Prvý autorský článok od Lucky, nech sa páči 🙂
Odpustenie je nesmierne dôležité. Avšak odpúšťať nie len ľuďom, od ktorých cítime napríklad krivdu, ale aj sebe samému. Odpustiť sebe samému by som považovala dokonca za dôležitejšie ako odpustiť ostatným. Pretože ak nedokážem odpustiť sebe, nedokážem odpustiť ani ostatným. Rovnako ako je to s láskou. Keď nemilujem seba, nemôžem milovať ani iných. Odpustenie je dôležitá súčasť vnútorného pokoja a mieru, ktorý sa každý z nás snaží dosiahnuť. Ale mali by sme si uvedomiť jedno. Nemusíme ho dosahovať. Je v nás. Tá harmónia, ten mier, tá nekonečnosť, láska. Všetko toto je v nás, len to v sebe musíme nechať prehovoriť. Zabudnúť na ego. Na to ego, ktoré generuje problémy tam kde nie sú. Na ego, ktoré v nás živí ilúzie, ktoré nás v každodennom živote obklopujú a my pri tom zabúdame na tie skutočne dôležité veci každodenného života. Práve na tie maličkosti ako je slnko, mraky, vtáky a ich štebotanie, duše okolo nás, ale aj všadeprítomné ticho. Obzrite sa okolo seba. Skúste nemyslieť. Aspoň na sekundu. Záležalo počas tej jednej sekundy na materiálnych statkoch, za ktorými sa dnešná spoločnosť tak ženie? Záležalo na niečom z toho, za čím všetci tak pachtíme? Nie. A viete prečo? Pretože záležalo na danom prítomnom okamihu, v ktorom ste reálne nemali žiadne problémy, nikam ste neutekali, nemysleli ste na minulosť ani budúcnosť. Záležalo len na tom krátkom okamihu, v ktorom ste boli plne prítomní. Neznamená to však, že máme v sebe potlačiť akékoľvek ego, pretože ego je súčasťou každej duše. Dôležité je však to ego, ktoré nás má hnať v pred vo vlastnom seba rozvoji. Nie ego, ktoré vytvára a je zároveň živené falošným svetom, ktorý je plný falošných hodnôt. Ego je podstatné, ale ego zdravé a to ego, ktoré nešliape po ostatných za cenu pocitu, že je napríklad vyššie alebo ďalej ako ostatní. Toto ego je naopak nebezpečné, pretože zastiera skutočný zmysel nášho života na tejto úžasnej planéte. Zastiera to, na čom v skutočnosti záleží a čo je v skutočnosti dôležité a posúva nás vpred každým dňom.
autor: Lucia