Koľko lásky je vo vzťahu „tak akurát“? Koľko lásky je „tak akurát“ vo vzťahu k deťom, k priateľom?
Občas sledujem na Spektre seriál „Najprísnejší rodičia na svete“. Prečo to spomínam? Súvisí to s láskou… Ak dávame deťom viac“ lásky“ v zmysle voľnosti/robíme za nich to, čo by mohli bez akýchkoľvek problémov robiť oni/ nemajú nijaké povinnosti – v tomto prípade nejde o lásku. Vychovávame deti, ktoré sú bez rešpektu, bez zodpovednosti. Bola som veľmi prekvapená z toho, ako sa nechali rodičia urážať od svojich vlastných detí… pritom im umožnili život ako v bavlnke… no potom sa 
nemajú čudovať, čo z nich vyrastie.. Ale chyba nie je v deťoch- chyba je v rodičoch. Čo ich naučili (respektíve nenaučili), to majú! V tom seriáli takýchto -často na alkohol, drogy, záškoláctvo a ničnerobenie zvyknutých tínedžerov- posielajú na opačný koniec sveta. Samozrejme, že noví rodičia, ktorí vyžadujú poriadok/ rešpekt/zodpovednosť/vykonávanie domácich prác- sú v očiach takýchto detí zlí. Po týždni strastiplného života však deti pochopia, že oni boli tí, čo sa nesprávali vhodne. Páčilo sa mi, keď v detských domovoch, v charitatívnych organizáciach tieto deti mohli porovnať svoj život so životom tích, čo nič nemajú. Toto uvedomenie mnohým otvorilo oči.
Toto je jedna verzia citátu.
Druhá je o hrdosti a láske medzi partnermi…
Ako nám partneri pomáhajú (hoci s nákupom, umytím riadu, vynesením smetí, zabavením sa s deťmi…), koľko a čo všetko od nich/nás vyžadujeme v našom vzťahu? Koľko sme si vzájomne nápomocní? Nie sú povinnosti nakopené na jednej strane partnerských váh?
Mám kamarátku Evku, ktorá má priateľa. On je dosť na peniaze a pozerá na všetko cez peniaze. Ona v dobrej viere (veď ho má tak rada!) mu nakupuje drahé oblečenie, nákupy na spoločný víkend… Evka sa sťažuje, že nie je schopný jej kúpiť ani kvetinku- nič, čo by ju potešilo. Ak jej kúpi darček / k meninám, narodeninám/, tak je to len niečo „za pár korún“… Povedala som jej, že mnohým mužom ani nepríde, aký vhodný darček pre nás kúpiť 😀 … a že by mala zvoľniť tempo, prispôsobiť sa jeho spôsobom- ak mu to sama nedokáže povedať…ale ona nie! Kontroluje ho či nemá inú ženu, čo si o nej myslí, čo urobí, dokedy asi bude pri nej… v tomto prípade stráca vlastnú hrdosť. Prekračuje/znehodnocuje týmto všetkým vlastnú sebahodnotu/sebalásku v snahe „mať ho pod kontrolou“. Iná (ale veľmi podobná) verzia je druhá kamarátka, ktorá „vychováva“ svo jho priateľa; správa sa k nemu ako k dieťaťu: „veď on sa zmení, len to chce čas“… a tiež ho neprestajne kontroluje- on maže všetky volania z mobilu, históriu na pc… napriek tomu si ona vždy všetko zisťuje. A potom sa nestačí čudovať, aké má záujmy 😀 … načo je to dobré? Načo potrebuje 
sledovať/kontrolovať každý jeho krok? Je toto láska? Určite nie, je to strach. Strach, že o neho príde, nízka sebahodnota/sebavedomie. Načo by inak mala potrebu všetko riadiť/kontrolovať/ vedieť? V mnohých takýchto prípadoch dostaneme to, čo sami nemáme v sebe spracované, na čom máme vo vzťahu k sebe/partnerovi popracovať. Čoho sa vzdať a na čom naopak trvať. Je to beh na dlhú trať a nie každý je ochotný bežať.
Koľko je teda lásky „tak akurát“? Kde je tá pomyselná hranica, kedy ide o našu sebahodnotu a kde sa už stráca? Koľko a prečo sa nechávame zraňovať ( a nie len partnerom, ale i priateľmi, príbuznými)? Koľko vydržíme v snahe „milujem ho/ju, a prepáčim mu čokoľvek ( len nech je so mnou, nech ma má rád/a)“? Alebo kde je hranica toho povedať si : „tak už dosť“. A nie len sebe, ale aj partnerovi/priateľom- končím, stačilo- nemá to význam, pretože… Nič z tohoto nie je ľahké. Ak niekoho milujeme, sme slepí…necháme sa (dobrovoľne) trápiť nezáujmom/nevšímavosťou…. často to hraničí s duševným masochizmom! Očakávame vrátenie toho, čo sami dávame, ale druhá strana to často nevie/nedokáže splniť…samozrejme nemali by sme nič očakávať, pretože príde sklamanie. Ale obyčajný záujem, „vrátenie“ toho, čo dávame, jednoducho odozva na naše „volanie“ je na mieste. Koľko dávame, toľko by sme aj mali dostávať, či nie? A čo ak dávame priveľa a nie je nijaká odozva? Čo potom… mnoho otázok, na ktoré nie je jednoduché nájsť odpovede. Každý z nás má tie hranice inak nastavené. Iné poňatie sebahodnoty, iný pocit „už je toho dosť“. Rozhodnutie je v tomto prípade zložité…
Stojíme na rázcestí, v každej minúte, v každej hodine, každý deň sa rozhodujeme. Každé rozhodnutie je v súlade so súhrnom hodnôt, ktoré sme si vybrali, aby vládli nášmu životu. Keď si vyberáme tento súhrn hodnôt, vtedy robíme najväčšie rozhodnutie svojho života.
(Benjamin Franklin)
hm, ja som ešte pred rokom bola taká ako tá tvoja priateľka Evka, ( autonehoda v marci ma prebrala, bála som sa zavolať k nehode vlastného manžela, len aby som ho nevyrušila z pozerania reprízy Paneláku … samozrejme, že hned letel, ked sa dozvedel, ale ja som sa prebrala, zmenila, … uvedomila som si, že som robila všetko, psie kusy, vypľúvala dušu len aby sa usmial, …. hlúpa však? … ego, že wooow, tak to som dobrý, keď som tak milovaný, ona to robí rada, 😀 … už nikdy viac! … )
takže áno, kde je správna miera lásky? kde sú hranice? … asi nie sú, lebo sa furtom potvory posúvajú 😀 … ale teraz už viem, … že na to aby som mohla byť šťastnou a urobiť šťastnou iného muža, partnera, treba byť úplne samostanou jednotkou, ktorá miluje druhú samostatnú jednotku ako seba, bez podmienok, len preto že Je, .. len potom môžu spolu krásne lietať a dvíhať sa do výšin … možno dostanem ešte jednu šancu na takýto vzťah, … a ak nie, dúfam, že si toto poznanie prenesiem do bud. života, aby som sa ním mohla riadiť … 🙂 .. je to oslobodzujúco smutné vidieť ako sa skončil jeden vzťah … škoda, … no snád aj v tomto živote dôjde niekto, kto ocení uprimnosť mojích slov keď jednoducho ticho a bez pretvárky poviem … ľubim ťa … 🙂 …
sakra, to je elaborát toto, si ma rozplakala troška … du radšej variť 😀 😀 😀
Lilah,
vďaka za koment…. 😉
sranda, zasa som na FB naďabila „úplne náhodou“ na niečo, čo sa k tomuto všetkému hodí 😀
Hľadať lásku? Nezmysel – hovorí rozum. Smiešne – tvrdí hrdosť. Riskantne – bráni sa skúsenosť. Ale samota ma zabíja – šepká srdce.
..po rokoch spolužitia som tiež povedala dosť a cítim sa taká slobodná, šťastná :). U nás kontroluje manžel, dáva pozor, žiarli, vždy som sa snažila nedávať mu na to žiadnu šancu, ale nemá to význam, je to bez efektu. Ono asi sa musí každý „zobudiť“ sám, asi tú skúsenosť v živote potrebuje…Celú tú kapitulu nemáme za sebou, sme spolu, máme deti, ale tentokrát zistil, že narazil na múr, ktorý sa neohol, takže neviem, zatiaľ čakám či sa poučil, či sme si len niečo karmicky vyriešili, či zotrváme, či sa naše cesty zrovna rozdeľujú…
Áno je to sranda, tiež vždy naďabím na články, ktoré akoby sedeli na mňa 🙂
hm, … peknééé, romantikuš, ale nesúhlasím … dľa mňa je rozdiel medzi osamelosťou a samotou … samota je dobrá … a niekedy je nutná ….
taká chalúpka na kuracej nôžke na kraji lesa, 😀 super nie? …. 😀 😀 😀 .. mačka na rukách, sova na pleci, čo môžem viac chcieť 😀 … život je predsa taký krásny …
Když dávame příliš lásky a někdo jí nepřijímá, značí to, že je to zbytečné, že ten někdo má lásky podle svého mínění dostatek.
Otázka je, co je podle nás láska, nemusí být pro druhého. Jenom universální láska je nekonečná a stejná 🙂 .
Svätá pravda…
Tohle znám Lilah… 🙂
Moře přede mnou, dřevěná noha pode mnou, křiklavý papoušek nade mnou a „tuzemák“ v pravé ruce 😀 .
😉 děkuji drahá Mariaaab
Niekedy si mnoho vecí neuvedomujeme a ideme ako tank 😀 … v mojom prípade baran 😀
…a někdy střílíme jako dobrý střelec… 😛
hihihi….nie nadarmo nám dali také znamenia 😉 že?
…rada ťa tu vidím Karlos 🙂
jo, svätá pravda, len tú univerzálnu lásku treba hlavne v sebe nájsť …svetlo, plamienok horí, v každom, bez ohľadu na to či ho vidíme či nie … stačí ho nájsť a pustiť trocha „kyslíka“ 😀 …
a ten „tuzemák“ je rum? .. piráte 😀
ja mám pustené Očko a tam dali krásnu pesničku (na dobrú noc) 😉
….tak pre Vás všetkých 🙂
http://www.youtube.com/watch?v=vOuL2AnJPok
Pamätám sa, ako som ešte dávnejšie strašne túžila po láske a partnerovi. Potom mi jedného pekného slnečného dňa zaplo, že k tomu, aby som milovala a bola milovaná, partnera nepotrebujem. Udiali sa potom rôzne veci a prišla som na to, že túžim po niečom inom, po inej láske. Nestačí mi telesná, fyzická a ja neviem ako ešte tú lásku nazvať. Túžim po tej láske, odkiaľ a z ktorej pochádzam, ktorá presahuje pudy a chtíče…a rovnako tak túžim byť v blízkosti takých ľudí, ktorí sa snažia o to isté. Nebránim sa síce ani vzťahu…ale ten chlap musí potom naozaj stáť za to…inak sa do toho už nedám…Ale ako sa hovorí – rovnaké priťahuje rovnaké, tak uvidíme 🙂 Hlavné však je, že som rada sama…ba čo viac, robí mi problém byť medzi ľuďmi, ktorí nedokážu byť ticho a s ktorými sa nemám o čom rozprávať. Ja ticho potrebujem. Potrebujem svoj priestor a svoju slobodu…
Ninka,
vďaka za názor/skúsenosti… mňa napadla jedna vec, ktorú sme preberali s mojim kamarátom a o ktorú si tu „zavadila“. fyzická/telesná láska. rozoberali sme to, čo sa stalo (podľa rozhovorov) už viacerým. a síce: mám síce super partnera, ale fyzická láska napriek všetkému nie je ono. je po nej smútok, sklamanie; akoby malo prísť niečo, čo neprichádza. ja som si odpoveď na to všimla v jednom z minuloročných posolstiev: fyzická/telesná láska je aktom tvorenia. kto tvorí vo fyzickom svete -akýmkoľvek spôsobom- svoju vnútornú vášeň dáva do fyzického sveta- či už sú to obrazy, sochy… toto dáva naplnenie a týmto sa prejavuje vnútorná vášeň. potom nie je (až tak veľmi) potrebná fyzická/telesná láska. ale toto je možné za predpokladu, že robíme/tvoríme to, čo je v súlade s nami/našim vnútrom, takto sa „rodia naše (neživé) deti“
ak má niekto iný názor/skúsenosti, sem s ním!!!
liluš,
viem, na čo narážaš…určite je úžasné lásku s niekým zdieľať, s nejakou druhou polovičkou. Neviem však, či v mojom živote nastal istý útlm, že túžim po niečom inom, ale zdieľať lásku môžem s každou živou bytosťou. Myslím ten stav, kedy už človek nemá potrebu vlastniť a mať niekoho, kedy chce byť len časťou celku a do svojej lásky nevkladá náklonnosť k nejakému jedincovi, pretože všetkých miluje rovnako. Dlhšie nad tým rozmýšľam, pretože vôbec nemám potrebu niekoho mať a keď si predstavím, že by naozaj prišiel niekto, kto za to stojí – neviem, či by som ho chcela. Zrejme preto, že to tiež nebude ono, pretože to, po čom moje srdce naozaj túži je niečo väčšie, vyššie…niečo, čo neprichádza ani vo vzťahu.
Ako písala Mária:
„fyzická láska napriek všetkému nie je ono. je po nej smútok, sklamanie; akoby malo prísť niečo, čo neprichádza.“
Majuš, nečítala si to u mňa? 😀 Elisabeth Haich opisuje presne toto! Ten stav, kedy ti fyzická láska nedáva naplnenie a hľadáš preto v iných rovinách…hľadáš tú nekonečnú lásku, od ktorej sa už neodtrhneš…
Ninka,
ja som čítala Haich strašne dávno 😀 … ale vidíš, vtedy som si to tam nevšimla. no musí na tom niečo byť, keď mi to zarezonovalo v tom posolstve a ty si to dala do článku 😉
A samozrejme, objať, pobozkať niekoho, koho máme radi je tiež fyzický prejav lásky 🙂 .. no ja už som bola v tom predošlom komente „inde“ 😀
mam jeden neperspektivny vztah/manzelstvo/ za sebou, z neho dcerku….teraz uz 9 rokov prezivam tak neskutocne pokojny a plnohodnotny vztah, ze sa aj bojim napisat, aka som stastna….jedno babatko nam umrelo, ale mame dalsiu dcerku a napriek obcasnej nepriazni osudu, sme stastni, nevyhladavame spolocnost nasilu, vystacime si so svojim stastim sami….pokojne vecery v kruhu rodiny pri hrach, v lete pri ohniku v zahrade, santenie na luke, prechadzky so psikom, a ine drobnosti, ktore nas naplnaju a robia stastnymi….nepotrebujeme hadky, nedoveru a ziarlivost, to nikam nevedie…mam stastie, ze moj partner je takyto prirodzene a ja sa od neho stale ucim….bolo mi povedane, ze on je pre mna darom…tak to tak beriem a uzivam si zivot…doverujem a vazim si….to je podla mna laska/ a niekedy sa aj milujeme :-))))))/
hm… neočakávajte viac, ako dokážete dať ..to je zákon
pokiaľ sa cítite nenaplnený …budete stále nenaplnený
láska nesúdi…nerozdeľuje sa, na takú alebo takú ..kto miluje je milovaný ..takto to funguje …nechcite vlastniť, lebo budete vlastnený ..dajte slobodu a dostanete slobodu 😀 😛
kto s vami išiel kus cesty..poďakujte a nechajte ho ísť,lebo on má svoju vlastnú cestu 😀 k spojeniu, v ďalekej budúcnosti času 😀 Vytvárajte si lásku a dostanete lásku…
Kto má je mu pridané, kto nemá je mu zobrané i to málo čo má 😀 toto je zákon príťažlivosti, „vibrácie..rezonancie 😀 “
Lebo som boh vo vás..pomôž si človeče aj boh ti pomôže 😀 😛 ponorte sa do seba tu a teraz a pochopíte, že som láska 😀
vďaka Čiki…. krásne si to napísal. len keby sa to (len tak jednoducho ako sa napíše) dalo aj urobiť 😉
…a pán doktor – čajík pijem, hudbu počúvam 🙂
dnes som si k tomu naordinovala aj hoďku makania na záhradke 😀
Ahoj Ninka,
videla si film „Mesto anjelov“?
Presne tak to je – máme úžasné šťastie, že sme tu – na Zemi, v hmotných telách, ktoré dokážu tvoriť hmotné veci, dotýkať sa, milovať aj hnevať sa, byť šťastný aj trpieť.
Dospieť do stavu „bezpodmienečnej lásky“ je určite úžasné – ale aj tak si myslím, že teraz – vo fyzickom tele niet nad skutočnú lásku so všetkým, čo k nej patrí …
Koľko lásky je “tak akurát”?
Láska je niečo, čo vás robí šťastnými ..a dá sa povedať, že som šťastný tak akurát? 😀 Že, keby som bol len o kúsok šťastnejší, tak sa rozdvojím? 😀 možno 😕
Ale, ako to zmerať?
Je to jednoduché… váš pocit napovie, kde je hranica straty slobody a kde je hranica lásky..je zaujímavé, že keď začnem byť lepivý, ten druhý sa odťahuje a zas naopak hi hi hi 😀
Nikto nezíska viac lásky.. lepivosťou 😛 . Skôr by som sa snažil byť sebestačný …to priťahuje 😀
a ešte niečo hi hi Deti sú vaši najväčší nepriatelia 😛 😀
??? to nemyslíš vážne! Iba ak máš na mysli to, keď sa priplichtia do manželskej postele…
Erika,
nesmieš ho brať doslovne 😉
… deti preveria všetko, čo je v nás, povyťahujú všetko, čo musíme spracovať/ pretvoriť v sebe…. sú tu na to, aby sme boli lepšími … a to mnohým rodičom ide veeeľmi ťažko 😀
„maminá ..mááááámináááá .. čo ste rozbili s tatinom v spálni?“
„prečo? zlatko moje?“ 😀
„No keď si povedala, tak toto už nikto na svete nepostaví “ 😀
😀 😀 😀 … toto je, ale problém mužov, ich strach zo zlyhania … ale? … myslím si, že túto detskú hlášku múdra a milujúca Žena svojej láske nikdy nepovie, načo?! … 🙂
aj keď, … mne osobne by takáto detská hláška robila v istých chvíľach problémy … 😀 … nemohla by som sa ubrániť smiechu, ak by sa podobná scénka zopakovala zas, a ja bych si predstavila tú neviinú detskú hlášku 😀 … mno, … 😀 … 😀
Podla Vaneka je milovanie spolocna meditacia,clovek vraj najlepsie spozna partnera pocas milostneho aktu.
A vtedy partneri urobia most pre dusu dietata,ktora by mohla prist,pri orgazme sa na chvilu clovek dostane do tych sfer odkial dusa pochadza mimo casu a priestoru- preto citime to blaho
Podla Anastazie je najviac uspokojujuce milovanie,kedy partneri citia naplnenie este dlhu dobu po milovani ,ak sa chystaju splodit dieta
A este tantricky sex, ide tam o spajanie sa s Bohom-s nasim Vyssim Ja- ale nemam to do hlbky prestudovane.
Pocula som nazor,ze ludia by mali na zaciatku duch. vyvoja sexual. zit,potrebuju to kvoli odolnosti nervov voci jemnejsim vesmirnym energiam-aby ich mohli cez tieto odolnejsie nervy transformovat na Zem,kde su hrubsie energie( pri meditacii). Ak uz vsak clovek citi po akte smutok,asi by uz mal prestat so sexom a sex. energiu vyuzit na hladanie Boha v sebe-najst nebeskeho zenicha. Cize najst svoju stratenu polovicku -svoje vyssie Ja v sebe………
Vsimla som si,ze ked takto meditujem-spajam sa s vyssimi energiami,po meditacii ma znervoznuju bezne pozemske zalezitosti….deti s ich zabo-mysimi vojnami a bohuzial aj niektoti ludia su mi cim viac vzdialeni
Debora,
vďaka za upresnenie!!!
presne si vystihla to, čo som myslela 🙂
Kolko lasky je ,,tak akurat“? Ak sa nechceme zaoberat cistou detskou laskou, zacnime laskou, ktora prichadza v mladosti. Prva ,,ozajstna“ laska. Na tu sa nezabuda z toho dovodu, pretoze mlady clovek prvy raz spoznava ten zvlastny, krasny cit, spojeny s dosial nepoznanou sexualnou tuzbou.
Laska moze prejst do sebectva, chorobnej ziarlivosti. A potom ten druhy trpi. Alebo niekto zneuziva lasku toho, kto je ochotny pre neho urobit cokolvek.
Laska je aj o tolerancii a sucite. Uznavam, ze ako mam ja slobodnu volu, tak ju ma aj milovana osoba, a nemusi to byt v sulade s mojimi predstavami.
Ak je laska neopatovana, ak naozaj milujem, tak som stastna, ked vidim dotycneho stastneho. Tiez by sa mi nepacilo, keby sa mi niekto vnucoval.
Moj manzel mi ide casto vrcholne na nervy. Ale ked je akokolvek nastvany a ja sa na neho usmejem a za nieco pochvalim,celkom sa otoci a je dobre. (Aj ked…s kamaratkou sme sa nedavno smiali, ze u nas uz byvaju Vianoce castejsie nez sex 😀 )
Mimochodom, memam rada usmrkane serialove lasky. Ked ozajstna laska rozziari srdiecko, clovek sa usmieva. A naopak- ked sa clovek usmieva, je pristupnejsi laske. Skuste sa usmievat na ludi, ked s nimi hovorite. O chvilu sa zacnu usmievat tiez.
Na otazku odpovedam takto: Tam, kde je stastie a stastny smiech, tam ie lasky ,,tak akurat.“