.. často očakávame isté výsledky .. chceme aby veci išli tým, alebo tým smerom. No neuvedomujeme si, že možno to, čo chceme nie je vôbec pre nás vhodné… o tom je príbeh, ktorý som našla na FB 😉
Je tam hore niekto?
Škót sa vyberie na túru a rozpráva sa s prírodou. Zrazu sa ocitne na okraji príkreho zrázu, pošmykne sa, padá, ale v poslednej chvíli sa zachytí a ostane visieť za konár malého stromu. Pod ním je hlboká priepasť. Kričí o pomoc, ale celkom zbytočne. V mysli sa mu premieta celý jeho doterajší život. Nakoniec celý zúfalý volá k oblohe:
– Je tam hore niekto?
Zaduní mohutný hlas:
– To som ja, tvoj Boh, Som ktorý Som.
– Pomôž mi, – volá Škót.
– Pomôžem ti. Pusť sa konára.
– Čože?
– Dôveruj mi. Pusť sa konára a zachránim ťa.
Škót chvíľu rozmýšľa a potom volá k oblohe:
– Je tam hore ešte niekto iný?
Ak chceme, aby nám Boh pomohol, musíme byť pripravení prijať z jeho ruky aj celkom nevšedné, možno niekedy aj iné riešenie, než si my predstavujeme.
Jako vtip je to dobrý. Jako realita už méně.
Kdo máte trochu představivosti, zkuste se vcítit …
Já volám s tím Skotem …