Pred pár dňami sme dali afirmácie… je to najjednoduchší spôsob, ako sa začať „prestavovať“ na to, čo skutočne chceme. Ale čo ak nechceme? Uvedomujeme si, čo si tým spôsobujeme?
Na základe prvých troch ilúzií – ilúzie potreby, neúspechu a oddelenosti, sa rodí štvrtá ilúzia – ilúzia nedostatku. Keď sme jednotný celok so stvoriteľom a stvoriteľ je všetko, tak sme sebestačný ako Boh, a to je realita. Čím väčšiu sebestačnosť si človek uvedomuje, tým vo väčšej realite žije. V realite je úplná hojnosť. V stvoriteľovi je všetko, nedostatok je len v ilúzii. Práve túto ilúziu nedostatku musíme pochopiť a uvedomiť si, ako ilúziu. (Kým nedostatok neprežiješ ako ilúziu, nemôžeš vedieť, že nedostatok nie je realita!) Nedostatok v nás vyvoláva prianie dostať viac než máme v danom okamihu. Kde môžeme vziať to, čo nám chýba? Samozrejme od niekoho iného, lebo sme jedno, sme celok. Vziať viac môžeme len z tohto celku a odobrať niečo znamená odobrať niečo (od) častí celku (od niektorej časti celku). A to už je porušenie harmónie. Budeme potrebovať viac síl, ktoré tiež musíme niekde vziať. Takto spúšťame špirálu nedostatku, do ktorého 
vťahujeme viac a viac častí celku. Začíname konkurovať a bojovať s prírodou, jeden s druhým. Každý chce podriadiť nejakú časť celku sebe. Začína sa to v rodine, škôlke, škole, v práci, v kolektíve, v štáte, národe… A to všetko kvôli ilúzii nedostatku. V tejto ilúzii ľudia prišli až k tomu, že je nedostatok Boha. Vzniká konkurencia a súperenie o Boha (náboženstvá). Keď ľudia stratili pocit jednotnosti s Bohom, začali hľadať Boha vonku. Začali súperiť medzi sebou v týchto hľadaniach. V tomto súperení sa zrodili náboženstvá, ktoré začali súperiť jedno s druhým za právo ovládať (tým pravým Bohom).
Všetko toto vytvára zameranie a snahu o prežitie. Vznikol (strach o prežitie). Život samotný sa stal tým, čoho je nedostatok. Aby si človek predĺžil svoj život, berie život toho druhého. V snahe o prežitie človek zabudol, že je Bohom, a začal tak aj činiť, ako by ním nebol. Jedným z nutných krokov na ceste k realite je zmierenie a pokora. Je ťažké nájsť ozajstné a hlboké zmierenie u hlboko nábožensky založených ľudí. Keď ľudia hovoria o svojej hriešnosti, v skutočnosti skrývajú svoju pyšnosť.
Slová ako „ja som malý človek “ „som hriešny“ „odo mňa nič nezávisí“ – to sú obleky pyšnosti a pýchy. Priznať svoju jednotnosť so stvoriteľom, byť súčasťou celku a byť zodpovedný za tento stav – to je ozajstná pokora. Veľkou pokorou je priznanie si seba – ako Boha. Tu mizne akákoľvek ilúzia. Spomeňme si, že život je hra, a predstavme si, že ju musíme zahrať v akýchkoľvek podmienkach. Keď nám chýba stolička, je to treba zrežírovať tak, aby hlavný hrdina nepotreboval stoličku. Keď nemáme elektrinu, scéna môže byť pri sviečkach. To znamená, že hra života je vždy. Vždy budeme mať všetko, čo potrebujeme.
Podmienky sa vytvárajú preto, aby režisér a herci prejavili tvorivosť a vyjadrili samých seba. Ukázali prekrásny dej a rozsvietili svet svojou tvorivosťou.
A niekto si sadne a plače, že nemá kostým a šperky. Neodmietajte svoju účasť v hre života kvôli zdaniu, že niečo chýba. To je len zdanie. V skutočnosti máme v daný okamih úplne všetko. Ľudia dostávajú depresie z hlúpostí: pokazená práčka a pod. Prejavte tvorivosť a múdro zaobchádzajte s tou hojnosťou, ktorú teraz máte. Je dôležité uvidieť, že ilúzia nedostatku je stvorená pre prežívanie hojnosti. Práve cez túto ilúziu spoznávame svoju sebestačnosť. V tomto svete vždy môžeme nájsť toho, kto má menej než my. Darujme mu to, čoho máme hojne (materiálne aj duchovne). A v každom človeku je nekonečné množstvo lásky, dobrotivosti, úcty, radosti a šťastia. Viac dávajte a budete viac mať. Nedostatok máme len v našej mysli. Snažte sa byť zdrojom, pomáhajte druhým mať to, čo chcete mať vy.
prevzaté z:
