Slovenský Svetlonos a Dušičky 
▪︎Repu či zemiak a neskôr tekvice vyrezávali už naši predkovia a nazývali ich svetlonos. S vyrezávaním sa začínalo už okolo 20. – 25. októbra a tekvice vydržali akurát do Sviatku všetkých svätých. Takéto vyrezávané svietiace tekvice by sme našli pred ich domami aj pred 100 až 150 rokmi. Skrášľovali si nimi interiéry aj exteriéry, hoci nemali také rôznorodé tvary ako tie dnešné. Išlo o to, aby svetlo sviečky cez tekvicu presvitalo a odháňalo strigy či démonov.Keďže sa skoro stmievalo Vyrezávané tekvice na plotoch zo sviečku vo vnútri mali taktiež sa úlohu osvetlovať cestu luďom ktorí sa vracali z cintorínov.
▪︎V starých slovenských tradíciách bol však Svetlonos nadľudská bytosť. Niekedy mal podobu malého chlapca so žeravými očami a zvádzal ľudí zo správnej cesty do močiarov, vodil ich po poliach či po cintorínoch. Podľa legendy sa na Svetlonosa premení každý, kto ukradol omšové víno, kostolnú sviečku či peniaze zo zvončeka. A tiež deti, ktoré zomreli nepokrstené či ten, kto umrel neprirodzenou smrťou.
▪︎Úcta k mŕtvym predkom má na Slovensku veľmi silnú tradíciu a pochádza už z pohanských čias. Tradícia pálenia sviečok sa rozšírila hlavne vo vidieckom prostredí začiatkom 20. storočia, kým vence a kvetinová výzdoba pribudli až oveľa neskôr. V noci z 1. na 2. novembra sa nechávala na stole časť večere, chlieb, maslo a niekde aj pálenka ako jedlo pre „dušičky“. Niektorí tam nechali aj nôž, aby si duše mohli z pečiva odkrojiť. Hovorilo sa, že ak by mŕtvi na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu.
▪︎Na „Všechsvätých“ sa piekli žemle v tvare „hnátov“ položených do kríža, ktorým sa hovorilo „kosti svätých“. Na druhý deň sa pieklo štvorhranné pečivo plnené makom alebo džemom nazývané „dušičky“, ktorým sa obdarovávali žobráci a chudobní ľudia pri kostole či cintoríne.
▪︎Tiež sa verilo, že v predvečer Sviatku všetkých svätých vystupujú duše zomrelých na jednu noc z očistca, kde pykajú v plameňoch za svoje hriechy. Preto sa v ten večer plnili lampy maslom namiesto oleja, aby si dušičky mohli natrieť svoje rany.sviatok sa slávil v kruhu rodiny.
PhDr. Katarína Nádaská, slovenská etnologička
zdroj: FB mojej zlatej kamarátky Eni
Halloween
Velesova noc je slovanský sviatok, s ktorým sa spája noc od 31. októbra do 1. novembra.
Poznáme ju aj pod pojmom Halloween, Samhain, poprípade na druhý deň Dia de los muertos, či Sviatok všetkých svätých. Na rozdiel od Halloweenu, ktorý je hlučnou zábavou, náš slovanský sviatok je skôr o tichom stretnutí pri Rodinnom stole. Tento sviatok je vraj časom, kedy sa otvárajú hranice medzi dvomi svetmi svetla a tmy. Legendy hovoria, že v poslednú októbrovú noc Veles odomkne dvere medzi týmito svetmi. V noci Velesa sa vraj duchovia našich predkov vracajú, aby nás poučili, poradili, alebo požehnali Rod. Pred zotmením sa zapaľovali ohne a sviečky vo všetkých oknách, ktoré mali horieť po celú noc. Na slávnostný oltár sa kládli dary ako jablká a kvety, na prahu domu sa stavali jarabinové konáre. Verilo sa, že práve v poslednom dni októbra sa všetka živá príroda ponára do spánku a Zem pôjde odpočívať, kým ju neprebudí jar. Všetky práce v záhrade a na poli mali byť do toho dňa vykonané.
Ak chcete v tradícii pokračovať, strávte noc Velesa so svojou Rodinou pri sviatočnom stole, zapáľte sviečky, čím viac, tým lepšie a spomeňte si láskavým slovom, legendami, alebo historkami v dobrom na svojich zosnulých predkov a priateľov. Časť z pripravovaných pokrmov k večeri nechajte do rána na okne a potom ju ponúknite vtákom a zvieratám vonku.
zdroj: SLOVANIA
