Skutočná strata pôdy pod nohami a neschopnosť sa „čohokoľvek“ chytiť, bolí ako čert.
Keď všetko začne slabnúť a nič už nefunguje, uvedomíme si, že stojíme na okraji.
Môžeme si uvedomiť, že ide o veľmi zraniteľné a citlivé miesto a že táto citlivosť môže ísť dvoma smermi.
Môžeme sa uzavrieť do seba a ponoriť sa do sebaľútosti, alebo sa môžeme naladiť na pulzujúcu kvalitu situácie. Je zrejmé, že v bezodnosti je vždy niečo nežné a pulzujúce. Je to skúška, taká skúška, ktorú duchovní bojovníci potrebujú, aby sa prebudilo ich srdce. Niekedy nás na toto miesto privedie choroba alebo smrť. Prežívame stratu, stratu blízkych, stratu mladosti, stratu života. Keď na nás niečo príde, je to skúška a zároveň proces uzdravovania.
Myslíme si, že ide o absolvovanie testu a prekonanie problému, ale v skutočnosti neexistuje žiadne riešenie. Veci sa spájajú a opäť rozpadajú. Potom sa opäť spoja a opäť sa rozpadnú. Je to jednoduché. K uzdraveniu dochádza vtedy, keď dáme priestor všetkému, čo sa deje: Priestor pre smútok, priestor pre úľavu, priestor pre utrpenie, priestor pre radosť. Myslíme si, že nám niečo prinesie radosť, ale netušíme, ako to naozaj dopadne.
Myslíme si, že nám niečo prinesie smútok, ale nič nevieme. Najdôležitejšie je dať priestor nevedomosti. Stále sa snažíme robiť veci, o ktorých si myslíme, že nám pomôžu, ale nemáme žiadnu istotu. Nikdy nevieme, či padneme na zadok, alebo vstaneme z mŕtvych. Aj keď zažijeme veľké sklamanie, nemôžeme vedieť, či je to naozaj koniec príbehu. Možno je to začiatok veľkého dobrodružstva. Taký je život. Nevieme nič. Hovoríme, že niečo je dobré alebo zlé. V skutočnosti však nevieme nič. Keď sa na nás všetko zrúti a my stojíme nad priepasťou, je to pre každého z nás kameň úrazu, zostať na okraji priepasti a nič neukotviť. Duchovná cesta nevedie do neba.
Nejde o to, aby ste sa dostali na miesto, kde je všetko konečne dokonalé. Z tohto pohľadu existuje len jeden spôsob, ako si uvedomiť, čo sa skutočne deje, keď sa pod nami otvorí zem a my nemôžeme nájsť oporu.
Tieto situácie môžeme využiť buď na prebudenie, alebo na uspanie. Život je dobrý učiteľ a dobrý priateľ.
Keby sme len pochopili, že veci sa neustále menia. Nič sa nevyvíja a nezostáva tak, ako by sme chceli. Medzistav je ideálna situácia, v ktorej nie sme zaseknutí a ktorá nám umožňuje otvoriť svoje srdce a myseľ bez obmedzení. Neistota je veľmi jemný, nenásilný a otvorený stav. Zotrvávanie v tomto vratkom medzistave – život so zlomeným srdcom, s motýľmi v žalúdku, s pocitom beznádeje alebo túžbou po pomste – je cestou skutočného prebudenia.
Zostať v neistote, dostať sa do nej,naučiť sa uvoľniť uprostred chaosu, naučiť sa nepanikáriť – o tom je duchovná cesta.
Naučiť sa zdvihnúť sa, zdvihnúť sa nežne a súcitne, to je cesta duchovného bojovníka
Pema Chödrön
zdroj: Ava Fleur
