Keby ľudia vedeli, akým veľkolepým prostriedkom na očistu duše je neopätovaná láska, alebo urážka od milovaného človeka!
Veľmi to pomáha veriť v Boha.
No ľudia veria len v svoj blahobyt, svoju žiadostivosť, a na očisťujúcu bolesť reagujú nenávisťou alebo želaním nežiť.
A potom začínajú byť choré ich deti, rozpadajú sa rodiny a objavujú sa oslabení vnuci, ktorých celý život prenasledujú choroby a nešťastia.
Keby ľudia vedeli…
Všetko sa začína stratou osobného smerovania k Bohu.
Žiadostivosť sa stáva hlavnou vecou v systéme hodnôt a to, čo uctievame, musí byť večné. V dôsledku toho sa krach žiadostivosti stáva neznesiteľným.
Mechanizmus straty lásky k Bohu vyzerá na jednej strane ako sexuálna nezdržanlivosť a na druhej strane ako neschopnosť uniesť stratu sexuálneho šťastia, teda ako neprijatie nevery a zrady milovanej osoby.
V skutočnosti sa milujúci človek, konajúci s nami tak, že to často vyzerá ako nemravnosť a podlosť, intuitívne snaží zachrániť deti a našu dušu.
S.N. Lazarev Človek budúcnosti. Výchova rodičov. 5. časť
zdroj: Sergej Lazarev – Diagnostika Karmy
