a ak sa do tej akase nikdy nedostanem, tak mam asi dost smolu.
– Preco by som sa z niekade (z barda), kde mi je vsetko jasne, trepal niekde, kde mi jasne nie je nic, kvoli tomu, aby som zistoval, ako to je, ked je vsetko jasne? Skusim ilustracny priklad, neviem, ci vhodny, ale dam. Napr.: som kozmonaut a zhora mi je vsetko jasne, ako to vyzera hore aj dole. Tak si poviem, ze si dam ulohu, ze zidem dole a tam budem zistovat, ako to vyzera hore. Lebo vsak, o com tu vlastne na tomto blogu diskutujeme? O co sa niektori uz aj 20 rokov snazia? O pochopenie, ako to vsetko funguje.
Tak sa pytam. Naozaj sme si tam hore, vo svetle, kde nam bolo vsetko toto jasne, dali za ulohu zist dolu do tmy, vymazali si pamat, aby sme odznovu mohli prist na to, co sme vedeli tam hore?
Alebo som tu pre nieco ine? Napr. nie preto, aby som zistoval, ako to funguje, ale jednoducho fungoval. Aby som nevymyslal koleso, ale ho pouzival. Aby som jednoducho bol a zil. Aby som si svoju karmu obhajil, ci zlepsil nahodou a nevedome. A nie s tahakmi typu akasa, lebo s nimi uz vypocitavo robim to, co sa odo mna caka a za co budem tam hore lepsie oznamkovany.
Nedava mi to zmysel. Ak mam moznost z akase zistit, co som si zadal tam hore, naco bola moja pamat vymazana? Jedine ak preto, aby som sa naucil vyuzivat akasu. To mi teraz z tohto mojho traktatu vyplynulo 🙂
Alex,
ono je to dosť ťažké vysvetliť, ale skúsim ti aspoň na časť vecí odpovedať.
v každom živote dostaneš „udičky“ (úplne najjednoduchšou je 10 prikázaní, alebo jednoducho vetička: miluj blížneho svojho, ako seba samého), ktoré ti pomôžu (budem potvora a teraz ti poviem, že tou udičkou som ja a môžem ti napísať čo máš v tomto živote robiť-teda výpis z Akaše). ale musíš si byť vedomý, že ti nikdy nedajú presný návod typu: choď tam, choď za tým, urob toto a nerob tamto. všetko je to v istých (niekedy dosť nejasných) črtách a záleží na tebe (lebo máme slobodnú vôľu), ako si to sám v živote uskutočníš a čo kedy urobíš. poviem ti príklad: v januári som si robila výpis na celý tento rok. podstatné veci sa mi (a teraz neviem čo napísať) splnili- alebo som ich zvládla? 🙂 ale leto som si si úplne zmenila podľa seba a tým pádom sa pohli iné veci (vďaka tomu, že som sa doslova vykašľala na robotu a išla na PN som sem začala písať, ľuďom som priblížila SRT atď.)…
v barde vidíme len časť vecí, inak by sme sa skutočne nemali dôvod (a skôr by sme sa báli) znova narodiť. ale určite existuje nejaký systém, podľa ktorého sa duše riadia a môžu si vybrať kde a ako sa budú inkarnovať, prípadne inak duchovne posúvať. asi najpresnejšie odpovede dostaneme až „tam hore“.
Alex,
odpovedí na Tvoju otázku je možných viac – napr.
prišiel si kvôli karme, prišiel si kvôli životu ako takému /život je sám o sebe úžasný a je to dostatočný dôvod – aspoň pre mňa určite/, prišiel si kvôli tomu, aby si pomohol v raste svojej duálnej duši /Tvoj protipól/, lebo len po spojení s duálkou si kompletný …, atď.
mariaaab,
aj Ty si si už všimla synchronicitu našich odpovedí ? 😉
Moonica,
jasné 😀 😀 😀
Alex
Je úplně jedno, jestli svoje poslání, úlohu budeš konat intuitivně, nebo přes Ákaši. Právě proto, že duše ví jak je to na zemi, tak ví a zná důvod proč jít na zem, narodit se a žít. Ty říkáš, že tady je temnota…opravdu? Není teda našim posláním udělat si tady světlo jak pro sebe, tak pro druhé? A je jedno jakým způsobem.
Poslání tě vede samo. Jak napsala Mariaaab máme udičky, které jsou nám nápomocné. Někdy si je neuvědomujeme…no cítíme je. Proč se utápat tmou, když tvoje srdce má světlo v sobě? 🙂
Alex, ty máš pocit, že nevieš, čo presne máš tu na Zemi urobiť… A čo ak si si tam hore naplánoval aj túto skúsenosť, aj toto obdobie „slepoty“? 😉 Nič neboj, odpoveď isto príde, ale až v správny čas, keď budeš pripravený… a akáša je len jednou z možností…
Karlos veľmi krásne napísal, aké poslanie tú máme úplne všetci, nezávisle od našich konkrétnych úloh… Ale prvým krokom, najdôležitejším zo všetkých, by podľa mňa malo byť spoznanie a zvládnutie samého seba… veľmi často obraciame našu pozornosť na niečo absolútne nepodstatné a uniká nám to ozaj dôležité… až keď začneme byť ozaj voči sebe úprimný, a uvedomíme si a prepracujeme naše zlozvyky, až potom môžme úspešne zvládnuť aj tie naše ďalšie životné úlohy… Super inšpirácie ohľadne spoznania samého seba sú aj u Helar na Mračnej hore…
Nedávno si nám všetkým na minigrimi ukázal, že s úprimnosťou voči druhým nemáš problém… A čo takto začať byť úprimný aj voči sebe? 😉
k tomuto článočku odporúčam jeden od daeduwen – v názve má Lucifera 🙂 očistila tam Satanúšika a mne to viac pasuje tak ako to ona podala 🙂 tým však, samozrejme, neuberám hodnotu tomuto článku! 🙂
Sophie, vdaka. Keby som tak vedel, v com som k sebe neuprimny, tak sa s tym snazim nieco urobit. Pravdepodobne este v niecom som, len to neviem pomenovat, uchopit. Akosi sa nechytam. Par veci som uz odhalil a snazim sa ich neopakovat, ale stale akoby to nebolo ono.
Minule som si kupil malu knizku „Energie myšlenky“ od SUN LIGHT (zaujimavy ftak) a zarezonovala mi odtial 1 myslienka. Sparafrazujem, lebo ju neviem teraz najst: „Nemali by sme sa v zivote snazit o to co chceme, lebo chcenia sa priebezne menia, ale o to, co naozaj potrebujeme. Len vtedy budeme stastny“. To slovo „potrebujeme“ som pochopil ako „to, co naozaj chceme“, resp. „to, kvoli comu sme sem prisli“. Kazdy asi kvoli niecomu inemu a viem si predstavit, ze ked raz pridem na to, kvoli comu ja, tak budem naozaj stastny. Obcas mavam take zablesky, len si ich nestihnem uvedomit. Takze sem s tahakmi, sem s Akasou, ak to v nej je 🙂 Kto mi s tym pomoze? 🙂
Nedívaj sa na hľadajúceho poklad ako na hľadača pokladu – on sám je ten poklad. Ako by mohol byť milujúci Všetko niekým iným než milovaným Všetkým ? /Rúmí/
No tak, udička moja zlatá, sem s návnadou 🙂 Nechcem od teba RTFM, je mi jasne, ze podrobny navod nikde nedostanem. Mne staci vediet, kvoli comu som sa sem dotrepal. Ja si uz potom najdem cestu, ako to dosiahnut. Napr. aj taka robota. Uz neviem kolky krat menim zameranie (nie zamestnanie, lebo som zivnostnik a nie kvoli peniazom, lebo tie ma na moju smolu nebavia). A stale mam pocit, ze to nie je ono. Fuckt sa mi nechce cakat, kym pridem tam hore, aby som si trepal hlavu o mur, ze soudruzi z NDR zase tam nekde dole udelali chybu.
🙂 a možná to je právě jedna z tvých cest Alexi…najít způsob jakým zjistíš svoje životní poslání… 🙂
Tak dik, cize prisiel som sem preto, aby som zistil, preco som sem prisiel. Ee, to ma nebavi. Svoje poslanie podla mna clovek identifikuje podla svojich pocitov, ze je to prave ono, ked nan natrafi. A zorientuje sa aj v roznych jeho odtienoch. Je dost mozne, ze ziadne konkretne ani neexistuje, len byt stastny, najst sam seba, robit, co ho bavi a tym prispievat aj k stastiu zvysku sveta. Obcas mam pocit, ze som nebol daleko, len som ho prehliadol a isiel radsej po navonok krajsej kolaji.
já jsem napsal, že je to jedna z tvých cest…čti pořádne 😀 …to jest, že máš teď zastavení na své životní i duchovní cestě…a pak, když na to přijdeš, tak půjdeš dál. Já jsem na to taky musel přijít…najít ten způsob, cestu, kterou mám jít. Když se nesrovnáš sám se sebou…tak nedokážeš pomáhat, radit…dělat lidi šťastnými. Nejtěžší je poznat sám sebe…no i nejlehčí…jen třeba vědět jak na to a nehledat u jiných, nýbrž u sebe 🙂
Milý Alex, mám pocit, že ty to podstatné nielen nevidíš, ale čo je smutnejšie, ani nechceš vidieť… Obraciaš sa na nás opakovane stále s tou istou otázkou, aké je tvoje životné poslanie… A znovu ti musím zopakovať, že podľa mňa tvojím terajším poslaním, teda tým, čo máš zvládnuť zatiaľ len TU a TERAZ, je nájsť sám seba, tvoju pravú podstatu, tvoje pravé ja. Keby si bol na iné životné poslanie pripravený, vedel by si presne, čo máš robiť a nepotreboval by si sa nikoho na to pýtať.
Ja som nedávno prechádzala niečím podobným ako ty teraz… ale jednoducho ma to nepustilo ďalej, kým som nebola ochotná popracovať na sebe. Intenzívna práca na sebe bolo vtedy moje najdôležitejšie životné poslanie a podľa mňa je presne toto isté teraz aj tým tvojim. Nebolo to síce ako med lízať, ale som rada, že som sa na to dala a výsledok stojí za to. Myslím, že úprimný si, nielen voči druhým, ale aj voči sebe, ale skús sa na seba pozrieť ešte viac pravdivo a nezainteresovane… ak sa ti to podarí, a nebudeš v sebe podporovať výhovorky typu „Akosi sa nechytam“, ale budeš úprimne chcieť sa „chytiť“, potom sa ti ukáže aj všetko to, čo potrebuješ teraz vedieť, resp. zmeniť, aby si mohol ďalej rásť a naplniť aj ďalšie životné poslania 😉
Dakujem, pani ucitelka, Sophie,
mozno by mi lepsie padlo nieco ine, ako obvinovanie a poucanie. Ked mi nie je nieco jasne, tak sa pytam, kym si to neujasnim. Ak ta ale obtazuje opakovane odpovedat, nemusis, snad sa este najde niekto iny.
Najprv si ma nařkla z neuprimnosti voci sebe, teraz z toho, ze nechcem vidiet. Som zvedavy, z coho nabuduce. Karlos zase, ze necitam poriadne. Snazim sa, ale je mozne, ze vidim len to, co je na mojej frekvencii, asi tak ako aj vy.
Napisem, ze je mozne, ze mam byt len stastny, najst sam seba, …
a vy mi zopakujete to iste a este ma stihnete obvinit ze nechapem a necitam poriadne 🙂 Zaujimava company 🙂
ved to je nase skutocne poslanie na tomto svete… jednoducho byt stastny, nech uz to pre cloveka znamena cokolvek 🙂
Alex,
sám si na svoju otázku odpovedal, lebo cestou k Tvojmu poslaniu alebo poslaniam /možno ich bude viac/ Ťa povedú práve Tvoje pocity …
Ja mám z Tvojich doterajších komentárov /nielen k tomuto článku/ pocit, akoby mal u Teba prioritu mozog /ratio, rozum, hlava – nazvi si to ako chceš/ a možno nastal ten moment, kedy by vedenie malo prevziať Tvoje srdce … niečo v tom duchu, že mozog je „len“ nástroj a srdce bytosť, ktorá ten nástroj vedie …
Mne tento prístup pomohol nájsť moje poslanie a pomáha mi nachádzať stále nové a nové aspekty môjho poslania …
Hej, to mi dava zmysel. Teda vsetko ostatne, okrem slova karma, do tej som este akosi neprenikol. Hlavne vyraz „spojenie s duálkou aby som bol kompletný“ sa mi paci 🙂
Alex
áno,je dóležité,aby si prišiel na to,prečo si sem prišiel.Ale myslím si,že to nie je nezbytné.
Nežijeme,ale to iste vieš,len jeden život,je to celý rad ,ako korálky,život,bardo,život,bardo…
Ak to vezmem v globále,myslím si,že sme sa sem prišli naučiť žiť spolu,čiže zvládnuť naše vzťahy,dokázať seba aj iných ľudí vnímať rovnako dóležito, s láskou, tolerancou,bez posudzovania(toto je pre mna ešte furt straaaaaaaaaaaašne ťažké).V jednom živote riešiš takú úlohu,v dalšom zas inú atd.Tých variácií ,čo treba riešiť je nespočet,preto tak veľa životov.A nie každú úlohu zvládneš v niektorom živote,ak sa ti to celkom nepodarí,ideš znova a znova.
Nie každý má možnosť sa dostať do akáše,do 89-teho sme u nás nemali ani ponatia,že nejaká existuje a ľudia,čo sa nevenujú duchovnu?Nie ,myslím,že tade cesta nevedie.
Okolnosti(anjeli?) nás pomaly posúvajú smerom,ktorý sme si v barde vybrali.Ak sa pri svojej práci,napriek tomu,že sa ti darí necítiš,ako že je to ono,čo by ťa napĺňalo,hľadaj dalej.Ked sa budeš pri práci cítiť dobre, ked ju budeš robiť s radosťou,tak ako trebárs nejaký koníček,tak si našiel.
Toto všetko,čo sa na zemi učíme sa v barde naučiť nemóžeme,potrebujeme na to fyzické telo aj našu istú nevedomosť.Keby sme sa to chceli naučiť v barde,nenaučili by sme sa nič,lebo tam predsa vieš,čo je správne,čo nie,tam vieš používať univerzálne zákony,tam by ťa isto nenapadlo napr.ohrnúť nos na žobrákom,alebo sa pohádať s manželkou.
Chceš konkrétní radu Alexi? Ať se stane…tak jo…když chceš přijít na to, co je tvým posláním, tak každej tak 3 dny za sebou zaujmi ásánu, která ti je nejpohodlnejší a oddej se tichu a meditaci na půl hodiny. Pak týden dělej to samé 1hodinu deně a pak ještě tejden 1 a půl hodiny. Vyčistíš si hlavu, naučíš se oddechovat a taky pokoře sám před sebou i před druhými. Tak co líbí? 🙂 🙂 🙂 Nebo ještě 250/1000 způsobů ti napsat? 😛
Sophie ti to podle mě napsala krásně a výstižně. Dokonce dala příklad samé sebe, co je dost k tomu abych si ji vážil a ty taky. Připomínáš mi člověka, kterej dostane prut na ryby. Ví co s ní má dělat, ví jak se s ním pracuje, no on raději zůstane bez oběda, protože ho nejvíc zajímá proč je ten prut tak dlouhej a proč se používá vlasec a ne kousek látky. 😀
🙂 😉 🙂
Moonica, myslim, ze si to vystihla. Len hladam, ako na to a asi som netrpezlivy. A chapem, ze niektori, ktori to uz dosiahli sa tymito banalnostami nudia. Mozno ani mne sa uz potom nebude chciet pocuvat nieco, co zvladam lavou zadnou a je jasne, ako facka.
Alex,
či som to vystihla vieš najlepšie Ty sám, ale ja sa ešte obzriem trošku do minulosti a nadviažem ako na to na Tvojom postoji k téme deti na týchto stránkach a s tým súvisiacej Tvojej reakcii na fakt vulgárne komentáre od Večer-a :
Tvoje reakcie boli dosť prísne, ostré /neboli vulgárne/ – podľa mňa v nich bolo príliš veľa rozumu a príliš málo citu …, ak by si tam vložil viac citu, tak by si dosiahol rovnováhu a ak by si dosiahol rovnováhu, tak by si zároveň získal pocity naplnenia a radosti – no a tie sú zase míľnikmi na ceste k Tvojmu poslaniu …
Milý Alex, teraz sa v plnej kráse ozvalo tvoje ego, lebo si nedostal to, čo si chcel. Dostal si ale to, čo si potreboval. Myslela som si, že si dostatočne úprimný voči sebe, ale vyzerá to tak, že som sa mýlila… Škoda. Keď si to nepochopil teraz, pochopíš isto neskôr.
Nikto ťa z ničoho nechcel obviňovať, ani poučovať. Prepáč, ak som v tebe vzbudila ten dojem, ale vyjadrila som sa tak, ako som to cítila a nevedela som to napísať lepšie. Netvrdím, že ja ego nemám a že sa neprejavilo aj v mojich komentároch. Netvrdím, že som najmúdrejšia, len som mala taký pocit, že ti rozumiem a že by ti moja rada mohla pomôcť. Ale asi máš namiesto toho teraz pocit, že ťa nemám rada a že ťa chcem len zosmiešniť a odsúdiť. Opak je pravdou, aj keď to tak teraz nevidíš. Asi preto, lebo nemáš rád sám seba. Keby to bolo inak, videl by si to, čo teraz nevidíš…že sme ti chceli len ukázať, aké by mohlo byť východisko z tvojej situácie. Rady si dostal, ale rozhodnúť sa musíš len ty sám.
Sophie, to je v poriadku, netrap sa. Ja mam len taku slabost, ze startujem, ked ma niekto zacne z voleja diagnostikovat a hodnotit. Najprv som taky, potom onaky a ked nevyda, tak sa nemam rad 🙂 Keby si ty len vedela, ako sa ja mam rad 🙂
Ale prezradim ti, co mi je prijemne. Ked mi niekto poradi napr. sposobom: „Neviem, co by fungovalo u teba, ale mne zafungovalo toto …. a toto a este toto“ Nie je to prijemnejsie? Ziadny tlak, len ponuka na vyber.
Alex,
ale keď nám /dovolím si písať aj za Sophie/ na Tebe tak veľmi záleží a chceme Ti tak rýchlo a dôkladne pomôcť, že na Teba aj tlačíme, len aby sme Ťa nestratili a dostali bližšie k nám 😉
Moonica, tak to sa vam fuckt dari 😛 Skoda, ze na mna to posobi opacne. Ale v pohode, viem, ze si to myslela zo srandy.
no mne vážne záleží na tom, aby si bol v pohode a pri ceste za Tvojím poslaním neopakoval moje chyby systémom pokus-omyl 🙂 a mám pocit, že aj Sophie chce to isté = aby som ja alebo Ty alebo X.Y. neopakovali zas tie jej chyby a omyly, ktorými si ona už prešla na jej ceste …
Moonica, môže byť 😉
Alex, myslím, že čas najlepšie ukáže, či ten prístup, ktorý sme zvolili, t.j. vytrhnutie z pohody, by predsa len nebol pre teba omnoho efektívnejšou pomocou, ako to príjemné, čo by si si prial… Máš pravdu, každý potrebuje počuť niečo iné, aby ho to nakoplo správnym smerom. U teba som si myslela a stále myslím, že sladké rečičky a s tým súvisiace zotrvávanie v „pohode“, nepotrebuješ…
Alex
Ale veď Karlos ti dal jeden z možných návodov a vôbec si na to nereagoval. Nepáči sa ti? 🙂 🙂 🙂
Beka,
neodpovedal neznamena, ze nepaci. Myslim, ze tade aj cesta vedie. Ale cakam este na jednu odpoved, ak pride.
Alex ja som napríklad začala od snov. Od malička som mávala živé sny. Až také živé, že sa mi začali prelínať do reality. Tak som sa im začala viac venovať. Odhalila som, že tie sny mi ukázali časť môjho minulého života a zrazu som sa na všetko začala dívať inak. Neviem ako, ale práve cez tie sny som pochopila aké mám poslanie na tomto svete. Nie je nijak zvláštne. Dá sa povedať, že úplne obyčajné. Tak som si začala dorábať vysokú a myslím, že konečne som naozaj spokojná. Takže u mňa to je sen a následne jeho význam, ktorý ma „nakopol“. 😀
Alex,
inšpiroval si ma k pokusu o charakteristiku môjho poslania – ľahkosť bytia a umenie žitia v každej situácii … pre mňa to v praxi znamená to, že sa snažím vycítiť potrebnú mieru mojej aktivity alebo mojej pasivity so zreteľom na vyšší princíp /univerzálne zákony/ – snažím sa nerobiť pre seba i iných to, čo nechcem, aby bolo robené mne – možno to vyznieva sebecky, ale v mojom prípade je to práve o náročnom gumovaní vlastnej sebeckosti …
Alex,
priala by som Ti, aby si sa stretol so svojou duálkou a vtedy pocítiš tú kompletnosť 😉
Saltinka, veľmi pekne napísané, ďakujem 😉
a mariaaab za článok, ďakujem :*
Moonica,
to sa mi paci, znie to zaujimavo. Myslim, ze to ma blizko k mojej sucasnej predstave. Zda sa, ze debata nadobuda pre mna pritazlivy smer 🙂
zistila som a znovu a znovu sa mi potvrdzuje to, že nesebecký prístup ma napĺňa pokojom, radosťou – doslova mi dáva pozitívny náboj a čo je úžasné, tak od toho náboja sa pozitívne chytajú aj ľudia z môjho najbližšieho okolia … je to akoby reťazová reakcia 🙂
Návšteva
Vo dverách zaštrngali kľúče ..vstúpil chlapec „ahojte!“. „Ahoj“ ozvalo sa z obývačky. „Tatí potrebujem sa poradiť“, zaznelo predsieňou . V obývačke zavŕzgala stolička „nó, čo máš ?“. Syn nesmelo pozrel do otcových očí „vieš bol som za vedmou sa poradiť ale akosi mi to nefunguje ako mi to radila „. Otec zdvihol obočie a nežne dodal,“tak že zelená je tvoja obľúbená ?“ Chlapec sa pousmial “ vieš chcel som pomôcť jej bratovi,však vieš, ale prišlo mi zle a tak som to nechal a potom som zistil, že aj jemu sa pohoršilo. a tak som znovu použil svojich panáčikov a jemu sa polepšilo až tak, že doktori to považujú za zázrak.“ Otec sa pousmial a dodal “ farby používaj na opravu svojich čakier a nie na opravu priateľovho tela hi hi „. “ Ak chceš niekomu pomôcť tak treba použiť biele svetlo a nesmieš byť osobne zainteresovaný
a podruhé zelená je farba srdcovej čakry ,tak že panáčikovia sú lepší
opravári? “ „Mamí“ ozvalo sa tlmene chodbou“ ty si hovorila s tatinom?“
„Nie, prečo?“ „Tak, ako to robí tatino…“ mamina ho prerušila „nuž to je asi tajomstvo … počúvaj medzi slovami hm… “ “ tak že svojou obľúbenou farbou nesmiem liečiť?“ Mamina sa pousmiala“..nuž asi nie…“
Čikitet,
čarokrásny príklad a tento raz aj pomerne otvorený a nie až tak tajuplný 😉
Biela farba v sebe obsahuje zárodky všetkých iných farieb 🙂 a Biele Svetlo v sebe obsahuje zárodky všetkého, a teda aj toho, čo najviac potreboval chlapec z príbehu 😉
Podstata je niekedy tak jednoduchá, že ju až prehliadame, lebo sme zvyknutí používať častejšie hlavu /veci komplikovať/ ako srdce …
Čiki, ďakujem 🙂
Chcem k tomu dodať, že človek sa učí neustále a je múdrejší každým dňom, čo ale o sebe povedať nemôžem 😛
pozor… aj otvorený kvet má tajomstvo… 😀
no, veď má a aj preto som napísala – pomerne otvorený – a nenapísala som otvorený 🙂
😀 u mě zase platí každým dnem víc a víc blbější 🙂 🙂 to jako myslím, že se v poslední době musím zastavovat a přemejšlet, abych pak šel spát a věděl, že i tak mám ze všeho chaos. No musím říct, že se mi ten chaos líbí, protože je můj a mohu si ho hýčkat! 😛 😛 😛
Chci poděkovat Alexovi za včerejšek. V něčem mě totiž pořádně nakopnul ani o tom neví. Touhle diskusií, kterou rozpoutal mě donutil zamyslet se, zastavit se.
Jsem v bodě nula. Opět a jsem tomu rád! Čtu si svoje komentáře a koukám kam sem to dojel. Svou nevědomost jsem obalil do vzletních slůvek, které navozují pocit moudrosti. O čem to tady mluvíme? Přestávám se orientovat. Připadám si tady jak na „sletu“ teoretickejch hermetiků 🙂 . Když si někdo ptá radu, tak mu nasoukáme spoustu neužitečních moudrostí, které a i když nechci, no musím si to přiznat jsou k ničemu jak jemu, tak mě samému.
Takže se omlouvám za své „vzletné“ slůvka 😛
Alex,
sorry za ten včerajší tón… už som došla na to, že asi nebol primeraný… takže skúsim to ešteraz 😉
Milý Alex,
nedávno som mala podobné pocity ako ty… chcela som vedieť, prečo som tu na Zemi a aké je moje poslanie… páčila sa mi myšlienka, že som tu kvôli nejakému vyššiemu cieľu a veľmi ma to lákalo pomáhať druhým… Ale dostala som pri tom zopár prepleskov od života, takže som sa musela znovu zamyslieť, čo je pre mňa ozaj dôležité. Uvedomila som si, že nemôžem začať plniť žiadne „vyššie“ životné poslanie, kým nemám zvládnuté to najdôležitejšie – samú seba. Veľmi mi v tom období pomohlo, že som objavila tieto skvelé blogy. Našla som tu skoro všetko, čo som potrebovala… a keď som sa jednoznačne rozhodla, že chcem tú zmenu, život sa postaral aj o to ostatné. Nebolo to síce ako med lízať, ale výsledok stál za to… som teraz oveľa spokojnejšia a vyrovnanejšia ako predtým.
Tiež som sa pred časom nenachádzala ani v práci a chcela som stále niečo viac… Ale nepustilo ma to ďalej, kým som sa nerozhodla popracovať na sebe samej. Viem, že práca na sebe je nekonečný proces, ale niekedy máme obdobia, kedy cítime, že by sme sa mohli pohnúť ďalej aj intenzívnejšie…
Milý Alex, neviem, čo by pomohlo tebe, ale napísala som ti to, čo pomohlo mne… a možno sa ti moje skúsenosti budú hodiť… 😉
Ešte by som chcela povedať, že obdivujem prácu ľudí na týchto blogoch, ktorí vedia správne poradiť vždy, za každých okolností… veď každý máme svoje lepšie a blbšie dni…
Teraz už viem, že som mohla byť včera aj ticho a Alex by určite prišiel na to, čo má robiť, s pomocou druhých… alebo aj sám…
Ale možno je aj dobre, že sa tak stalo, lebo to môže poslúžiť ako príklad do budúcnosti, že takto teda nie…
Sophie, karlos a Alex,
môj pocit je, že táto diskusia mala byť a mala byť presne v takom scenári, aký mala a má, lebo iba tak si v nej každý /aj ja/ mal a má možnosť nájsť to svoje … náhody neexistujú.
tzv. Platónska diskusia je už od starovekého Grécka efektívny spôsob učenia sa, pri ktorom sa všetci zúčastnení učia navzájom – mám dojem, že sme to zvládli a ideme ďalej obohatení o nové uhly pohľadov na staronové veci 😉
Nic co jsem napsal jste nepochopili. Mě jde o to, že v poslední době mám pocit, že všechnu naši nevědomost obalujeme do „vzletních“ vět, které jsou sice hezké, no plně zbytečné!!! Nic neřeknou, v ničem neposunou, neporadí…no my se cítíme důležitě! 🙂 …sebeklam…to jsem nikdy nechtěl a sám jsem do toho vpadl…
Karlos,
práve preto všetko píšem tak málo komentárov 😀
Ahojte,
som tu síce nová, ale chcela by som vám napísať pár mojich postrehov 😉
takže najprv Čikitet, Ďakujem za príbeh, akurát dnes som ho potrebovala počuť 😉
Sophie,
prečo máš potrebu sa ospravedlňovať Alexovi? on to sám takto vyhrotil, je veľmi vzťahovačný a chce všetko vedieť hneď a teraz a najlepšie by bolo, keby sa o to, čo chce sám ani nemusel moc namáhať…snažíte sa mu ukázať cestu, ale on o to asi moc nestojí…lebo v prvom rade sa musí naučiť trpezlivosti a načúvaniu druhým ľuďom…ty si v danom momente konala tak ako si to cítila, chcela by si mu veľmi pomôcť, ale on sám musí byť k tomu aj otvorený…
„VŠETCI ĽUDIA ROBIA V KAŽDOM OKAMIHU TO NAJLEPŠIE, ČOHO SÚ PRÁVE SCHOPNÍ“…
Alex musí na sebe pracovať ako každý z nás, ale v prvom rade musí chcieť…
a hlavne „NIKTO NIE JE MENEJ ANI VIAC AKO KTOKOĽVEK INÝ…“
a Karlos, táto diskusia ti asi mala niečo dať a tiež sa nemusíš ospravedlňovať 😉 si podľa mňa veľmi múdry muž….
a ešte raz ďakujeeeeem vám všetkým za skvelú diskusiu 😉
Karlos, úprimne, naozaj som to nepochopila… nechápem tvoj dôvod na tak prehnanú sebakritiku… Netvrdím, že si dokonalý, ale to nie sme nikto, všetci sa len učíme čo a ako. Myslím, že sebakritika je veľmi dôležitá, ale nemali by sme pri nej skĺznuť do totálneho odmietnutia seba samého… S tým bodom nula máš pravdu, ale podľa mňa z tohto bodu začíname každý jeden deň, každý deň je pre nás vždy novým začiatkom, ako bol aj ten dnešný, keď sme ten včerajšok zbadali v inom svetle…
Myslím si, a obzvlášť po včerajšku, že radiť druhým je jedno veľké umenie, ktoré niekto zvláda ľavou zadnou a niekto sa musí ešte veľa učiť, aby vedel podať druhému to čo vie takým spôsobom, aby to bolo preňho to akurátne a prínosné… Ja som sa zo včerajšku poučila a viem, že sa musím ešte mnohému učiť, a to, čo som nepochopila, určite pochopím časom, ale napriek tomu, že som si uvedomila svoju chybu, nemyslím si o sebe, že som úplne nevedomá, a že moje včerajšie slová boli totálne uletené, či vzletné… A ozaj nevidím dôvod na to, aby si si to myslel ty…
Ľudovia,
všetko ide tak, ako má ísť! sebakritika nie je na mieste, všetci píšeme to, čo momentálne cítime a ako to cítime.
Deni,
pekne si to napísala! je to tak!!!
Sophie,
ďakujem za mail!!!!! nestíham odpisovať, ale bolo to dobre napísané!
rovnako i príspevky tu 🙂
karlos,
viem, že slová nedokážu obsiahnuť hĺbku myšlienky a je na každom, ako svoje myšlienky oživí vlastnými skutkami, lebo tu komunikujeme iba nepriamo cez slová a nie priamo cez skutky. Necítim sa dôležito, cítim sa pokojne a pritom si pokorne uvedomujem, že moje poznanie by sa dalo vyjadriť filozofickým – viem, že nič neviem …
„Mlčať je zlato“ sa inak uskutočňuje v kláštore /asi najlepšie v Himalájach/ a inak v srdci Európy 🙂
Píšem vtedy, ak cítim potrebu a nielen pri písaní sa snažím o to, aby ma viedol môj vnútorný pocit 😉
mariaaab,
už zase tá „naša“ synchronicita 🙂
Sa nezdáme, že 😀
Ahoj Deni, aj ja ti ďakujem za tvoj názor 🙂 Včera som to ozaj napísala tak ako som to cítila, ale dnes ráno som si uvedomila, že ten spôsob mojich včerajších komentárov možno nebol ten správny… že nie každý znesie väčšiu dávku úprimnosti a otvorenosti a môže to narobiť viac škody ako úžitku… Neviem ale, či Alexovi dal niečo môj dnešný opravený komentár, a budem veľmi rada, keď nám to prezradí…
tak, tak 🙂 takže aj netichá voda brehy myje 😉
Sophie,
mám pocit, že vo všetkom je podstatná myšlienka – úmysel / nielen v trestnom práve 🙂 / a môj, Tvoj, ale i karlosov včerajší úmysel bol pomôcť Alexovi – každý z vlastného uhla pohľadu.
To, že sa uhol pohľadu mení – nielen z noci do dňa, ale aj počas dňa, tak to je pozitívne, lebo aspoň vieme, že žijeme, rozvíjame sa … život nie je o stagnácii – život je o živote, no a my žijeme 😉
Áno, Moonica, krásne si to napísala, život je pohyb 😉
Moonica, Sophie
Prosím mohli by ste mi teda vysvetliť Čikitetov príbeh? Lebo musím sa priznať, že mi nedáva zmysel ak zoberiem do úvahy tú diskusiu pred tým. Bola by som moc rada.
A ešte ak sa smiem spýtať čím sa v ezoterike zaoberáte? Skoro o každom už viem čomu sa venuje a tak by som rada čo-to zistila i o vás…keby náhodou, aby som vedela, kde sa radiť 🙂
Ďakujem!!! A krásnu, pokojnú noc 🙂
beka,
za seba k príbehu – zo svojho uhla pohľadu mám z Čikitetovho príbehu pocit, že nám načrtol ako sa zmysel života skladá z našich jednotlivých životných poslaní. Každý je hľadajúci a pomáhajúci zároveň, lebo pri hľadaní zmyslu života plní svoje poslanie – pomáha sebe a snaží sa pomáhať aj iným … niečo na spôsob toho filmu Musíme si pomáhať 🙂 ale zmysel príbehu nie je iba pomoc, medzi jeho riadkami je toho viac – v skutočnosti si pomáhať nemusíme /niekedy nechceme, niekedy aj chceme, ale akosi nedokážeme …/, lebo každý má dar slobodnej vôle, schopnosť tvoriť … a ak už sa niekomu rozhodneme pomáhať, tak by sme mali byť v bode 0 /neutralita/…
Za seba k sebe – snažím sa žiť v prítomnosti a trénujem sa v pokojnom prijímaní všetkého tak, ako to ku mne prichádza … a potom je ezoterikou aj umývanie riadu po nedeľnom obede a nedeľný obed je čistá alchýmia 😉
Beka, aj pre mňa sú Čikitetove slová väčšinou veľmi ťažko pochopiteľné a často by sa mi zišiel nejaký Čikitet Translator… Aurík pred časom niečo sľuboval, že nám ho vyrobí… 😀 Ale keďže tentokrát to napísal dosť prijateľnou formou, myslím, že som to pochopila správne… Myslím, že Čiki nám chcel povedať, že keď chceme pomáhať druhým, musíme byť absolútne nestranný, nezaujatý, neutrálny… povedala by som, že takýto sú anjeli, z nás ľudí taký nie je nikto úplne, ale našou snahou by malo byť sa k tomu priblížiť… jednoducho, nenechať sa strhnúť akoukoľvek emóciou a zostať vždy vo svojom strede, t.j. neutralite, či láske… a len tak môžme druhému skutočne pomôcť a vycítiť, čo naozaj potrebuje…
No a čomu sa venujem? 😉 Snažím sa priblížiť k tomuto neutrálnemu stavu, žiť vždy, za každých okolností tak, aby som bola v rovnováhe. Veľmi dobrým ukazovateľom toho, či sme na tej správnej ceste, sú naše pocity. Keď sa necítim dobre, snažím sa preskúmať, prečo to tak nie je… no ale aj v prípade, že sa mi nedarí zistiť, čo ma vykoľajilo, snažím sa robiť to, čo ma k tomu príjemnému pocitu rovnováhy znovu dovedie (mňa v tomto veľmi inšpirovali knihy od Esther a Jerry Hicks). No a keď sa mi to darí, vtedy veľmi dobre počujem aj svoj vnútorný hlas, najlepšieho radcu zo všetkých 😉
– Karlos, v kazdom pripade kolobuk dolu za posledne komentare, obdivujem tvoju odvahu. Mimochodom, tvoja rada o meditacii bola asi najblizsie tomu, co ma zaujimalo.
– Čikitetovi dakujem za osvetu, ohladom toho, co znamena ozajstna pomoc a co len „pachanie dobra“. Pomahat veru nie je jednoduche a asi nie nahodou o tom existuje aj kopec neezoterickej literatury, z ceskej napr. „Umění pomáhat“. Čikitet, zaujimal by ma zdroj tvojho citatu, ak mozes prezrad pls.
– K Moonice ma napada povedat len tolko, ze pravo asi nie zbytocne rozlisuje umyselny trestny cin a neumyselny trestny cin a ze v historii uz bolo dobrymi umyslami vydlazdenych nemalo ciest do pekiel. Chcem tym len povedat ze dobry umysel zdaleka nestaci, zazil som to a zazivam stale aj na vlastnej kozi, v oboch smeroch.
– Ostatnym zaroven, vlastne vsetkym, dakujem za snahu.
Alex,
úmysel fakt nestačí, mám pocit, že je základom, na ktorý sa viaže vyjadrenie slovom a následne oživenie skutkom.
Pomáhať je umenie /dobrého a spravodlivého – znovu som si pomohla definíciou práva :-)/ a umenie je aj pomoc prijať …
Alex,
ďakujem za názor. Myslím, že debata posledných dní nebola len o tebe, ale o nás všetkých. A každý sme si z toho zobrali to, čo sme chceli, alebo boli ochotní prijať. Verím, že si si to pravé z tejto debaty zobral aj ty.
… myslienka /umysel/ … slovo … cin … ach jo … obcas tak lahke a tazke zaroven 😉 …
dakujem i ja, za vase slova, vazeni 😉 …
Moonica
dobro, spravodlivost, skutky, … to vsetko je sice pekne, ale … velmi relativne. Co je pre niekoho dobry skutok, pre druheho nemusi nic znamenat. Ja si pomozem inou definiciou. Pomoc musi byt v prvom rade dohodnuta. Inak to nie je pomoc, len pachanie dobra.
Kdesi som pocul vtip, ci bajku, nespomeniem si na presne znenie, ale pointa bola v tom, ze: sedi vtak na strome a lutuje rybu, pod nim v malom rybniku. Ach chuda moje, ako ti musi byt v tej vode zima, vyhlad ziadny, pohyb minimalny, pockaj, ja ti pomozem. I schmatne rybu jemne do zobaka a polozi k sebe hore na konar …
Alex,
máš pravdu!
mne povedal kedysi jeden múdry človek: ty máš dvere otvorené, záleží na človeku, či bude mať záujem vstúpiť. dnu nasilu nikoho neťahaj.
Krásny článok:) je veľmi upokojujúci,dakujem:))
Alex,
odpoviem Ti Tvojou vlastnou myšlienkou – Snazim sa, ale je mozne, ze vidim len to, co je na mojej frekvencii, asi tak ako aj vy. Túto myšlienku som si, okrem iného, z tejto diskusie vzala k srdcu ja.
Už som zažila aj to, že som o pomoc prosila a pomoc prišla, takže by sa to dalo nazvať dohodnutou pomocou, ale v priebehu takto vyprosenej a akceptovanej pomoci sa zrazu zmenili podmienky a ja som sa pomoci uzatvorila a neotvorila som sa ani anjelom … to som zvládla urobiť 2x v živote a mám dosť,
Teraz sa už snažím prijímať všetko, čo prichádza … Avšak to neznamená, že si všetko nechávam a so všetkým sa stotožním – nechám to iba prejsť cezo mňa /akoby to prefiltrijem/ a ponechám si len to, čo mi srdce naplní pokojom.
vieš Alex… neviem aký citát myslíš, ale všetko používam z prežitého… buď, z blízkej minulosti alebo ďalekej minulosti ( v časopriestore aeonov ) ale tento príbeh je z pred štyroch dní… 😀 doma 😀 čiže zdroj môjho citátu je môj jednoduchý život 😀
krásny obrázok… 😀 tiež taký upokojujúci … 😀 😛
aaach jo, opäť vydarený kus posvätnej geometrie … 🙂 😉
Inak Čiki,
už poznáme druhú časť 😀
poznáš ho tiež?
nie, ale predpokladám že je z Atlantídy (máme v znaku trojzubec) hi hi
tak že …. 😕 😀
no pravdaže je z Atlantídy 😀 … hotový atmokinetik to bol 🙂
atmokinetik ? a já myslel že má chvost hm… a že bola z plejád… vééélka škoda..
No jasné…. a keby bola blondýnka, ideálne miery, varila a žehlila 😀 … hihihihi
náhodou viem dobre variť,šiť, aj žehliť hi hi hi 😀
A ideálne miery? hmmm? a určite nie si blond!
… a ten chvost máme len my, dračice 😀
Tak to bude horšie budem musieť počkať na „Hunab KU“ 😀
Nečakaj… veď dokonalosť nie je vyvážený stav!!! buďme takí, akí sme a hotovo 😀
To sa ti povie, predvčerom som pochytil akýsi čudný pokoj a držalo ma to až do dnešného obeda, a teraz mám pracovný zápal… asi si sadnem do kúta a počkám až ma prejde.. hi hi hi hi 😀 záhadný pokoj.. hm.. 😕 vyzerá to ako príprava na niečo neobvyklé … idem si vypočuť Gaiu … 😉
Dobre Čikitet,nedaj sa,od roboty aj kone dochnú… 😀
Čikitet,
a popros ju, nech urobí poriadok tam, kde je momentálne najviac treba… aby sa už konečne nastolil pokoj a odpustenie
…a hlavne nech urobí poriadok s tým, ktorý nedá pokoj od septembra a útočí na tích, ktorí pomáhajú…. dúfam, že pochopíš, pretože už mám obavy!!!
Je to pekná idylka, ale takto sa budeš stále inkarnovať, stále učiť a stále budeš nútená sa rodiť, podliehať chorobám, starobe, utrpeniu a smrti. Takže taká idylka to nie je. Je ale možnosť ako si sadnúť na schody a úpenlivo prosiť, aby si mohla slúžiť nie v hmotnom svete, ale v duchovnom. Keď sa budeš dlho modliť, uctievať a s láskou myslieť na riaditeľa školy, tak On uvidí Tvoju úprimnú snahu, a to, že nemáš žiadnu túžbu po hmotných veciach, ale iba po duchovných / vnútorných / a On je milostivý a zamestná Ťa priamo u seba. Nemusíš už chodiť do školy a zažívať utrpenie znova a znova. Preto po mnohých inkarnáciách, keď je Duša unavená z neustáleho premiestňovania sa, a hmotné uspokojovanie zmyslov sa jej presýti a zhnusí, vtedy sa oddá skutočnému zmyslu života a to službe Bohu. 🙂
mohli by ste mi niekto, prosim, napisat, v akej kategorii sa nachadza „postup, aby som prisla do Akase“? dakujem
A to ako do tej skoly chodia vsetky skupiny dusi? Pretoze ja pochadzam zo skupiny vesmirnych bytosti co prisli na Zem pomahat ludom.
Vela o tom este neviem lebo takymto veciam som sa zacala venovat len pred rokom ☺
Tak predsa, dalsi dokaz… Nie ze by som este dake potreboval, to uz veru nie daky cas netreba:) No az spomienky sa mi objavili, priamo pred ocami, uz davno zabudnute… 🙂 Tak vas pozdravujem vsetky duse a prajem vsetko dobre a pekne co si prajete nech sa splni s lahkosotu a laskou v zivote tomto ludskom, ved laska je to naj,naj,naj co mozeme zdielat <3 Dakujem za clanok (ktory som nasiel nahodou lebo som hladal vyznam mena mojej duse…. ale viete co asi ho nemam este vediet, teda myslim ze viem len som si to chcel overit, no kaslem na to teda, dalo mi to ovela viac, dakujem)