Všetky stretnutia sú pokračovaním vzťahov, ktoré sa vytvorili a upevnili v minulosti
Dnes vám poviem následujúce: všetky dotyky, kontakty, sny a všetky videnia i stretnutia v tele, nech už v hmotnom svete alebo v nadpozemskom – to sú len pokračovania vzájomných vzťahov, ktoré sme vytvorili a upevnili v minulosti. Reťazec budúcich následkov je nepretržitý a vedie do budúcnosti ako záruka nerozlučných zväzkov, ktorými sme spojení.
Hranice agni-jógy 2
Ľudia sa divia, ako je možné, že sa stále znovu a znovu stretávajú po mnohých inkarnáciach
Pútnik nemôže dopredu uhádnuť, aké stretnutia ho čakajú, ale môže si nájsť čas pozorovať iných pútnikov, ktorí kráčajú na rozcestí. Ak ostane pútnik postupom času osamelý, nie je to dôvod k smútku, pretože existujú cesty, ktoré sú pre mnohých ľudí obtiažne a nedá sa cez ne ľahko prejsť. Ak však pútnik zamerá svoju pozornosť na cieľ, v diaľke sa objavujú noví ľudia. Je nutné mať neustále na zreteli cieľ cesty.
Uvedomenie si tých najvzdialenejších spomienok môže vytvoriť zložitú mozaiku, obraz mnohých storočí. Môžete vidieť tie najrozmanitejšie stretnutia, ktoré pramenia z minulých vekov. Nebolo povedané zbytočne, že človek je vlastne špecifickou, zložitou štruktúrou. Je potreba veľa Ohňa, aby boli osvietené i tie najtemnejšie zákutia. Podmienky reinkarnácie sú veľmi rozmanité.
Mysliteľ raz rozprával čo sa stalo.. Jeden veľký panovník potom, čo predniesol reč, začal čosi hľadať na zemi. Behom reči mu totiž skĺzol malý strieborný prsteň. Ostatní sa usmievali a radili mu, aby tak ničotný predmet nehľadal. Panovník však odvetil: „Neviete odkiaľ tento prsteň pochádza. Možno je dôvodom prečo som predniesol túto reč.“
Nie inak tomu býva aj pri prevtelovaní. Ľudia sa vracajú, aby našli malý prstienok, ktorý stratili, pretože má pre nich veľký význam. Nemôžu pochopiť, prečo sa dôležité inkarnácie striedajú s tými zdanlivo bezvýznamnými. Ale kto môže s istotou povedať, aký hodnotný predmet by mal byť behom cesty nájdený? Často je v priebehu zdokonalovania potreba kameň, ktorý je na pohľad síce maličký, avšak má veľkú hodnotu. Rozličné reinkarnácie dokazujú, že behom nich prebieha nesmierne dôležitý proces – vzostup na vyššiu úroveň. Otázkou prevtelovania sa príliš často nezaoberáme a to z mnohých dôvodov. Väčšina ľudí takú ťažobu vedomostí neunese a preto o pravdivosti rinkarnácie pochybujú. Nedokážu pochopiť, prečo sa niektorí ľudia stretávajú po mnoho svojich životov, zatiaľ čo iní sa nestretnú celé tisícročia, a aj ak dôjde k ich stretnutiu, sú si veľmi blízki.
zriedka kedy sa stane, že si človek udržuje „zdravý“ vzťah ku svojim minulým životom. Minulosť pre ľudí spravidla nie je inšpirujúca, aby ich ponúkala k sebazdokonalovaniu a budúcnosti skôr na nich pôsobí tak, že ich príliš pripútava k minulosti a bývalým prežitkom. Preto je treba predávať ľuďom vedomosti o ich minulých životoch veľmi obozretne – naše vedomie zatiaľ mnohé neobsiahne. Ľudia sa neustále pýtajú, prečo sa noblesné inkarnácie striedajú s tými fádnymi, všednými. Vidina toho, že boli neobmedzení králi, alebo vládkyne im nezabezpečuje, aby si uvedomili, aké svoje schopnosti majú zdokonalovať a nemusí im vysoké postavenie pomôcť v duchovnom raste. Ich pozemské myslenie im umožňuje pochopiť, nakoľko môže fádne prevtelenie prevýšiť prevtelenie honosné, a zlepšiť ich vedomie. Všetko je ešte cennejšie, ak už behom ich pozemského života dozrieva chápanie vzostupu ducha.
Akonáhle sa ľudia dozvedia o jednom zo svojich najnoblesnejších životov, prepadajú hrdosti. Ale stávajú sa i horšie veci: niektorí na základe falošných osobných kroník usúdia, že disponujú neobyčajnými charaktrerovými vlastnosťami, a začnú sa považovať ze niekoho úplne iného, čím len zatemnia svoju myseľ a zblúdia zo správnej cesty. Každý starý duch aspoň raz zažil aristokratické prevtelenie, kedy mohol ovládať iných ľudí, ale toto umenie nezaujíma prvé miesto. Tí, ktorí sú prenasledovaní, poznajú a naučia sa viac, než tí, ktorí prenasledujú. Všetky cesty, spojené s namáhavou prácou sú spojené s bohatými nálezmi.
Niektoré duše sa k honosným a bohatým životom už nevracajú, ale radi príjmu ten najskromnejší a najťažší údel pozemského života. Najväčšie a najsilnejšie ľudské snahy boli vyjadrené prácou – takto vypadá hodnotenie pozemských pobytov. I vy si môžete všimnúť, že niekedy vystávajú zo spomienok veľmi kratučké stretnutia, veď práve pri nich dochádza ku skratu elektrického prúdu. Vzniknuté iskry bývajú významné a spomíname na ne s vďačnosťou. Kto by mohol tvrdiť, že takéto stretnutia sú náhodné? A čo ak to k nám pristúpil náš dávny priateľ?
Mysliteľ hovoril: „Vy voláte: ´Platón, Platón..´ale je možné, že má úplne iné meno.“
Zabudli sme na bolesť a útrapy. Naši bývalí trýznitelia teraz sami niekde bojujú a pri ťažkej práci stúpajú hore, na vyššiu úroveň. Keby sme im chceli nejako vyhrážať, nemohli by sme existovať. Zákon karmy je nezvratný a nezničiteľný.
My si pamätáme naše predchádzajúc inkarnácie. Všetci by sme si mali pamätať, ale nie kvôli nám, ale kvôli ľuďom, ktorých sme na svojich cestách stretli a na ktorých by sme nemali zabúdať. Každý je pútnikom na pozemských cestách – to by malo zbližovať i najodlišnejšie osobnosti.
Ľudia sa stretávajú preto, aby spolu ľahšie riešili úlohy. Kde sú tie úlohy? Nemôžeme donekonečna tvrdiť, že vonkajšie podmienky života sú obrazom vedomia. zdalo by sa, že chodíme s týmito slovami vypálenými na čele, ale ľudstvo znovu potrebuje nové otrasy. Usmievaj sa, pokiaľ môžeš splatiť dlh ľuďom, ktorých si stretol predtým. Šťastie príde v okamihu, keď sa prestanú počítať staré účty.
Pekný článok 😉 Teraz som ešte viac presvedčená, že s bratom som mala niečo do činenia v minulom živote… (On bola svätá inkvizícia 🙄 )