Dnes som stiahla tento film na doporučenie Azodariany a spolu sme si ho pozreli. 
Ak budete mať čas a chuť, skúste sa zamyslieť nad obsahom, mnohotvárnosťou a zaujímavo riešeným dejom. Je nielen o osude, teórii časových strún a motýľom efekte …
Píše sa rok 2092, Mr. Nobody (ženám ulahodí Jared Leto) je najstarší človek na zemi.. Dej je spletený z jeho spomienok a z toho, čo by bolo keby…viacvrstvový film, v ktorom sa prelínajú možné životné voľby, lásky a snaha urobiť „správne“ rozhodnutie. O tom všetkom (a mnohom inom) je tento film.
Do života ideme s istým plánom, vieme, čo nás čaká a s čím sa stretneme, čo musíme riešiť, s kým sa stretnúť. Mnohokrát sa zamyslí
me a povieme si „toto som mal/a urobiť inak“. Tento film je práve o mnohých možnostiach… čo sa stane, ak využijeme tú- či onú cestu. Aké budú ďalšie kroky, aké ďalšie životné smerovania? Urobíme krok…. Čo všetko sa mení práve týmto našim životným krokom/rozhodnutím? Aké cesty sa nám otvoria, akých ľudí stretneme, čo sa zmení? Sú voľby ktoré robíme tie najlepšie? Čo ak zistíme, že „toto“ sa mi nepáči? Je možnosť vrátiť sa, zmeniť rozhodnutia, okolnosti, ľudí v našich životoch?
Pred nedávnom chcela jedna moja kamarátka radu, pretože : „čo ak urobím zlé rozhodnutie? Nechcem zísť zo správnej cesty“. Ja som jej povedala- nech je tvoje rozhodnutie akékoľvek, vždy je správne.
Správne je preto, lebo je konané v dobe, kedy sme nastavení na takúto cestu a toto smerovanie. Ak si vyberieme inú, všetko sa zmení. Ale neexistuje zlá cesta. Vždy je to o učení sa, o napredovaní: či ideme po diaľnici, či po chodníčku v lese, vždy dôjdeme do cieľa. Strach nie je na mieste, vždy ideme správne! Stačí si všímať smeroviek, náznakov, vodítok popri našej ceste. Tie slúžia na lepšiu orientáciu, na uľahčenie cesty a jej zjednodušenie. I keď máme často obavy z toho kam ideme, všetko čo robíme v danej chvíli je tak, ako má byť. Uvedomujme si prítomný okamih, vnímajme tu a teraz, pretože tak, ako bolo povedané vo filme- čas ide dopredu a nič sa nedá vrátiť. Neľutujme to, čo bolo, ani sa neobviňujme za to, čo sme mali urobiť a neurobili. Je to zbytočné – a sebaoviňovan
ím, či obviňovaním iných ľudí nič nedocielime. Všetko ide vpred/mení sa/pretvára – a naše pochopenie, uvedomenie si vecí, zdokonaľovanie samého seba nás posúva tam, kam máme dôjsť. Buďme vďační za všetky možnosti, rozhodnutia, voľby aké nás stretnú, za každé zakopnutie na našej ceste životom, lebo to nás upozorní, že kráčame vpred. S odstupom času si uvedomíme, že každá nepríjemnosť, ktorá sa nám stala, mala pre nás nejaký význam. Ďakujme za to, že sú ľudia, smerovky, všetky náznaky, upozornenia a najmä vedenie z „hora“, ktoré sú nám dané na pomoc.
Samozrejme je to len môj pohľad na film/život a vás možno vôbec neosloví 😉
Mária
V poslednom čase ani neviem, čo sú to nepríjemnosti. Všetko sa mi darí, až je to čudné. Také nové…toto robí pozitívne myslenie 🙂
no konečne 😛 😀 hi hi hi 😀 to trvalo 😀
Väčšinou človek ľutuje, čo mohol zažiť a nezažil 😀 ja som si pozrel „Klik“
zasmial som sa ..je krásne byť s niekym a venovať sa mu..aj keď sa smeje na tom, že som si práve urobil hrču na hlave hi hi hi hi 😀 je dobré sa riadiť pocitmi
..hovorí sa, že počúvate vtedy svojho boha ..odskúšané a fungujúce 😀 lebo vlastne život sa skladá z túžby a ak sa jedna naplní v okamihu vzniká nová túžba. No a neverím, že niekto tu nemá nejaké tajné 😀 túžby hm 😀 a aj keď sa snažíme nemať túžby, tak vždy sa niečo stane, čo nás vyprovokuje k novej túžbe. To niečo nemusí byť v tom prípade vždy príjemné 😀 a tak vznikne túžba sa z tej nepríjemnosti dostať 😀 a preto je dobré sa venovať príjemným túžbam 😛 😀
Úpne súhlasím 😉
to bolo rýchle 😀
veď ťa vidím 😀
No dik 🙂 Ale radšej neskôr ako nikdy 🙂
ten zaciatok je uzastny ako prichadzame…)
… ked som dopozerala tento film, a ku koncu zaspala na podla mna max 30 min, prebudila som sa a odrazu som vazne, ale uplne vazne hladala, v ktorej realite zijem … ale podrobnosti osobne 😀 😀 😀 dievcence 😉 …