Karma v skutočnosti neexistuje. Existuje len na určitej úrovni vedomia. Karmický zákon je realitou len pre tých, ktorí mu veria. Túto informáciu o karme nám dáva náš „malý“ rozum. Pre naše vyššie ja – veľký rozum tento zákon neexistuje. Pred mnohými životmi sme prišli na túto nádhernú planétu, na krásne dlhé cestovanie preto, aby sme spoznali samých seba. Sto či tisíc krát sme sa vracali preto, aby sme prežili rôzne aspekty samých seba.
V poslednej dobe v poslednom storočí sa všetko zrýchľuje. Za jeden život sa udeje toľko vecí, že cesta k sebe sa stáva prielomom. Takýmto prielomom vo vedomí a uvedomení je pochopenie iluzórnosti tohto sveta. Zistili sme, že spomenúť si na to odkiaľ sme prišli a na samého seba, je veľmi zložité. Väčšina z nás berie život veľmi vážne. Prežívame krivdu, zradu, hnev. Zabudli sme, že tento scenár sme si vytvorili my sami. Dôležité je to, aby sme sa všetci navzájom milovali. Každá duša má svoj individuálny účel. Jediná a konečná realita, to je absolútno. Prvotný stvoriteľ či stvoritelia, to už sú lúče. Je to nekonečná láska, nekonečné možnosti, nekonečná radosť. Jin je energia, ktorá dáva cit a stav. Jang dáva nekonečné možnosti realizácie. Bez radosti, lásky a nadšenia sú možnosti obmedzené. Prišli sme do tohto sveta a oddelili sa od celku preto, aby sme cez skúsenosti pochopili, že stvoriteľ – iskra, prvotné vedomie, je prítomná v každom z nás, (vo vnútri každého z nás, priamo v našich srdciach). Musíme pochopiť, že realizácia a tvorenie sa uskutočňuje len cez harmóniu. Akonáhle to prijmeme a vrátime sa k realite, staneme sa stvoriteľom, stvoriteľ kou. Zažijeme, kto sme. 
Len tu na Zemi môžeme zažiť (kto sme) a uvidieť, kto nie sme. Len cez protiklady k tomu, čím sme, to môžeme prežiť naplno. Preto existuje toto nádherné divadlo života. Svet, ilúzia, mája – líla – Božská hra. Naše bytie na Zemi je predurčené pre otvorenie a poznanie stvoriteľa v sebe a jeho prejavenie v živote. Realitu môžeme poznať cez jej protiklad – ilúziu. (Neprítomnosť pomalého nie je rýchlosť; čo je malé a čo veľké?) Všetci sme spoločne vytvorili veľkolepú ilúziu preto, aby sme sa mali možnosť uvidieť a poznať sa. Všetky ilúzie sú naše výtvory pre poznanie samých seba. Každá jedna duša si vyberá, kto je a kým bude. Ale zatiaľ sa nachádzame v ilúzii (napr. ilúzia hriechu a utrpenia), niekto viac a niekto menej. Celý svet, ktorý žijeme, je jedna veľká ilúzia, kde je tak isto prítomná aj realita. A práve ju musíme prejaviť. Hlavný účel človeka je prejaviť realitu v ilúzii. Byť realitou na Zemi vo veľkej hre života a každým okamihom života formovať svoj osud podľa svojho želania. Keď prichádzame do hmoty, snažíme sa spomenúť si na seba a realizovať sa v tomto živote.
Čím viac si spomenieme, tým viac realizujeme seba a tým hlbšie prebieha proces oduševnenia hmoty. Prejavenie ilúzií je mnohotvárne. Čím ďalej sa vo svojom vedomí človek nachádza od stavu prvotného stvoriteľa (vedomia), tým prebýva vo väčšej ilúzii. Veda a rovnako aj náboženstvo sa tiež nachádzajú v ilúzii. Keď sa spoja, môžu urobiť prvý krok k realite. Ďalšia cesta vedie len cez seba. Človek na Zemi nemôže nepôsobiť s ilúziou. No môže a musí chápať, kde je ilúzia a kde je realita. Ilúzia je nástroj, ktorý ukazuje, kde sa realita nachádza. No pretože väčšina ľudí verí, že ilúzia je realita, stala sa ilúzia realitou tohto života. Ako premýšľame, tak aj žijeme. Keď sa človek pozerá z vnútra ilúzií, aj výsledky jeho činov sú iluzórne. Musíme sa dostať za ilúzie do reality a s realitou sa pozerať na seba a celý svet. Z reality je ľahko možné urobiť ilúziu a z ilúzií urobiť pseudorealitu. Uvidieť realitu z ilúzie a poznať v sebe stvoriteľa je niekedy zložité.
Vytvárať niečo umelé je jednoduchšie, než byť prirodzeným a tvoriť prirodzene prirodzenosť. Napríklad v súčasnosti je strom viac prirodzený, ako človek. On nevyrastie pokiaľ nemá vhodné podmienky. Rozum zaháňa človeka do neprirodzených podmienok a až potom ho z hrdinstva a s utrpením z neho dostáva. Je prirodzené žiť v paneláku? Nie je. Prirodzené je žiť vo svojom priestore. Ale panelák je pre nás jednoduchším riešením, tak ako ukrivdenosť a strach. Rozum často porušuje prirodzenosť človeka a jeho okolie. Ničí podstatu prírody. Rozum je v človeku hlavným iluzionistom. Vytvára rôzne ilúzie. Myslí si, že je to realita. My vidíme to, čomu veríme. Kedysi sme si mysleli (verili), že Zem je stredom vesmíru. Bolo to naše presvedčenie teda naša realita. No aj teraz je to ilúzia. Zem sa skladá z množstva sfér, tiel prenikajúcich ďaleko do vesmíru. Na Zemi sa súčasne nachádza množstvo paralelných (vesmírov) a v každom z nich je svoj život.
Medicína a veda je ilúzia. Lebo človek je jednotou tela, duše a veľkého rozumu, nášho vedomia. Ilúziou je vojak, ktorý ide oslobodzovať „iný národ“; aj ďalší, ktorý bráni vlasť pred týmto vojakom. Obaja sú v ilúzii, a preto zabíjajú jeden druhého. Čím hlbšie sa človek v realite nachádza, tým menej sa m
u môže stať to, že ho niekto bude chcieť pripraviť o jeho bývanie, majetok a dokonca o život. O to menej bude mať prianie brať niekomu inému, brániť majetok a oslobodzovať niekoho. V ilúzii je i matka (otec) ktorá pre svoje dieťa, alebo prácu stratí svoju ženskosť a muž ak si myslí, že jediná úloha je podpora rodiny. Žena je láska – vytvára priestor lásky. Muž má mať tvorivý prístup ku každému. Má dávať viac impulzov, ktoré prebúdzajú v žene lásku. Čím viac sú obaja zakotvení v realite, tým menej energie strácajú vo výchove detí a nedostávajú sa do ilúzií. Ľudstvo už dospelo. Je načase rozlišovať realitu od ilúzií. Nastáva masové prebúdzanie ľudstva. Život ako ho poznáme, je ilúzia (mája). Je načase premeniť túto ilúziu do reality. Keď budeme veriť, že žijeme v ilúzii, naša viera nám pomôže vidieť a vedieť. Napríklad verili sme, že život je boj. Keď dokážeme rozlíšiť ilúziu od reality, vo výsledku dokážeme ilúziu používať na to, k čomu je predurčená. Ako nástroj pre skúsenosť. Vtedy môžeme formovať svoj život (ľubovoľné životné situácie) na Zemi, v súlade so svojou dušou, v súlade s prianím duše. Bude to uvedomelé.
prevzaté z:
