Kedy stretneme duchovného partnera?

Toto bola otázka od jednej osôbky  k predchádzajúcemu článku 🙂

Duchovného  partnera, našu chýbajúcu časť, teda to čo “ potrebujeme“  k Celistvosti stretneme až keď:

sme sami o sebe „dokonalí“ v tom, ako žijeme. Vieme, akú úlohu tu plníme a prečo sme tu. Žijeme harmonickým- v sami sebe vyrovnaným životom. Neočakávame, neplánujeme a nemáme neviemaké ciele- prijímame všetko tak, ako prichádza. Ak sa nám niečo nedarí, prijímame to ako prirodzenú časť života, niečo z čoho sa poučíme a „ideme ďalej“. Nič neľutujeme, nevraciame sa do minulosti, nevyťahujeme staré „krivdy a hriechy“. Necháme sa unášať tokom života,  akékoľvek prekážky berieme ako posilnenie a posun vpred. Máme už dosť duchovných znalostí a riadime sa Univerzálnymi zákonmi. Často druhých učíme a ukazujeme im smer. Z hora nám posielajú lekcie, ktoré nás majú preveriť vo viere, odhodlaní, v pravde a v to, čomu / komu veríme. Ak vydržíme, vyhrali sme. Riadime sa LEN vlastným srdcom a rozumom- dáme na rady, ale rozhodnutie a konečný výsledok ide „z nás“. Prirodzene prijímame kritiku priateľov, snažíme sa na sebe pracovať a zdokonaľovať sa, pretože sme sa už zbavili pýchy a veľkej časti ega. Nemáme potrebu prikazovať, nútiť, presviedčať. Cítiť z nás prirodzenú autoritu, isté fluidum, akoby magneticky priťahujeme to, čo potrebujeme zažiť. Často to býva veľmi ťažké, spojené s pádom na samé dno, aby sme pochopili, odrazili sa s úžasom sa znova nadýchli znovuzrodení a iní.   Na všetko podstatné akosi prirodzene nachádzame odpovede, všetko do seba postupne zapadá. Do života mám prichádzajú ľudia, ktorí nás posúvajú bližšie k duchovnému partnerovi. Často je to veľmi zložité, a dlho trvá, kým je nám dovolené spolu sa stretnúť. Je veľa nástrah a skúšok, kým k tomu dôjde.  Avšak záleží len na nás, či budeme chcieť  pracovať na spoločnej Celistvosti. Ak sa tak rozhodneme, cítime sa vzájomne, dokážeme sa mentálne dorozumievať, vnímame vzájomne svoje myšlienky. Vieme, kedy duchovný partner na nás myslí, pretože to cítime. Ak sa rozhodneme pre Celistvosť, vieme, že už bez toho druhého nedokážeme byť. Avšak sme natoľko ukotvení v bezpodmienečnej láske, že prijmeme akékoľvek rozhodnutie toho druhého.

Toto je časť skúseností z mojej praxe v SRT. Nie všetci tí, ktorí našli duchovných partnerov sa aj stali skutočnými partnermi. Písala som o tom v máji. Niektorí nedokázali urobiť rázny posun vpred, nedokázali pracovať viac na sebe, na ukončení karmických väzieb so svojimi fyzickými rodinami. Majú na to ešte kopec času, a pokiaľ to nezvládnu teraz, v ďalšom živote určite. Nástrah v tomto prípade je mnoho a najmä sme to my sami- to čo je v nás. Kým je nám dovolené stretnúť nášho duchovného partnera osobne, musíme pracovať na vlastnej „dokonalosti“.  Pokiaľ na tom nepracujeme, pokiaľ sa sami nechceme zmeniť, nikam sa nedostaneme. Môžeme klamať celý svet, ale samých seba??? Túžime po Celistovosti a „dokonalosti“, preto v tomto prípade akékoľvek klamanie samého seba nemá nijaký význam. Vypomstilo by sa nám to, a len by sme si urobili veľký okruh, aby sme znova prišli na začiatok všetkého…v tomto prípade je veľmi dôležitá  Pravda a Láska v tej najčistejšej podobe.